Koľko stoja smeti?

Jedna z definícií odpadu ho charakterizuje ako „vec, ktorá má zápornú ekonomickú hodnotu.“ Na rozdiel od rokokovo košatých bruselských smerníc a direktív, ktoré často vyžadujú ďalšie „Notice alebo „Guidelines“, aby sme sa vôbec zorientovali v spleti slovných zvratov a kľučiek, táto jednoduchá definícia odpadu ide priamo na vec: Odpad je ekonomická strata. A každé ďalšie nakladanie s ním len prehlbuje túto ekonomickú stratu. Otázkou potom zostáva, akú veľkú stratu sme ochotní nakoniec akceptovať?

Takúto otázku si položili aj traja grécki autori: Damigos – Kaliampakos – Menegaki, ktorí sa rozhodli skúmať, koľko sú ľudia ochotní zaplatiť za efektívne systémy odpadového hospodárstva.

Cieľom ich štúdie, ktorú prezentovali minulý rok na 3. ročníku medzinárodnej konferencie „Sustainable Solid Waste Management“ v gréckom Tinose, bolo odhadnúť ochotu spoločenstva ľudí v rôznych krajinách po svete platiť za zlepšujúci sa mamagement odpadového hospodárstva zvyšujúce sa poplatky. Analyzovali skoro 40 štúdií z celého sveta za posledných 15 rokov, ktoré sa zameriavali na prácu s obyvateľstvom a na efektívne komunálne odpadové hospodárstvo.

Podľa výsledkov ich výskumu je priemerná ochota platiť ročný poplatok za odpady pre domácnosť vo výške 68,00 eur (88,40 USD₂₀₁₄), resp. vážený priemer je vo výške 60,50 eur (78,70 USD₂₀₁₄). Rozsah zistených údajov sa pohyboval v pomerne širokom rozpätí, preto 95 % interval spoľahlivosti ležal v rozsahu 49,85 eur až 86,15 eur (64,8 – 112,0 USD_2014.)

Jedným zo zásadných poznatkov je fakt, že na ochotu platiť vyššie sumy za komunálne odpadové hospodárstvo má najväčší vplyv výška HDP na obyvateľa daného regiónu či štátu. To sa nakoniec prejavilo aj v skutočnosti, že mestské obyvateľstvo je ochotné platiť vyššiu sumu (107,1 USD₂₀₁₄), ako vidiecke (45,3 USD_2014.).

Ako konštatujú autori štúdie, vzhľadom na rôzne sociálno-ekonomické profily opýtaných populácií, existujúcu úroveň služieb nakladania s komunálnym odpadom v jednotlivých krajinách, dlhé časové rozpätie prieskumu ako aj obmedzený štatistický súbor z niektorých regiónov poznačil relevantnosť získaných výsledkov. Napriek spomínaným výhradám sú tieto dáta cenným impulzom pre ďalšie plánovanie ekonomiky komunálneho odpadového hospodárstva a prácu s verejnosťou.

V záverečných poznámkach autori štúdie konštatujú, že nedostatok vyhovujúcej infraštruktúry pre nakladanie s komunálnymi odpadmi v niektorých krajinách, kolaps na recyklačnom trhu spôsobený klesajúcimi cenami surovín a recyklovateľných odpadov, ako aj pretrvávajúca ekonomická stagnácia spôsobujú, že z recyklácie komunálnych odpadov sa stáva momentálne ekonomicky neatraktívny variant.

Podľa ich názoru je preto potrebné spoločensky ospravedlniť tieto náklady na odpadové hospodárstvo a cez finančné vyjadrenie proklamovať znížené environmentálne a sociálne externality, poskytovanie sekundárnych surovín, tvorbu nových pracovných miest a podobne.

Poznámka

Niekoľko subjektívnych postrehov. Pred pá rokmi (16.9.2011) autor tejto poznámky prezentoval v denníku Odpady-portal.sk poznatky o poplatkoch za komunálne odpady na Slovensku. Priemerný poplatok na osobu za rok z 37 miest Slovenska nad 20 000 obyvateľov (bez Bratislavy a Košíc) bol 20,11 eur. Ak teda zoberieme priemernú veľkosť domácnosti podľa ŠU SR za rok 2011 (2,59 osôb), tak ročný poplatok za komunálne odpady pre priemernú domácnosť na Slovensku bol cca 52,08 eur. Nedosahuje síce priemernú hodnotu z uvedenej štúdie (60,50 eur), rozhodne však spadá do 95 % intervalu = 50 až 86 eur.

Občan Slovenska, ktorý je v tvorbe HDP/obyv. na chvoste EU28, rozhodne nemusí byť premiantom vo výške poplatku za odpad na osobu. Z tohto porovnania teda vyplýva, že neplatia „kuvičie“ hlasy niektorých slovenských kvázi ekológov či ekonómov, že hlavnou príčinou (údajne) nízkej úrovne komunálneho odpadového hospodárstva na Slovensku sú nízke poplatky pre občanov za odpad. Poplatky na Slovensku zodpovedajú úrovni nastaveného odpadového hospodárstva a naopak: úroveň slovenského odpadového hospodárstva zodpovedá poplatkom, ktoré sú schopní a ochotní občania za „smetie“ zaplatiť.

Opäť sa tak potvrdila skutočnosť, že čím sofistikovanejší systém nakladania s odpadmi, tým je ekonomicky nákladnejší. Ak budeme všetok komunálny odpad len skládkovať pri cene 20-25 eur/t, tak môžeme nastaviť nízke poplatky pre občana, ako to poukázal napríklad Haidakis – Skoura na príklade zo stredného Grécka.

Ak však chceme dosiahnuť „Zero landfill waste“ a minimálne 50 % úroveň recyklácie, ako to poukázal Boonzaaijer na príklade 150 000 mesta Arnhem s produkciou 75 000 ton TKO za rok, tak potrebujeme „majland“.

Asi 6,4 milión eur investičných nákladov na podzemné kontajnery a ďalšie nádoby do domácnosti, čipové karty pre systém evidencie a ostatné vyvolané náklady tohto "prevratného" systému nakladania s TKO. A k tomu ešte prevádzkové náklady, t.j. súčasný poplatok za odpad pre domácnosť na rok vo výške 244 eur resp. v prepočte na osobu je to 124,50 eur.

Nezaplatí to žiadna rozšírená zodpovednosť firiem, ani nikto iný – iba občan zo svojho vrecka. Nemôžete predsa kúpiť Ferari za cenu Favorita. A potom už je to len "potrebné spoločenský ospravedlniť" - ekologickou stopou, globálnym otepľovaním, drancovaním planéty, vyčerpaním surovín, záchranou stromov, atď. atď.

Zdroje:

D.Damigos, D.Kaliampakos, M.Menegaki: How much are people willing to pay for efficient waste management schemes?

T.Haidakis, D. Skoura: Costing-Pricing Methodology of Solid Waste Management Services from Regional Solid Waste Management Bodies in Greece.

Geert Boonzaaijer: Reversed Waste Collection system stimulates households to separate waste. Very good results in city of Arnhem (Netherlands).

III. International Conference ON „Sustainable Solid Waste Management“, 2.-4. VII. 2015 – Tinos Island, Greece.

Ing. Marek Hrabčák

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.