Eversheds Sutherland
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Recyklácia v USA stagnuje. Ako ďalej?

Americký recyklačný priemysel má vážne ekonomické problémy, ktoré si vyžadujú systémovú zmenu a angažovanosť vlád. Príčin je niekoľko, od klesajúcich cien až po nevhodný systém zberu druhotných surovín. Problematiku analyzoval tento týždeň Aaron C. Davis v denníku The Washington Post.

Recyklácia v USA stagnuje. Ako ďalej?

Fotolia

  • Publicistika |  25.06.2015 |  Aaron C. Davis, redakcia (krátené)

Tridsať míľ severne od Washingtonu sa ukrytý v lese nachádza gigantický závod na dotriedenie a spracovanie vytriedených zložiek komunálneho odpadu. Trojsmenná prevádzka je dôkazom, že kultúra „curbside recycling“ (triedenie zložiek komunálneho odpadu priamo v domácnostiach – pozn. red.) je v krajine už hlboko zakorenená. Šťastné riešenie to však nie je.

Recyklácia odpadov sa totiž v ostatných rokoch stala doslova „vysávačom“ peňazí. Milióny dolárov ročne prispievajú okolité okresy na to, aby podporili činnosť jednej z najvyťaženejších fabrík v krajine, ktorá sa nachádza pri meste Elkridge medzi Washingtonom a Baltimorom. Tá je však neustále v červených číslach, podobne ako skoro všetky podobné zariadenia v USA.

Spoločnosť Waste Management, rovnako ako aj mnoho ďalších, tvrdí, že viac ako 2.000 samospráv platí za tento spôsob nakladania s ich odpadmi namiesto toho, aby využili alternatívne spôsoby.

Stručne povedané, biznis americkej recyklácie sa zastavil a predstavitelia priemyslu varujú, že situácia je horšia, než sa zdá.

"Ak sú ľudia presvedčení, že recyklácia je dôležitá – a myslím, že sú a čoraz viac – potom hovoríme o celoštátnej kríze," povedal David Steiner, výkonný riaditeľ spoločnosti Waste Management, najväčšieho amerického recyklátora, ktorý vlastní aj závod v Elkridge a 50 ďalších.

Divízia tejto firmy pôvodom z Houstona vykázala v prvom štvrťroku tohto roka stratu vo výške takmer 16 miliónov dolárov. V posledných mesiacoch zavrela takmer desatinu najväčších recyklačných zariadení. Ešte väčšie percento svojich závodov môže firma očakávať v najbližších 12 mesiacoch, uviedol Steiner.

Problémy recyklácie v Amerike sú globálne aj lokálne. „Búrka“ klesajúcich cien ropy, silný dolár a oslabená ekonomika v Číne stlačila ceny amerických recyklovateľných materiálov rapídne nadol.

Ekológovia a ďalší obhajcovia ochrany prírody si kladú otázku, či priemysel nezveličuje bežný problém cyklických výkyvov.

"Keď sa pozriete na dlhodobé trendy, nie je pochýb o tom, že trhy pre väčšinu recyklovateľných materiálov dozreli a že ekonomika recyklácie, aj keď kolíše, sa všeobecne uberá správnym smerom," povedal Eric A. Goldstein, advokát Rady pre ochranu prírodných zdrojov, ktorý sleduje odpad a recykláciu v New Yorku. „A deje sa to bez negatívnych vplyvov skládkovania. Dnes už nenájdete veľa ľudí, ktorí by povedali ‘Pošlite viac materiálu na skládku.’“

Napriek tomu čísla hovoria samy za seba: trojročný trend zmenšujúcich sa ziskov a rastúcich nákladov pre samosprávy v USA – a málo je dôkazov o tom, že ide len o výkyv.

V snahe podporiť ochranu životného prostredia spravili progresívni zákonodarcovia a ochrancovia životného prostredia situáciu ešte horšou. Tým, že tlačia na zvýšenie miery recyklácie so stále väčšími košmi a zároveň požadujú, aby spotrebitelia tento odpad netriedili, stávajú sa jednotlivé prúdy odpadov čoraz znečistenejšie a menej hodnotné, čím ohrozujú ekonomiku celého systému.

"Presvedčili sme všetkých, že recyklácia je zadarmo," povedal Bill Moore, šéfkonzultant na recykláciu papiera z Atlanty. "Lenže nikdy to tak nebolo, v skutočnosti je to čím ďalej drahšie."

Problém s modrými košmi

Hoci to znie neuveriteľne, tak príčiny mnohých problémov, ktorým čelí odvetvie, smerujú k modrému smetiaku, do ktorého obyvatelia ukladajú hliníkové fólie, plechovky, oceľ, sklenené fľaše a poháre, plastové fľaše, nádoby, vane a veká a mnoho iných mateirálov. Každý, kto niekedy hodil plechovku do takéhoto koša vie, čo sa stane: dovnútra môže ísť čokoľvek recyklovateľné a potom sa šibnutím kúzelného prútika všetko zázračne oddelí a znovu použije.

Táto myšlienka vznikla v Kalifornii v 90. rokoch. Zástancovia životného prostredia verili, že jediný spôsob, akým zvýšiť účasť verejnosti v recyklačných programov, bolo zjednodušiť im to. Triedenie zaberalo čas a bolo chaotické. Nikomu sa to nepáčilo. Zariadenia na tzv. materiálové využitie odpadov, alebo tiež MRFs (z angl. Material Recovery Facilities), boli skonštruované na to, aby spravili to, čo neurobili spotrebitelia.

V zariadení tak dochádza ku veľmi komplikovanému systému triedenia všetkých týchto zložiek odpadov. Od začiatku bola pritom argumentácia, že do modrého smetiaka patrí aj sklo, dosť pochybná. Je to jeden z najťažšie recyklovateľných materiálov, navyše nepatrnej ekonomickej hodnoty. V triediacom zariadení sa veľká časť skla rozbije a znečisťuje cenné balíky papiera, plastu a iných materiálov.

Viac ako tretina všetkého skla, ktoré sa dostane do zariadenia, tak skončí rozdrvená na skládke. Zvyšok má pre recyklátorov taktiež mizivú hodnotu.

V posledných rokoch sa problém kontaminácie odpadu rozšíril aj na iné komodity ako sklo. Obce totiž začali zvyšovať veľkosti popolníc, veriac, že väčšie sú lepšie a viac materiálu sa tak dostane zo skládok.

Spotrebitelia totiž boli vyplňovanie väčších nádob, ale často sa toľko odpadkov, ako recyklovateľného materiálu.

So zväčšením priestoru prestali obyvatelia stláčať a upravovať kartónové krabice. Keďže sa pohodlne vojdú do väčšieho kontajnera, dostanú sa dnu aj s lepidlom a inými súčasťami balenia, čo následne spôsobuje problémy v recyklačnom zariadení.

Obyvatelia tiež začali experimentovať a s dobrými úmyslami začali hádzať do koša takmer všetko z gumy, kovu alebo plastu: záhradné hadice, vešiaky na odevy, nákupné tašky, topánky, vianočné osvetlenie.

To bol presne dôsledok prípadu z minulého roku, kedy miestny okres vymenil menšie 32 galónové krabice za také, ktoré sú o 50 percent väčšie.

Keďže ľudia napchali do košov veľa nerecyklovateľných materiálov, po audite odpadového hospodárstva minulý rok na jeseň zistili, že zisk mesta z predaja recyklovateľných sa prepadol o viac ako 50 percent.

Toto rozhodnutie tak vyhnalo cenu za spracovanie recyklovateľných materiálov na takmer 63 dolárov za tonu, čo je o 24 percent viac, než v prípade, že by všetok materiál poslali do Virginskej spaľovne.

Miesta rada nedávno schválila platbu 1,2 miliónov dolárov pre Waste Management za zmluvné obdobie, ktoré sa skončilo v máji. V roku 2011 pritom mesto vykázalo ešte zisk vo výške 389.000 dolárov.

Malý dopyt po novinovom papieri

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Aktuálny vývoj a vplyv zálohových systémov na rozšírenú zodpovednosť výrobcov

Aktuálny vývoj a vplyv zálohových systémov na rozšírenú zodpovednosť výrobcov

V niektorých krajinách zavedenie záloh spôsobilo pokles ochoty triediť ostatné plasty a kov. Ak to bude aj prípad SR, bude náročnejšie plniť povinnosti výrobcov, píše špecialistka na odpadovú legislatívu OZV ENVI - PAK Katarína Borovičková.

Štát bude od majiteľov pozemkov žiadať, aby financovali sanácie envirozáťaží

Štát bude od majiteľov pozemkov žiadať, aby financovali sanácie envirozáťaží

Pôvodný legislatívny materiál poslanci prijali s pozmeňujúcim návrhom.

Recyklované suroviny pokrývajú 13 % materiálovej spotreby v EÚ. Slovensko zaostáva

Recyklované suroviny pokrývajú 13 % materiálovej spotreby v EÚ. Slovensko zaostáva

Slovensko sa však zaradilo ku krajinám, ktoré vlani zaznamenali najväčší pokrok.