Editoriál. Znečisťovateľ platí za svoje označenie

Začiatkom marca zvolali obchodníci združení vo zväze obchodu tlačovku, ktorej výstupom sú dve posolstvá.

To prvé sa týka obmedzovania používania plastových tašiek pri nákupoch. Ako tento vznešený cieľ dosiahnuť? Na prvý pohľad sa to dá zvládnuť „levou zadní“, stačí tašky spoplatniť. Výsledok je jasný, ako zaznelo na tlačovke, po spoplatnení tašiek v jednom reťazci už klesla ich spotreba na polovicu.

Nič proti bombastickým číslam, ale až po tom, čo obstoja pri otázke, či sa znížila celková spotreba plastových obalov, ktoré sa zvyknú používať ako alternatíva k plastovým taškám.

Lebo nie je nič nezvyčajné na tom, že spotrebiteľ zvykol využívať igelitové tašky, ktoré získal v obchode „zadarmo“, aj na iné účely. Napríklad ako vrecko do odpadkového koša. Alebo na zabalenie oblečenia a topánok na služobnú cestu. Alebo ako obal na predmety, ktoré chcel archivovať v skrini.

Pokles v počte uvedených plastových tašiek na trhu je totiž len jedna premenná súčtu, z ktorého vyjde výsledok celkového poklesu/nárastu plastových obalov. Ostatné premenné však obchodníci nezverejnili.

Takto to už v ekologickej politike chodí, že úspech dosiahneme tým, že skryjeme neúspech.

Podobným prípadom je aj druhé posolstvo obchodníkov, ktorí si poťažkali na výrazný nárast výdavkov. Tie im spôsobila vláda tým, že preniesla finančnú zodpovednosť za triedený zber na nich. Priznávajú, že tieto poplatky budú musieť preniesť do cien pre spotrebiteľov.

Ministerstvo sa v reakcii na výčitku nechalo počuť, že tým zaviedlo osvedčený princíp „znečisťovateľ platí“.

Ach, sémantické okienko. Čo si predstavujete pod pojmom znečisťovateľ?

Z podstaty veci sa zdá byť jasné, že znečistenie spôsobuje ten, kto vytvorí odpad. Odpad je podľa zákona hnuteľná vec alebo látka, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je povinný sa jej zbaviť.

Keď si spotrebiteľ zakúpi balenie cestovín, tak si kúpil výrobok. Jednej časti z tohto výrobku – teda obalu – sa chce potom zbaviť. Takže niet nijakej pochybnosti o tom, že odpad vznikol u neho a on je znečisťovateľ.

Európska komisia a po nej naše ministerstvo však prižmúrilo oči a zrazu všetko vidí jasnejšie – ten odpad predsa vyhadzuje výrobca a dovozca tým, že zabalil tovar do niečoho, čo síce nie je odpad, ale u držiteľa odpadu sa odpadom stane. Jasné, nie?

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.