Svitá na lepšie časy pre výrobu alternatívnych palív?

Hľadanie najefektívnejšej cesty k zhodnocovaniu odpadu za prijateľných podmienok je horúcou témou už po desaťročia.

Ako ukázala nedávna štúdia¹⁾ vypracovaná pre Európsku komisiu, miera recyklácie komunálneho odpadu je vo vzájomnom vzťahu s výškou nákladov na skládkovanie. Z grafu je zrejmé, že čím drahšie je „skládkovné“, tým viac sa darí krajine odpad recyklovať.

Napriek tomu je stále v Európe veľké množstvo odpadov zneškodňovaných na skládkach, čo nie je práve dlhodobo udržateľné riešenie.

Nepochybne aj toto je jeden z dôvodov, prečo sa Európa rozhodla zaviesť koncept obehového hospodárstva založeného na úspore materiálov a energie, pričom s odpadom narába ako s cennou surovinou, ktorá šetrí obmedzené prírodné zdroje, a súčasne predstavuje aj významný zdroj energie.

Aká je situácia s využívaním odpadu na Slovensku? Napriek tomu, že úroveň triedenia komunálneho odpadu stále stúpa, efektívnosť jeho využitia ešte vždy výrazne zaostáva za vyspelými krajinami EÚ.

Štatistiky spred dvoch rokov hovoria, že len 13 % komunálnych odpadov je recyklovaných a až 76 % je stále skládkovaných.

Podľa pripravovaného európskeho balíčka obehového hospodárstva by na Slovensku percento zhodnocovania komunálneho odpadu malo vzrásť v roku 2020 na 50 % a v roku 2030 by malo byť skládkovaných menej než 10 % celkového množstva.

Na Slovensku v rokoch 1997 – 2000 sa priemerne skládkovalo 66,2 % komunálnych odpadov, ale v roku 2014 percento skládkovania vzrástlo na nelichotivých 76 %. Tento nárast bol zapríčinený hlavne rastom množstva produkovaného odpadu a zavedením prísnejších kritérií pre energetické zhodnocovanie odpadu v spaľovni.

Zvrátiť tento nepriaznivý trend má napomôcť aj nový zákon o odpadoch s presne určeným spôsobom financovania a nakladania s vyhradenými prúdmi odpadov. Je predčasné hovoriť o jeho prínose, faktom však ostáva, že pri separovanom zbere plastov je možné reálne recyklovať maximálne 40 – 50 % plastov.

Zostatkové plasty sú aj naďalej zneškodňované, a to aj napriek tomu, že ide o využiteľnú surovinu.

Nerecyklovateľné plasty nachádzajú svoje využitie vo výrobe odpadových, alternatívnych palív, ktoré sú ďalej energeticky zhodnocované pri výrobe cementu alebo vápna. Slovenské cementárne disponujú už v súčasnosti kapacitou na energetické zhodnocovanie odpadových palív vo výške 300-tisíc ton ročne.

Túto kapacitu sa darí čiastočne napĺňať aj nerecyklovateľným odpadom z dotrieďovacích liniek. Ide však o výsledok dlhoročného budovania vzťahov s prevádzkovateľmi triediacich liniek a podpory ich snahy využiteľný odpad neskládkovať než o prirodzenú reakciu na trhové prostredie.

Graf: Typické skládkovné a miera recyklácie a kompostovania komunálneho odpadu, 2009

V súčasnej dobe sú trhové podmienky nastavené tak, že spracovateľ vyhradeného prúdu odpadu preferuje najlacnejšiu možnosť likvidácie nerecyklovateľného plastového odpadu a tou je naďalej zneškodňovanie skládkovaním.

Energetické zhodnocovanie diskvalifikujú najmä zvýšené náklady na dopravu do zariadenia na zhodnocovanie a príliš nízke zákonné poplatky za skládkovanie. K situácii neprispievajú ani historicky najnižšie ceny uhlia či zákonom o odpadoch stanovený 3 % cieľ ²⁾ pre energetické zhodnocovanie pre plastové obalové materiály (prúdy odpadov).

Napriek očakávaným pozitívnym vplyvom novej legislatívy nemôžeme povedať, že by slovenské trhové prostredie bolo vyslovene motivačné pre zhodnocovaniu odpadu. Preto ak máme naplniť ciele EÚ, treba sa v krátkom čase zamyslieť nad odporúčaniami, ktoré nám Európska komisia dala v cestovnej mape³⁾.

Na prvom mieste je to postupné zvyšovanie zákonného poplatku za skládkovanie, z ktorého výnosov by mohlo byť podporované budovanie infraštruktúry na koncové zhodnocovanie odpadu, odstraňovanie čiernych skládok a tiež iné aktivity nielen v katastrálnom území skládky, ale vo všetkých regiónoch Slovenska.

Ďalším z odporúčaní je možnosť zavedenia systému „platíš, koľko vyhodíš“. Zavedenie tohto princípu by zaručene u slovenského občana spôsobilo ošiaľ separovania a ekologickú revolúciu. A v konečnom dôsledku výrazné zníženie nárokov na obecné rozpočty.

Verím, že výsledky z prvých mesiacov fungovania nového systému rozšírenej zodpovednosti budú povzbudivé. Už teraz by sme sa však mali zamýšľať nad ďalšími krokmi smerom k environmentálne zodpovednému a efektívnemu využívaniu potenciálu, ktorý sa v odpadoch skrýva.

Pomaly síce svitá na lepšie časy, ale mohlo by aj rýchlejšie.

Ing. Juraj Číž
Autor je riaditeľom spoločnosti ecorec Slovensko s.r.o.

Literatúra:

1) USE OF ECONOMIC INSTRUMENTS AND WASTE MANAGEMENT PERFORMANCES, Final Report, 10 April 2012, European Commission (DG ENV)

2) Príloha č. 3 k Zákonu o odpadoch č. 79/2015 Z. z.: CIELE A ZÁVÄZNÉ LIMITY ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA

3) SUPPORT TO MEMBER STATES IN IMPROVING WASTE MANAGEMENT BASED ON ASSESSMENT OF MEMBER STATES’ PERFORMANCE, 07 May 2013, European Commission, Brussels

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.