Skúsenosti s kompostovaním

Nakladanie s bioodpadom prechádza ostatné roky pomerne čulým legislatívnym dianím, ako aj podporou zo štrukturálnych fondov. O skúsenostiach s kompostovaním hovoria v krátkej ankete predstavitelia dvoch zberových spoločností.

Ing. Juraj Jakeš je obchodným riaditeľom spoločnosti Marius Pedersen, ktorá kompostuje bioodpad v zrekonštruovanom areáli v Trenčíne. Doc. Ing. Štefan Sklenár, CSc. je zakladateľom a konateľom spoločnosti ENVI-GEOS Nitra, ktorá prevádzkuje kompostáreň vo Výčapoch-Opatovciach pri Nitre.

1.) Akú kapacitu má vaša kompostáreň?

Juraj Jakeš: Prevádzku kompostárne máme umiestnenú v priestoroch bývalej skládky KO, Trenčín – Zámostie, a jej ročná kapacita spracovania je 3 500 ton.

Štefan Sklenár (na obrázku vpravo): Kompostáreň biologicky rozložiteľných odpadov, ktorej majiteľom je Ponitrianske združenie obcí, prevádzkuje od 1. 9. 2014 naša spoločnosť. Zariadenie má projektovanú ročnú kapacitu 12 000 ton.

JJ: Áno. V niektorých mestských častiach Trenčína je zber BRO zavedený už viac ako 15 rokov. Ide o 25 ulíc, na ktorých je rozmiestnených cca 600 nádob s celkovým objemom 92-tisíc litrov. V tomto roku mesto uvažuje o jeho celoplošnom rozšírení (o navýšení počtu zberných nádob na cca 5 000 ks).

ŠS: V kompostárni preberáme v zásade dva druhy BRO a to tzv. zelený odpad z obcí, ktorý tvoria podrvené zvyšky stromov, haluzín, kríkov, tráv a iných. Druhým odpadom je BRO z 25 000 domácností triedený do nádob na to určených (hnedých) v rámci separovaného zberu.

3.) Aký bioodpad objemovo dominuje vo vašej kompostárni?

Juraj Jakeš (na obrázku vľavo): Najväčší objem odpadu v kompostárni tvoria odrezky zo stromov a kríkov. Čo sa týka hmotnosti, dominuje pokosená tráva.

ŠS: V kompostárni dominuje tzv. zelený odpad, tvorí približne 70 % spracovaného odpadu, aj keď treba povedať, že odpad zo separovaného zberu z domácností prevýšil naše očakávania vzhľadom na skutočnosť, že zbernou oblasťou je vidiecka zástavba v združených obciach.

4.) Aké máte skúsenosti s čistotou BRO?

JJ: Čistota bioodpadu je už na slušnej úrovni. Stále je však veľa ľudí, ktorí tento odpad sústredia do plastových vriec, a tieto nám pri ďalšom spracovávaní spôsobujú problémy.

ŠS: Čistota dovezeného BRO z domácností je, žiaľ, stále problémom, po urgenciách sa predsa len znečistenie inými odpadmi eliminuje. Nazdávame sa, že výchova k triedeniu je dlhodobý proces a za veľmi podstatné považujeme neustále pôsobenie na občanov v oblasti osvety a vysvetľovania významu triedenia ako súčasti ochrany životného prostredia. Pozitívom je, že skompostovaný BRO sa naspäť dostáva k pôvodcom a je o takýto produkt pomerne veľký záujem. Obce ho využívajú napr. pri ošetrovaní obecnej zelene.

5.) Z koľkých obcí zvážate BRO, ako často a v akých objemoch ročne?

JJ: Okrem mesta Trenčín BRO zvážame z ďalších piatich obcí v rámci jarného a jesenného upratovania. Za rok 2015 sme vyviezli 93 ton. Zber BRO do veľkoobjemového kontajnera realizujeme aj na požiadanie pre obec Soblahov.

ŠS: BRO je zvážané z 57 obcí v troch okresov, čo predstavuje takmer 80 000 obyvateľov v objeme 3 500 ton.

6.) Aké problémy vnímate v súčasnej novej odpadovej legislatíve a ako bude vplývať táto legislatíva na prevádzku?

ŠS: Nový zákon, ktorý je platný od 1. 1. 2016, sa zatiaľ v oblasti separovaného zberu odpadu neprejavil. Systém zodpovednosti výrobcov obalov sa má spustiť od polovice tohto roku. Nie som však presvedčený, že nový zákon vyrieši problémy v separovanom zbere, naopak, ešte viac ohrozí aj ako tak fungujúce systémové riešenia separovania komunálnych odpadov.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.