Čierne skládky – problém, ktorý nechce nikto riešiť

Na Slovensku je už dlhodobým problémom nezákonne uložený odpad, tzv. čierne skládky. Tie nájdeme na okrajoch miest, v korytách potokov či riek, v lesoch alebo aj priamo v obciach. Obce vynakladajú nemalé prostriedky na ich odstránenie, avšak všeobecným javom je, že v krátkom čase po vyčistení územia a odvezení odpadov sa čierna skládka znova vytvorí. Tento stav sa nepáči nielen obciam, ale ani väčšine čestných občanov.

Mladí ľudia, ktorí nechcú žiť v takejto špinavej krajine, dokonca vytvorili moderný nástroj na nahlasovanie nezákonne uloženého odpadu TrashOut. Bohužiaľ, legislatíva neumožňuje plnohodnotné využitie tohto nástroja na sledovanie vzniku čiernych skládok a ich postupného odstraňovania.

S nezákonne uloženým odpadom majú veľké problémy obce aj okresné úrady, ktoré sa musia každým ohláseným (a aj neohláseným) nezákonne uloženým odpadom zaoberať. Vzájomne si pingpongujú problém, pretože ani obec, ani úrad zvyčajne nemajú peniaze na odvezenie odpadov. Obce volajú po riešení v návrhu nového zákona o odpadoch, nechcú zodpovednosť za takýto odpad. Je však možné obce vynechať z tohto problému?

Hneď na úvod treba uviesť, že neexistuje jednoduchý recept na tento problém. Čierna skládka totiž nie je príčinou problémov, ale dôsledkom mnohých iných problémov.

Pri analýze obsahu čiernych skládok sa zistilo, že viac ako 90 % tvorí zmesový komunálny odpad a stavebný a demolačný odpad, pričom aj tento odpad väčšinou pochádza z domácností z prestavby, dostavby alebo modernizácie rodinných domov či bytov. Z tohto faktu vyplýva, že čierne skládky zakladajú občania, nie firmy. Čo ich k tomu vedie?

Čierne skládky vznikajú, hoci nemusia

Nakoľko sa na Slovensku nerobil reprezentatívny prieskum verejnej mienky o tomto probléme, môžeme iba odhadovať príčiny tohto správania občanov. V prvom rade je to nevedomosť, občania nepoznajú dôsledky svojho správania, nepoznajú vplyv čiernych skládok na životné prostredie a v konečnom dôsledku na ich zdravie. Možno nepoznajú systém zberu komunálnych odpadov v obci, v ktorej žijú a vytvárajú odpady. Možno si myslia, že by za svoje odpady museli platiť viac.

Čierne skládky často vytvárajú občania, ktorí vôbec neplatia za komunálne odpady, ale musíme podotknúť, že je to skôr ojedinelý prípad (s výnimkou niektorých rómskych osád). Informovať občanov o potrebe zberu odpadov a dôsledkoch nelegálneho nakladania s odpadmi by mali v spolupráci štát a obce.

Štát (ministerstvo životného prostredia, ministerstvo školstva, Slovenská agentúra životného prostredia) sa tejto problematike dlhodobo venujú iba okrajovo. Niektoré obce robia efektívne kampane, avšak väčšina obcí informuje občanov iba o termínoch zberu odpadov, čo je potrebné z hľadiska organizačného zabezpečenia nakladania s odpadmi, ale výchove občanov sa obce nevenujú.

Často zlyháva aj systém zberu v obciach

Ďalšou príčinou tvorby čiernych skládok je zle nastavený systém zberu odpadov v obci. Ak obec nemá priestor na zhromažďovanie drobných stavebných odpadov, ak sú intervaly odvozu odpadov príliš dlhé, ak je nedostatok kontajnerov na triedené zložky, ak sú príliš veľké vzdialenosti od domov ku kontajnerom alebo zberným miestam, potom občania celkom logicky nakladajú s odpadmi podľa vlastného (ne)vedomia.

Problémom je tiež, ak jedna obec má dobre fungujúci systém zberu odpadov a susedná obec nevyhovujúci. V takomto prípade občania nosia odpady do katastra obce, ktorá sa vie o odpady postarať.

Zvýšenie poplatkov je účinný nástroj

Ďalšou príčinou tvorby čiernych skládok je zle nastavená ekonomika obcí. Ak obec vyberá príliš nízke poplatky za komunálne odpady, nemá dostatok financií na efektívny zber, výstavbu zberného dvora ani na výchovné aktivity. Argument, že vyššie poplatky občania nebudú schopní platiť, neobstojí. Hovoríme o desiatkach eur raz za rok, čo predstavuje napríklad mesačné náklady na mobilné telefonovanie alebo cigarety (ktoré si môžu dovoliť aj tí najchudobnejší).

Z tejto stručnej a neúplnej analýzy je zrejmé, že obce nemožno vyňať zo zodpovednosti za nelegálne uložený odpad. Zo zákona majú jednoznačnú povinnosť starať sa o komunálne a drobné stavebné odpady, majú nástroje na financovanie tejto zodpovednosti, ako aj na kontrolné činnosti.

Nie je možné zodpovednosť preniesť na iné subjekty, napríklad na vlastníkov pozemkov, pretože potom by vlastníci pozemkov zodpovedali za nakladanie s odpadmi iných subjektov, ktoré by v rozpore so zákonom alebo všeobecne záväzným nariadením zaniesli odpad na ich pozemok.

Vlastníci pozemkov by nemali istotu, že im na ich pozemok nenosí odpad celá obec, prípadne právnické subjekty. Bolo by to porušenie práv vlastníkov a de facto koniec riadeného odpadového hospodárstva na Slovensku. Ako negatívny príklad je možné uviesť Lesy SR, š. p., ako vlastníka veľkej rozlohy pozemkov, ktoré by takéto konanie prakticky priviedlo k bankrotu.

Prenesenie zodpovednosti nie je riešením

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.