NATUR-PACK
REDOX
INISOFT

Svitá na lepšie časy pre výrobu alternatívnych palív?

Odporúčania Európskej komisie pre Slovensko treba brať vážne. Článok vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo, 2016/09.

Svitá na lepšie časy pre výrobu alternatívnych palív?

Hľadanie najefektívnejšej cesty k zhodnocovaniu odpadu za prijateľných podmienok je horúcou témou už po desaťročia.

Ako ukázala nedávna štúdia1) vypracovaná pre Európsku komisiu, miera recyklácie komunálneho odpadu je vo vzájomnom vzťahu s výškou nákladov na skládkovanie. Z grafu je zrejmé, že čím drahšie je „skládkovné“, tým viac sa darí krajine odpad recyklovať.

Napriek tomu je stále v Európe veľké množstvo odpadov zneškodňovaných na skládkach, čo nie je práve dlhodobo udržateľné riešenie.

Nepochybne aj toto je jeden z dôvodov, prečo sa Európa rozhodla zaviesť koncept obehového hospodárstva založeného na úspore materiálov a energie, pričom s odpadom narába ako s cennou surovinou, ktorá šetrí obmedzené prírodné zdroje, a súčasne predstavuje aj významný zdroj energie.

Aká je situácia s využívaním odpadu na Slovensku? Napriek tomu, že úroveň triedenia komunálneho odpadu stále stúpa, efektívnosť jeho využitia ešte vždy výrazne zaostáva za vyspelými krajinami EÚ.

Štatistiky spred dvoch rokov hovoria, že len 13 % komunálnych odpadov je recyklovaných a až 76 % je stále skládkovaných.

Podľa pripravovaného európskeho balíčka obehového hospodárstva by na Slovensku percento zhodnocovania komunálneho odpadu malo vzrásť v roku 2020 na 50 % a v roku 2030 by malo byť skládkovaných menej než 10 % celkového množstva.

Na Slovensku v rokoch 1997 – 2000 sa priemerne skládkovalo 66,2 % komunálnych odpadov, ale v roku 2014 percento skládkovania vzrástlo na nelichotivých 76 %. Tento nárast bol zapríčinený hlavne rastom množstva produkovaného odpadu a zavedením prísnejších kritérií pre energetické zhodnocovanie odpadu v spaľovni.

Zvrátiť tento nepriaznivý trend má napomôcť aj nový zákon o odpadoch s presne určeným spôsobom financovania a nakladania s vyhradenými prúdmi odpadov. Je predčasné hovoriť o jeho prínose, faktom však ostáva, že pri separovanom zbere plastov je možné reálne recyklovať maximálne 40 – 50 % plastov.

Zostatkové plasty sú aj naďalej zneškodňované, a to aj napriek tomu, že ide o využiteľnú surovinu.

Nerecyklovateľné plasty nachádzajú svoje využitie vo výrobe odpadových, alternatívnych palív, ktoré sú ďalej energeticky zhodnocované pri výrobe cementu alebo vápna. Slovenské cementárne disponujú už v súčasnosti kapacitou na energetické zhodnocovanie odpadových palív vo výške 300-tisíc ton ročne.

Túto kapacitu sa darí čiastočne napĺňať aj nerecyklovateľným odpadom z dotrieďovacích liniek. Ide však o výsledok dlhoročného budovania vzťahov s prevádzkovateľmi triediacich liniek a podpory ich snahy využiteľný odpad neskládkovať než o prirodzenú reakciu na trhové prostredie.

Graf: Typické skládkovné a miera recyklácie a kompostovania komunálneho odpadu, 2009

V súčasnej dobe sú trhové podmienky nastavené tak, že spracovateľ vyhradeného prúdu odpadu preferuje najlacnejšiu možnosť likvidácie nerecyklovateľného plastového odpadu a tou je naďalej zneškodňovanie skládkovaním.

Energetické zhodnocovanie diskvalifikujú najmä zvýšené náklady na dopravu do zariadenia na zhodnocovanie a príliš nízke zákonné poplatky za skládkovanie. K situácii neprispievajú ani historicky najnižšie ceny uhlia či zákonom o odpadoch stanovený 3 % cieľ 2) pre energetické zhodnocovanie pre plastové obalové materiály (prúdy odpadov).

Napriek očakávaným pozitívnym vplyvom novej legislatívy nemôžeme povedať, že by slovenské trhové prostredie bolo vyslovene motivačné pre zhodnocovaniu odpadu. Preto ak máme naplniť ciele EÚ, treba sa v krátkom čase zamyslieť nad odporúčaniami, ktoré nám Európska komisia dala v cestovnej mape3).

Na prvom mieste je to postupné zvyšovanie zákonného poplatku za skládkovanie, z ktorého výnosov by mohlo byť podporované budovanie infraštruktúry na koncové zhodnocovanie odpadu, odstraňovanie čiernych skládok a tiež iné aktivity nielen v katastrálnom území skládky, ale vo všetkých regiónoch Slovenska.

Ďalším z odporúčaní je možnosť zavedenia systému „platíš, koľko vyhodíš“. Zavedenie tohto princípu by zaručene u slovenského občana spôsobilo ošiaľ separovania a ekologickú revolúciu. A v konečnom dôsledku výrazné zníženie nárokov na obecné rozpočty.

Verím, že výsledky z prvých mesiacov fungovania nového systému rozšírenej zodpovednosti budú povzbudivé. Už teraz by sme sa však mali zamýšľať nad ďalšími krokmi smerom k environmentálne zodpovednému a efektívnemu využívaniu potenciálu, ktorý sa v odpadoch skrýva.

Pomaly síce svitá na lepšie časy, ale mohlo by aj rýchlejšie.

Ing. Juraj Číž
Autor je riaditeľom spoločnosti ecorec Slovensko s.r.o.

Literatúra:

1) USE OF ECONOMIC INSTRUMENTS AND WASTE MANAGEMENT PERFORMANCES, Final Report, 10 April 2012, European Commission (DG ENV)

2) Príloha č. 3 k Zákonu o odpadoch č. 79/2015 Z. z.: CIELE A ZÁVÄZNÉ LIMITY ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA

3) SUPPORT TO MEMBER STATES IN IMPROVING WASTE MANAGEMENT BASED ON ASSESSMENT OF MEMBER STATES’ PERFORMANCE, 07 May 2013, European Commission, Brussels


Diskusia (3)

  1. m.hrabcak61@gmail.com20.09.2016 (21:49)
    Len sa spýtam k tomu grafu: kde nájdem na Slovensku aspoň 5 skládok NNO, ktoré máju poplatok za zneškodnenie na úrovni tých 5 či 8 EUR/t ????
  2. sefcik@environcentrum.sk21.09.2016 (11:18)
    zase jeden tendenčný graf bez vstupných údajov a tým pádom aj bez výpovednej hodnoty a možnosti seriózneho porovnania a posúdenia
  3. juraj27.09.2016 (09:12)
    klasicke miesanie hrusiek a jablk v reporting na eurostat ? Kazdopadne ak splnime ciele odpadovych Smernic bez upravy poplatkov za skladkovanie pojde o zazrak ktory mozu prebrat vsetky krajiny sveta...

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Miroslav Jakuš: Český ISOH neprišiel skokovo, ale prešiel evolúciou. V tom je jeho sila

Miroslav Jakuš: Český ISOH neprišiel skokovo, ale prešiel evolúciou. V tom je jeho sila

Tajomstiev úspechu českého Informačného systému odpadového hospodárstva je hneď niekoľko.

Ako sa Franta Vopršálek z Čučelákovic triediť odpad nenaučil a koľko ho to bude stáť

Ako sa Franta Vopršálek z Čučelákovic triediť odpad nenaučil a koľko ho to bude stáť

Možno ľudia začnú odpad jesť alebo zakopávať na záhrade. To bude to predchádzanie vzniku, komentuje Jan Krišpín z Eveco Brno absenciu ZEVO zariadení.

Samosprávy jednej z OZV vlani vytriedili o 18 % viac odpadu. Čomu za to vďačia?

Samosprávy jednej z OZV vlani vytriedili o 18 % viac odpadu. Čomu za to vďačia?

Ľudia triedia odpad zodpovednejšie a lepšie, stále je však čo zlepšovať, upozorňuje odborníčka.