Editoriál. Márna snaha

Zrejme už vo vedomí letnej pohody zverejnil Slovenský plynárenský priemysel až na poslednú chvíľu svoje hospodárske výsledky za minulý rok. Hoci dosiahol zisk v stovkách miliónov eur, ani sa s nimi nepochválil v tlačovej správe.

V čom tkvie toľká skromnosť? Poodhaliť ju môžu čísla rozmenené na drobné. SPP sa totiž darí, podobne ako predchádzajúce roky, dostať do vysokého zisku najmä vďaka aktívam v spoločnostiach, ktorým cenu tiež „nastavuje" ÚRSO – v preprave a distribúcii plynu. Vo svojej primárnej aktivite, teda dodávke plynu, to už tak ružovo zďaleka nevyzerá.

Najmä v dodávke plynu domácnostiam a malým podnikom. V tej ešte pred pár rokmi podnik priznával hlboké problémy, no ostatné dva roky odbíja dotieravé otázky konštatovaním, že „na hospodárenie podniku pozeráme ako na celok".

Tieto eskamotérske „piár" výkony iba podporujú tézu, že Ficovej vláde sa opätovným získaním stopercentného vlastníctva SPP podaril geniálny ťah: ošklbať ľudí o obrovské peniaze spôsobom, ktorým uveria, že im peniaze naopak rozdáva.

Všeličo totiž nasvedčuje tomu, že to funguje asi takto: vláda presvedčí ÚRSO, aby prepravnej aj distribučnej spoločnosti úrad odklepol také ceny, vďaka ktorým sa dostanú do kvalitného zisku.

Ľudia povinne platia, do nákladových položiek nevidia, súkromný investor aj vláda sú spokojní. Zo zisku si na dividendách štátny SPP s prehľadom zakryje svoje finančné problémy v dodávke plynu domácnostiam. Vláda potom presvedčí „nezávislý" ÚRSO, aby znížil ceny plynu pre domácnosti.

A potom príde finále: predseda vlády predstúpi pred kamery a vychrlí zo seba znôšku lží o takzvaných vratkách.

Bezpochyby ide o jeden z najväčších podvodov Ficových vlád voči ľuďom za ostatné desaťročie.

K témam ostatných týždňov však patrí aj nový „majster štich" Recyklačného fondu z konca júna.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.