Úvod
V decembrovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo[i]
bol publikovaný článok s názvom „Podlieha
ochranná známka ZELENÝ BOD v Slovenskej republike ochrane?“
(Odpadové hospodárstvo, 2013/12). Závery uvedeného článku,
podľa nášho názoru, nepodávajú úplný obraz právneho stavu.
V tomto článku preto načrtávame hranice toho, kde sa končí
ochrana, ktorú majitelia ochranných známok požívajú.
Problematika ochranných známok síce bežne nesúvisí
s odpadovým hospodárstvom, no v dôsledku spôsobu
uplatňovania práv z ochrannej známky „Zelený bod“ ide
o dôležitú tému.
Čo je ochranná známka a kedy sa „používa“?
Ochrannú známku môže tvoriť v podstate akékoľvek
označenie, ak je spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby
rôznych podnikateľov. Ochrannou známkou sa takéto označenie
stáva okamihom zápisu do registra ochranných známok.
Ochranná známka nie je označením, ktoré existuje samo
osebe, ale vždy musí existovať v spojení s konkrétnym
zoznamom tovarov a služieb.[ii]
Keď si zákazník kupuje energetický nápoj, práve
vyobrazenie ochrannej známky na plechovke odlišuje jednotlivých
výrobcov. Ak by výrobca použil na svojom tovare ochrannú
známku konkurenta, zákazníkov by uviedol do omylu o pôvode tohto
tovaru, čím by porušil zákonné práva svojho konkurenta.
Zákon však obsahuje pravidlo, že ak majiteľ ochrannú
známku nepoužíva počas nepretržitého obdobia 5 rokov, vystavuje
sa riziku, že jeho známka bude úplne alebo čiastočne zrušená.
Presne táto situácia nastala v súvislosti s označením
„Zelený bod“. V roku 2012 Krajský súd v Banskej Bystrici
rozhodol o žalobách podaných proti rozhodnutiam Úradu
priemyselného vlastníctva SR („ÚPV“), ktorými bola pre územie
SR čiastočne zrušená platnosť medzinárodných ochranných
známok vyobrazujúcich „Zelený bod“. Dôvodom bolo to, že na
Slovensku nedochádzalo k skutočnému používaniu ochrannej
známky „Zelený bod“ vo vzťahu k tovarom. Došlo tak k zrušeniu
platnosti uvedených ochranných známok pre všetky prihlásené,
tzv. tovarové triedy. Po rozhodnutiach ÚPV zostali v platnosti
len niektoré triedy pre služby (poskytované v oblasti
odpadového hospodárstva).
Uvedené rozhodnutia je možné ilustrovať na hypotetickom
príklade:
„Slovenský distribútor XY, s. r. o., dovezie na Slovensko
tovar, na obale ktorého je vyobrazený „Zelený bod“. Tento
tovar na Slovensku ďalej distribuuje alebo ho ponúka svojim
konečným zákazníkom.“
Podľa záverov ÚPV a krajského súdu, postupom uvedeným
v príklade, nedochádza k používaniu ochrannej známky
„Zelený bod“ zo strany predajcu XY, s. r. o.
Aj napriek tomu, že spotrebiteľovi by sa mohlo zdať, že
„použitím“ ochrannej známky je jej každé vyobrazenie na
tovare/obale tovaru, zákon obsahuje prísnejšie kritériá. Môžeme
hovoriť o potrebe akéhosi kvalifikovaného používania
ochrannej známky, ktorá zohľadňuje princíp, že: „zákaz
používania označenia zasahujúceho do práva z ochrannej
známky [sa] ... nevzťahuje na také používanie označenia, síce
v rámci obchodnej činnosti, ktoré však nie je spôsobilé
zasiahnuť do funkcií ochrannej známky...“[iii]
Za základnú funkciu ochrannej známky sa totiž považuje
odlíšenie tovaru alebo služby majiteľa ochrannej známky
(napr. vyobrazenie ochrannej známky na plechovke energetického
nápoja s cieľom odlíšiť tento výrobok od tovaru iných
konkurentov).
Predaj tovaru, na ktorom je vyobrazený „Zelený bod“,
nepredstavuje také „použitie“ ochrannej známky „Zelený
bod“, ktoré by v očiach spotrebiteľa odlišovalo predávaný
tovar od tovaru iného podnikateľa.
ÚPV konštatoval, že i keď je ochranná známka „Zelený
bod“ umiestnená na obale tovaru, toto označenie sa na
konkrétny tovar nevzťahuje a neoznačuje pôvod tovaru,
pretože poukazuje iba na určitú službu, ktorá má súvis
s daným tovarom. Podľa ÚPV nie je možné hovoriť o tom,
že by ochranná známka „Zelený bod“ označovala samotné
tovary a ich výrobcov. Ak by sme sa vrátili k príkladu
s energetickými nápojmi, to, že na obale energetického
nápoja je vyobrazený „Zelený bod“, neznamená označenie
samotného tovaru, ani jeho výrobcu.
Na základe uvedených rozhodnutí je nepochybné, že vyobrazenie
označenia „Zelený bod“ na obaloch výrobkov sa nepovažuje
za používanie ochrannej známky v súvislosti s týmito
tovarmi. Aj napriek tomu, že v spomínaných rozhodnutiach
sa posudzovala existencia skutočného používania ochrannej
známky „Zelený bod“ na účely konania o zrušení
ochranných známok, závery ÚPV a krajského súdu je potrebné
analogicky použiť aj na posudzovanie možného porušenia práv
majiteľa ochrannej známky.
Ak v našom prípade maloobchodný predajca XY, s. r. o.,
dovezie na Slovensko tovar, na obale ktorého je vyobrazený „Zelený
bod“, a tento bude ďalej distribuovať alebo ponúkať svojim
konečným zákazníkom na Slovensku, nebude porušovať práva
k ochrannej známke „Zelený bod“, keďže nebude splnený
zákonný predpoklad toho, aby dochádzalo k „používaniu“
označenia „Zelený bod“ zo strany maloobchodného predajcu.
Vyčerpanie práv k ochrannej známke
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.