NATUR-PACK
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Editoriál. Kameň tolerancie

Komentár vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo, 2016/02.

Editoriál. Kameň tolerancie

Foto: Fotolia

V snahe dohnať všetky resty schválila v januári vláda nový Štátny program sanácie environmentálnych záťaží na roky 2016 – 2021. Napriek tomu, že program na predchádzajúce obdobie nebol ešte vyhodnotený, ministerstvo navrhuje utratiť ďalších 210 miliónov eur na „veľké upratovanie" čohosi, čo môžeme považovať za isté formy nelegálnych skládok.

Dvestodesať miliónov eur. To je viac ako šesť miliárd korún v starej mene. Opäť sa ukazuje, že keď sa rozdáva vo veľkom, na počte čísiel v sume nezáleží.

Tieto tzv. záťaže pritom nie sú environmentálnou škodou, ako ju definuje iný zákon. Nepredstavujú aktuálne ani bezprostredné ohrozenie života človeka.

Aby sme boli presní, environmentálnu záťaž takto definuje geologický zákon – čítajte pozorne: „Environmentálna záťaž je znečistenie územia spôsobené činnosťou človeka, ktoré predstavuje závažné riziko pre ľudské zdravie alebo horninové prostredie, podzemnú vodu a pôdu s s výnimkou environmentálnej škody." Ďalej zákon objasňuje, že cieľom sanácie environmentálnej záťaže je „odstrániť, znížiť alebo obmedziť kontamináciu na úroveň akceptovateľného rizika s s ohľadom na súčasné a budúce využitie územia."

Na prvom mieste je otázka, ako sa dá vyhodnotiť ona „závažnosť rizika" pre horninové prostredie alebo pôdu.

Zrejme prieskumníci požiadajú kameň alebo kus hliny, nech im povedia svoj názor na to, ako sa cítia. „Hej, šuter, vadí ti tvoj sused gudrón?" spýta sa prieskumník. „Ďakujem za opýtanie, je s s ním celkom sranda." A je po riziku.

Odhliadnuc od zmyslu tvorcov zákona pre bizarné formulácie v tejto časti zákona však nastupuje samotný vrchol učenia záchrancov planéty a priľahlého vesmíru, najposvätnejšie opatrenie environmentalistov: úroveň AKCEPTOVATEĽNÉHO RIZIKA.

To, čo environmentalisti milujú zo všetkého najviac, sú vágne formulácie. Poskytujú priestor na vysokú zamestnanosť vedátorov a aktivistov, z ktorých každý má nárok predstavovať si pod akceptovateľným rizikom niečo iné. Môžu ho neustále sprísňovať, modifikovať, rozširovať, prehlbovať, podľa toho, čo pre nich je alebo nie je momentálne akceptovateľné.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Nahradí aj „pikérov“. Dve slovenské firmy naučili robota čítať odpad a predvídať

Nahradí aj „pikérov“. Dve slovenské firmy naučili robota čítať odpad a predvídať

Klasické optické triedenie už nestačí. Nové technológie majú z odpadu vyťažiť viac a zároveň znížiť počet ľudí potrebných na linkách.

Marián Kobolka: Problémový bioodpad skončil. Dnes je to riadená surovina s profitom (rozhovor)

Marián Kobolka: Problémový bioodpad skončil. Dnes je to riadená surovina s profitom (rozhovor)

To, čo ešte donedávna končilo na skládke alebo v komposte nízkej kvality, dnes firmy zhodnocujú ako palivo, hnojivo či surovinu.

Množstvový zber nezafunguje, ak nebude ochota systém akceptovať a platiť, myslí si šéf Mevy (rozhovor)

Množstvový zber nezafunguje, ak nebude ochota systém akceptovať a platiť, myslí si šéf Mevy (rozhovor)

Uzamykateľné kontajnery či nové prúdy odpadu nič nevyriešia, keď mestá nezvládnu rast nákladov, osvetu a správanie ľudí.

X
X
X
X