Zodpovednosť prevádzkovateľov za spôsobenú škodu

Zodpovednosť prevádzkovateľov za spôsobenú škodu na majetku, živote, zdraví alebo životnom prostredí je upravená vo viacerých predpisoch rôznym spôsobom. Možno ju rozdeliť na zodpovednosť občianskoprávnu a verejnoprávnu. V prvom prípade sa náhrady spôsobenej škody môže voči prevádzkovateľovi domáhať každý, komu škoda vznikla. V druhom prípade nejde o náhradu škody, ale o vykonanie a financovanie opatrení, ktoré vedú k náprave a v najpriaz­nivejšom prípade k navráteniu do pôvodného stavu.

Občianskoprávna zodpovednosť

Občiansky zákonník upravuje zodpovednosť za škodu a súvisiace nároky na jej náhradu.

Podľa § 420a OZ platí, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou, pričom škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená:

• činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti,

• fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie,

• oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.

Osobitne je upravená zodpovednosť za škodu spôsobenú zvlášť nebezpečnou prevádzkou¹, ktorou je prevádzka, s ktorou je spojená možnosť zvýšeného nebezpečenstva vzniku závažných škôd na živote, zdraví, majetku či na životnom prostredí. Zdrojom zvýšeného nebezpečenstva môžu byť aj veci, ktorých užívanie má za určitých okolností vedľajšie škodlivé účinky, ktoré nie sú plne ovládateľné človekom a s ktorými je spojený vysoký stupeň pravdepodobnosti spôsobenia ujmy².

Z hľadiska zodpovednosti je irelevantné, či bola daná prevádzka riadne povolená, alebo ide o nepovolenú prevádzku, či dokonca zakázanú.

Za zvlášť nebezpečné prevádzky možno považovať predovšetkým tie prevádzky, v ktorých sa používajú látky nebezpečné pre život a zdravie, najmä výbušné, jedovaté alebo nákazlivé, ďalej prevádzky elektrární, plynární, baní, lomov a iné³. Z uvedeného vyplýva, že zvlášť nebezpečnou prevádzkou je spravidla aj prevádzka, v ktorej sa nakladá s nebezpečnými odpadmi.

Pri uplatňovaní zodpovednosti v zmysle vyššie uvedeného je potrebné zdôrazniť, že v oboch prípadoch ide o objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa. Porušenie právnej povinnosti alebo preukázanie zavinenia (úmysel alebo nedbanlivosť) zo strany prevádzkovateľa nie sú na uplatnenie nároku potrebné.

Predpokladom vzniku zodpovednosti je len skutočnosť, že škodná udalosť má pôvod v prevádzkovej činnosti, resp. v povahe zvlášť nebezpečnej prevádzky, a medzi škodnou udalosťou a škodou existuje príčinná súvislosť.

Prevádzkovateľ sa svojej zodpovednosti môže zbaviť len v prípade preukázania, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke (povodeň, zemetrasenie, úder blesku...). V prípade zvlášť nebezpečnej prevádzky musí byť súčasne splnená aj podmienka, že škode sa nedalo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Ak bola škoda spôsobená vlastným konaním poškodeného, vylučuje to taktiež zodpovednosť prevádzkovateľa.

Poškodený má nárok na náhradu skutočnej škody a ušlý zisk.

Environmentálna zodpovednosť

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.