Potravinári združení v agrárnej komore zrejme opustili na
dva roky planétu Zem alebo sa im muselo prihodiť niečo veľmi
nepekné s prísunom informácií. Ako inak si vysvetliť ich
májové vystúpenie na tlačovej konferencii, na ktorej sa sťažovali
na údajne likvidačné platby za obaly, ktoré uviedli na trh.
Päť až desaťnásobné.
Na tom by nebolo nič zvláštne, keby s týmto posolstvom
vyšli pred dvomi rokmi, keď sa pripravoval nový zákon o odpadoch.
Systém a zvýšené platby však už rok „bežia“.
S krížikom po funuse komora len potvrdila svoju povesť
zoskupenia, ktoré si stále nezvyklo na to, že so svojimi záujmami
musí súťažiť.
Ich vystúpenie prinieslo ešte niekoľko pozoruhodných
posolstiev. Napríklad, že „výrobcovia systém (rozšírenej
zodpovednosti – pozn. aut.) platia, ale nevidia do reálnych
nákladov na prevádzku systému a nemajú možnosť výšku
poplatkov ovplyvniť“.
Zamyslenie potravinárov je natoľko vesmírne, že nepotrebuje
pozemské zákony. S ich znalosťou by totiž vedeli, že si
mohli/môžu založiť vlastnú organizáciu zodpovednosti výrobcu.
Pravý mentálny socializmus vypukol naplno v ich šomraní
na to, že nevidia do účtovníctva súkromných firiem (OZV-čiek),
ktoré medzi sebou súťažia na trhu.
Napodiv
v tom neostali sami. Pridal sa k nim minister László
Sólymos zo strany, ktorej sa veľa rokov darilo úspešne
predstierať svoje stredopravé postoje.
Minister na tlačovke k pripravovanej veľkej novele zákona
o odpadoch naznačil, že keďže chcú výrobcovia vidieť do
účtovníctva súkromných firiem, tak prečo nie, poďme na to.
V novele chce preto zaviesť dozorný orgán nad OZV, v ktorom
bude zastúpený štát a samotní výrobcovia.
Vtipné? Vlastne ani nie.
Mimochodom, v ktorom dozornom orgáne by ste chceli byť vy?
Čo takto v pekárni, ktorá vám predáva chlieb? Alebo
u operátora, ktorý vám poskytuje telekomunikačné služby?
Zavolajte ministrovi, možno vám to pridá do novely zákona.
Pravda je, že spôsobu, akým bývalé vedenie ministerstva
nastavilo systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, možno
vyčítať veľmi veľa. Od nezmyselnej administratívnej
komplikovanosti cez systém koordinačných centier, ktorý skáče
bosou nohou na ostrej hrane protimonopolných zákonov, nastavenia
motivácie k súťaži až po mizernú spôsobilosť
ministerstva zasiahnuť voči tým, ktorí porušujú zákon.
Potravinári v komore si však idú svoje a úplne mimo,
takže oni – ako záujmová skupina – obviňujú ministerstvo, že
systém ovládli záujmové skupiny.
A prekáža im tiež, že v systéme rozšírenej
zodpovednosti výrobcov musia rozšírenú zodpovednosť mať iba
výrobcovia. Zodpovednosť výrobcu by mal vraj niesť aj občan,
obce, či dokonca OZV (dobre čítate, zodpovednosť by mali niesť
nielen výrobcovia, ale aj výrobcovia).
Perlička na záver. Hoci zákon musí platiť pre všetkých
výrobcov a dovozcov rovnako, potravinári si myslia, že novela
zníži množstvo slovenských potravín na pultoch obchodných
reťazcov a zvýši „riziko ohrozenia zdravia slovenských
spotrebiteľov z dôvodu dovozu zahraničných výrobkov
pochybnej kvality“.
Stačilo. Po tom všetkom je tu riziko, že by z ďalších
riadkov vyliezol bubák.
Radovan Kazda
Komentár vyšiel v júnovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo 2017/06.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.