NATUR-PACK
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Proti rozšírenej zodpovednosti výrobcov ostro vystúpili potravinári

Náklady na zhodnotenie obalov im stúpli až desaťnásobne, na 3 percentá z obratu, na mieru recyklácie to však nemá vplyv.

SPPK

Foto: SPPK

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) dnes ostro vystúpila proti zvýšeným výdavkom na zhodnocovanie obalov, ktoré nastalo v dôsledku nového zákona o odpadoch.

Po nedávnom vystúpení obchodníkov združených v Zväze obchodu a cestovného ruchu SR tak ide v krátkom čase už o druhé vystúpenie zástupcov priemyslu voči zdražovaniu služieb v oblasti financovania triedeného zberu.

Od 1. júla 2016 totiž platí veľká novela zákona o odpadoch, ktorá zaviedla tzv. systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Na základe tohto systému výrobcovia prispievajú do organizácií zodpovednosti výrobcov /OZV/ určitou sumou za všetky obaly, ktoré uvádzajú do obehu.

Poplatky v rozšírenej zodpovednosti výrobcu

Výška poplatku sa líši v závislosti od jednotlivých druhov obalov. OZV následne vyzbierané prostriedky prerozdeľujú obciam, ktoré za ne financujú systém separovaného zberu odpadov na území obcí. Celý systém slúži na plnenie limitov recyklácie odpadov z obalov vo výške limitov, ktoré predpísala Európska únia.

Organizácia zodpovednosti výrobcov môže byť podľa zákona vlastnená a prevádzkovaná výlučne výrobcami vyhradených výrobkov so sídlom v niektorom z členských štátoch.

Napriek tomu podľa firiem združených v SPPK výrobca v skutočnosti nemá žiadny vplyv na výšku poplatkov, ktoré do systému platí, pretože náklady na prevádzku systému závisia od zmlúv medzi OZV a obcami o financovaní separovaného zberu a zmlúv medzi obcami a zberovými spoločnosťami o prevádzke separovaného zberu.

Tieto zmluvy sa uzatvárajú bez dohľadu výrobcov, resp. mimo systému verejného obstarávania,“ uvádza komora.

Nový zákon o odpadoch bol v minulosti pripravovaný dvoma vládami a prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním. Podľa komory však systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov bol zavedený bez diskusie s výrobcami a v rozpore so Smernicou EÚ.

Najväčšie výhrady potravinárov v SPPK

Potravinári považujú zavedený systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov za (zdroj SPPK):

NESPRAVODLIVÝ, pretože:

  • znamená 5-10-násobné zvýšenie nákladov výrobcov na odpady z obalov,

  • celý systém platia iba výrobcovia, pričom zberové spoločnosti, OZV, obce a občania sa iba „vezú“,

NETRANSPARENTNÝ, pretože:

  • výrobcovia systém platia, ale nevidia do reálnych nákladov na prevádzku systému a nemajú možnosť výšku poplatkov ovplyvniť,

  • zmluvy v systéme sa uzatvárajú bez verejného obstarávania a na dlhé časové obdobie (presahujúce funkčné obdobie toho-ktorého starostu alebo primátora),

NEEFEKTÍVNY, pretože:

  • občan má separovaný zber zadarmo, preto nie je motivovaný kupovať výrobky v opakovane použiteľných obaloch. Nedôsledné triedenie odpadu zároveň vyvoláva dodatočné náklady na dotrieďovanie, ktoré musia platiť výrobcovia,

  • systém ovládli záujmové skupiny, pre ktoré je nakladanie s odpadmi ich primárnym biznisom,

legislatívne prekážky bránia vytvoreniu konkurenčného prostredia medzi OZV. To za krátky čas viedlo k tomu, že dve najväčšie OZV majú zazmluvnených až 90 % obcí. Na Slovensku tak v oblasti odpadov z obalov vzniká prakticky monopolná situácia a prevádzka systému bude stále drahšia.

Vysoké ceny

V dôsledku zle nastaveného systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov došlo podľa potravinárov v SPPK ku skokovitému zvýšeniu nákladov výrobcov na obaly v niektorých prípadoch až na 10-násobok (v závislosti od druhu materiálu: papier, plast – cca 4-násobok; sklo, kovové obaly, viacvrstvové kombinované materiály /VKM/ – až 10-násobok). „Niektorým spoločnostiam len samotné náklady na zhodnotenie obalov stúpli až 10-násobne z 0,2 % až na 3 % z obratu.“

Celkovo tak výrobcom potravín stúpli náklady na odpady z obalov medziročne zo 7 miliónov eur až na takmer 40 miliónov eur. „Napriek takémuto masívnemu transferu finančných prostriedkov sa však miera recyklácie odpadov z obalov na Slovensku v zodpovedajúcej miere nezvýšila.“

Výrobcovia potravín skonštatovali, že nie sú schopní systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov v terajšom nastavení financovať.

VKM nemajú oporu v zákone

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (2)

  1. hornakova@enpo.sk22.03.2017 (17:28)
    Výrobcovia riešia navýšenie poplatku za zber, ale možno ani nevedia, že OZV síce uhradí obciam náklady na zber triedených zložiek komunálneho odpadu ale obce si aj tak poplatok za zber KO ponechali v pôvodných výškach, ako za účinnosti starého zákona. Aj keď zákon o odpadoch nariaďuje obciam aby poplatok za zber odpadu ponížili o platbu za tiedený zber KO, v regióne Skalica sa takto vôbec nestalo. Rozhodnutie za KO, je v takej istej výške ako bolo v minulom roku. Mesto využilo neznalosť občanov a podnikateľských subjektov v danej problematike a poplatok ponechalo bez zmeny. Občan si teda kúpi výrobok, kde je prenesený recyklačný poplatkom za obal a ešte zaplatí mestu za vývoz triedeného odpadu, tak zaplatil v roku 2016. Myslím, že v zákone chýba nástroj, ktorý by kontroloval mestá a obce, či zákon sami dodržali, výrobca zaplatí OZV, OZV uhradí faktúru zberovej spoločnosti mesta a mestá si veselo prijímajú platbu aj od občana...Ako potom chceme s takýmto zákonom motivovať občanov aby triedili odpad ???
  2. info@odpadovyhospodar.sk05.04.2017 (10:37)
    Nedá sa s tým celkom súhlasiť. Z viacerých dôvodov. Prvý je ten, že síce obce dostali nejakú úľavu v podobe platieb od OZV, ale na druhej strane aj povinnosti napr.s BIO. Ďalej obce vo veľkom percente nedávajú uhrádzať svojim občanom všetky náklady. Potom nikto v roku 2015, kedy sa tvorili poplatky na rok 2016 a ani v roku 2016 na rok 2017 nevedel ešte vyhodnotiť, aký finančný vplyv bude mať nový systém na náklady obcí. Vyzerá to že z pohľadu RZV nijaký alebo zanedbateľný - čo sa týka množstva. No a nakoniec je problém aj v tom, že v minulosti zberové spoločnosti za triedený zber účtovali obciam niekdy aj nič a niekedy len čiastočné náklady za danú službu, teda v minulosti tam nemali reálne náklady. Firmy však majú iné problémy, pozriete si to napr. tu: https://www.odpadovyhospodar.sk/ako-stat-okrada-firmy-o-peniaze-za-odpady-z-obalov/ alebo tu https://www.odpadovyhospodar.sk/preco-stat-sikanuje-tisicky-firiem-pre-obaly-ked-by-az-tak-nemusel/

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Toxický odpad na Horehroní: Po rokoch patovej situácie štát spúšťa tender na sanáciu za desiatky miliónov eur

Toxický odpad na Horehroní: Po rokoch patovej situácie štát spúšťa tender na sanáciu za desiatky miliónov eur

Ministerstvo obstaráva likvidáciu gudrónov z bývalého petrochemického podniku. Poznáme podmienky tendra aj spôsob sanácie toxických skládok.

Ministerstvo životného prostredia nezverejňuje nové faktúry a objednávky. Na otázky nereagovalo

Ministerstvo životného prostredia nezverejňuje nové faktúry a objednávky. Na otázky nereagovalo

Infozákon stanovuje jasné lehoty na zverejňovanie faktúr a objednávok. Register MŽP ich podľa dostupných údajov nespĺňa.

Vláda chce vyňať kancelársky papier z RZV. Výpadok miliónov môže spadnúť na obce (TÉMA)

Vláda chce vyňať kancelársky papier z RZV. Výpadok miliónov môže spadnúť na obce (TÉMA)

Papierenský zväz tvrdí, že súčasný systém znevýhodňuje domácich výrobcov. Mestá a KC OBALY však hovoria o riziku presunu nákladov na obyvateľov.

X
X
X
X