Chudobné krajiny uvádzajú na trh viac obalov ako bohaté. Štatistiky však môžu klamať

Európska organizácia pre obaly a životné prostredie (EUROPEN) publikovala ešte vo februári hĺbkovú analýzu oficiálnych údajov EÚ o vývoji v oblasti odpadov z obalov. Smernica o obaloch (PPWD) stanovuje opatrenia na zníženie vzniku odpadov z obalov a stanovuje ciele zhodnocovania a recyklácie. EUROPEN pravidelne analyzuje údaje, ktoré Európskej komisii predkladajú členské štáty. Najnovšia analýza poskytuje prehľad o spotrebe obalov, ich spracovaní, zhodnocovaní a zneškodňovaní v 27 členských štátoch EÚ v roku 2011.

Objem obalov uvedených na trh by mal súvisieť s výkonnosťou ekonomiky jednotlivých krajín, pretože kúpyschopnejšie obyvateľstvo a silný priemysel a obchod má predpoklady uvádzať/spotrebovávať viac obalov. K potvrdeniu tézy sa pokúsme využiť práve správu EUROPEN-u.

Čítajte: EUROPEN odporúča reálne revidovanie obalovej smernice | Odpady-portal.sk, 27.02.2014

Tá totiž poskytuje údaje o množstve obalov uvedených na trh v jednotlivých krajinách EÚ (v tonách). Po prepočítaní tohto množstva na jedného obyvateľa je možné vidieť reálne rozdiely v spotrebe obalov v krajinách EÚ. Ak platí téza, že objem obalov uvedených na trh je priamoúmerný hrubému domácemu produktu krajiny, tak po vydelení množstva obalov per capita ukazovateľom HDP by mal vzniknutý index jednotlivých krajín len jemne oscilovať okolo priemeru. To znamená, že jednotlivé krajiny EÚ by mali mať podobné hodnoty indexu. Nie vždy to tak však je.

Bohatí vs. chudobní?

Ukazuje sa zaujímavý trend: hoci väčšina krajín naozaj osciluje v podobných hodnotách „indexu“, je zjavné, že krajiny s nižšou výkonnosťou ekonomiky uvádzajú na trh viac obalov ako tie, ktoré sú bohatšie. Neúmerne vysoký podiel obalov umiestnených na trh majú najmä Estónsko (index 11,04), Poľsko (9,63) a Portugalsko (8,82), za nimi krajiny ako Bulharsko, Lotyšsko, Malta, Litva, ktorých index sa pohybuje v rozmedzí 7-7,5. Väčšina krajín, až trinásť – vrátane Slovenska a Česka – osciluje v rozmedzí indexu 4-7.

Najekologickejšou krajinou v tomto ponímaní je – ak neberieme do úvahy miništáty – Nórsko, Švédsko, Fínsko a Dánsko, nasledované Rakúskom. Teda všetko veľmi výkonné ekonomiky.

Štatistiky vravia pravdu. Jedine, že by nie

Dáta môžu bezpochyby môžu obsahovať množstvo „smogu“. Napríklad regionálne špecifiká v spotrebe materiálov, keďže niekto preferuje viac plechovky a iný sklo. Iným rozptýlením môže byť štruktúra ekonomiky jednotlivých krajín, zameranie sa niektorých krajín viac na priemysel (vyššia spotreba obalov), alebo na služby (nižšia spotreba obalov).

V neposlednom rade môže byť dôvodom pomerne vysokých výkyvov aj chybné hlásenia dát o obaloch uvedených na trh zo strany jednotlivých krajín. S týmto problémom – najmä nahlasovaním reálne nižších údajov, než sú v skutočnosti – sa potýkajú mnohé krajiny v Únii.

No ak je toto pravým dôvodom „skákajúceho indexu“, potom Slovensko i Česko môžu ostať pokojné. Nijako nevyčnievajú.

Pre expertov: Tabuľka, odkazy

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.