V júni navštívil Bratislavu klimatológ Patrick J.
Michaels z amerického think-tanku Cato Institute na pozvanie
Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, v ktorom
spolupôsobím už veľa rokov.
Michaels pôsobil viac ako 30 rokov
v klimatickej vede, bol profesorom na univerzite, prispieval do
peer reviewed časopisov, tiež bol prezidentom klimatologickej
asociácie a spoluautorom a hodnotiteľom správy IPCC.
Jeho úspešná „mainstreamová" kariéra sa zmenila
v momente, keď sa k nemu dostala nová špičková vedecká
stať, v ktorej objavil zásadné chyby a – ako sám
povedal – prestal veriť základnej hypotéze, že klíma veľmi
citlivo reaguje na zmeny obsahu tzv. skleníkových plynov
v atmosfére.
Svoje výhrady podložil všeobecne známymi nejasnosťami, ktoré
v znalosti klímy stále existujú, veľmi „vlažnými"
výsledkami satelitných a balónových meraní, ako aj
nesúladom výsledkov modelovania s realitou. Správy IPCC totiž
v modeloch dlhoročne nadhodnocujú teplotný vývoj.
Patrick Michaels nie je sám medzi tými, ktorí sa pokúšajú
otvoriť dvere, zabarikádované biliónmi dolárov a eur, ktoré
už ľudia museli odovzdať podnikateľom v obnoviteľných
zdrojoch energie. Klimatických vedcov dostáva fakt, že vlády už
pred dvadsiatimi rokmi ochotne uverili ich hypotézam, pod veľký
tlak. Dá sa z neho ešte vyjsť? Obávam sa, že nie.
Prižmúrme
však obe oči a považujme chvíľu za jednoznačné, že
globálne otepľovanie spôsobuje svojimi aktivitami človek. Ako by
v tom prípade mala zareagovať vláda? Jej prvá otázka mala
znieť, či je ľudstvo schopné nákladovo efektívne tento trend
zvrátiť. Dvadsať rokov investícií však odhalilo, že nie.
Druhá otázka mala znieť, či sú všetky krajiny schopné
uzavrieť spoločnú striktnú dohodu. Dejiny opäť ukázali, že
nie.
Tretia – často ignorovaná – otázka je však asi najdôležitejšia:
Je otepľovanie pre ľudstvo naozaj zlé?
Francúzsky paleontológ a jezuita Pierre Teilhard de Chardin
napísal v polovici minulého storočia dielo „Le phénoméne
humain", v ktorom podrobne popisuje vzostup vedomia na planéte
Zem. Jedno z jeho základných posolstiev možno zhrnúť do
veľmi nečakanej hypotézy: vesmír sa milióny rokov pripravoval na
príchod človeka.
Teilhard, hlboko veriaci človek, urobil iba to, čo je v práci
vedca najdôležitejšie – skúmal, či naša predstava o príčine
a následku nie je chybná. Testoval opačné poradie.
Výsledok šokuje, odzbrojuje, ale najmä upokojuje. Ľudstvo nie
je omylom prírody, ale jej cieleným výsledkom.
Ak to prenesieme do súčasnej klimatickej agendy, otázka znie,
či toto relatívne krátke obdobie prudkého nárastu produkcie
emisií a odpadov, a predovšetkým nárast počtu
obyvateľov na Zemi nie je len prípravou na niečo, čo ľudstvo
bude v budúcnosti veľmi potrebovať.
Poznáte odpoveď? Je to zdanlivo jednoduché. Vymeniť príčinu
s následkom si však žiada veľký kus odvahy a času na
nerušenú prácu.
Milí čitatelia, v nastávajúcich letných mesiacoch vám
prajem veľa pokoja a oddychu.
Nájdite si čas niekedy po zotmení vyjsť von za mesto, ľahnúť
si do trávy a pozerať sa na hviezdy.
Provokatívne otázky prídu samy.
Radovan Kazda
šéfredaktor
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.