Názor. Prečo potrebujeme prísne pravidlá pre rozšírenú zodpovednosť výrobcov

Diskusia o novom zákone o odpadoch sa posunula do polohy, kedy sú bližšie rozoberané vybrané detaily návrhu bez toho, aby boli jasne zasadené do celého kontextu systému nakladania s odpadmi, triedeného zberu a rozšírenej zodpovednosti výrobcov, preto je potrebné poukázať na kontext, v ktorom sa odpadové hospodárstvo a triedený zber na Slovensku nachádza a prečo je potrebná zmena pravidiel.

Zákon o odpadoch je svojím dopadom na spoločnosť, ekonomiku a hospodárstvo jedným z najvýznamnejších právnych predpisov vytváraných na ministerstve životného prostredia. Trinásť rokov noviel a čiastkových zmien viedlo k tomu, že zákon sa stal neprehľadný, komplikovaný a zastaraný.

Súčasný systém nakladania s odpadmi na Slovensku je prekonaný a radí Slovensko takmer medzi krajiny tretieho sveta, ktoré tiež odpad prevažne skládkujú. V triedení odpadu sme na chvoste všetkých krajín Európskej únie, či už v množstve vytriedeného odpadu na obyvateľa, alebo v podiele medzi skládkovaným a recyklovaným odpadom. Takmer všetok materiálny i energetický potenciál, ktorý v odpade máme, premrhávame. Cieľ triediť a zhodnocovať 50 % z vyprodukovaného komunálneho odpadu je pri súčasnom systéme nedosiahnuteľný, a to nehovorím o 70% cieli, ktorý navrhuje Európska komisia v novele odpadových a obalových smerníc.

Plnenie povinností, ktoré na členské štáty a následne na výrobcov kladú smernice EÚ (limity zberu a zhodnocovania), sa za 10 rokov stalo šedou zónou spojenou s pojmami ako čierne potvrdenky, duplicitne vykázané množstvá, virtuálne množstvá a odpustky. Všetko neduhy, ktoré vedú k nelichotivým výsledkom. Paradoxom je, že na túto situáciu najviac doplácajú výrobcovia a subjekty, ktoré sa snažia plniť si svoje povinnosti podľa zaužívaných a rokmi overených európskych štandardov – podľa princípu rozšírenej zodpovednosti výrobcov a vyhýbajú sa všetkým vyššie pomenovaným rizikám.

Proti zmene systému nakladania s odpadmi a prísnej regulácii rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorému má napomôcť nový zákon o odpadoch, najviac vystupujú reprezentanti subjektov a spoločností, ktorí sa oháňajú záujmami výrobcov a strašia vznikom „potenciálneho monopolu“. Sami však pri odborných diskusiách, napríklad v rámci medzirezortného pripomienkového konania, navrhli vytvorenie „totálneho monopolu“ v podobe silného Koordinačného centra. Systému, kde nebola ani teoretická možnosť konkurencie. Množstvá vytriedeného odpadu i náklady naň sa mali prerozdeľovať podľa trhového podielu obalov uvedených na trh. Zaujímavosťou sa stalo to, že najväčší odporcovia existencie Recyklačného fondu navrhli vytvorenie jeho silnejšej kópie, ako alternatíve k existencii viacerých autorizovaných OZV!

Najviac napádané ustanovenia návrhu zákona sú opatrenia, ktoré majú zabrániť neduhom súčasného zákona o odpadoch a zlepšiť výsledky triedeného zberu.

Kritika je smerovaná proti systému autorizácie organizácií zodpovednosti výrobcov. Jeho cieľom je však zvýšiť transparentnosť organizácií, ktoré budú nakladať s finančnými prostriedkami, ktoré musia výrobcovia vynakladať na zabezpečovanie triedeného zberu ich výrobkov.

Napádané je to, že výrobcovia majú byť povinní financovať triedený zber odpadu od občanov v obciach. Napádaný je princíp, podľa ktorého má byť obmedzená možnosť prechodu obcí, ale i výrobcov medzi OZV na jedenkrát ročne. Toto je opatrenie, ktoré má zabrániť duplicitnému vykazovaniu odpadu a podvodom vo vykazovaní množstiev vyzbieraného odpadu ako aj výrobkov uvedených na trh.

Jasným cieľom niektorých vybraných podnikateľských skupín, ktoré si založili svoju existenciu na súčasnom neprehľadnom a prekonanom zákone o odpadoch, je spochybniť potrebu prijatia nových pravidiel. Nové pravidlá, ktoré by upravovali najvypuklejšie „diery“ v súčasnej legislatíve, im nie sú po vôli.

Zmeny podľa vzoru iných krajín, ktoré majú nastať v systéme podpory triedeného zberu a v tom, ako sa bude napĺňať princíp rozšírenej zodpovednosti výrobcov, nespôsobia vytvorenie monopolu, ale naopak! Vytvoria priestor na to, aby sa na trhu etablovali noví hráči, ktorí nemali doteraz možnosť na tento trh preniknúť, alebo túto možnosť len zvažovali. Monopoly na trhoch OZV vznikali v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, kedy tieto trhy neboli komerčne zaujímavé. V súčasnej dobe pozorujeme opačný trend. I krajiny, kde dlhodobo pôsobili monopolné organizácie (Rakúsko, Česká republika) sa začínajú otvárať konkurencii a vznikajú nadnárodné spoločnosti - systémy, ktoré pôsobia vo viacerých krajinách. Vytvorenie monopolu by bolo možné len tak, že štát násilne vytvorí takúto inštitúciu. Ale v slovenských podmienkach sa cesta implementácie princípu rozšírenej zodpovednosti výrobcov prostredníctvom jedného „fondu“ ukázala ako slepá.

Prístup, keď „Nedokážem splniť limity, tak ich chcem zrušiť“, tiež nikam nevedie. Je to len zatváranie očí pred problémom.

Ak sa chceme dostať na úroveň aspoň priemernej krajiny EÚ, tak sa musíme pozrieť, ako fungujú systémy triedeného zberu v týchto krajinách a musíme sa poučiť z chýb, ktoré sa stali u nás i v ostatných krajinách.

Miroslav Jurkovič, výkonný riaditeľ združenia Slicpen - Slovenské priemyselné združenie pre obaly a životné prostredie

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.