Eversheds Sutherland
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Poplatok za komunálne odpady vs Súdny dvor EÚ

Spôsob určenia poplatkov za komunálne odpady podľa slovenských právnych predpisov je v súlade so smernicou o odpade. Článok vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo 2017/07.

Poplatok za komunálne odpady vs Súdny dvor EÚ

Foto: Fotolia

  • Publicistika |  04.07.2017 |  JUDr. Katarína Liebscherová, Mag. Annamária Tóthová | Dvořák Hager & Partners, advokátska kancelária, s. r. o.

Súdny dvor EÚ sa zaoberal otázkou, či je možné v súlade s právom EÚ fakturovať poplatok za zber a odvoz komunálneho odpadu na základe odhadu objemu odpadu a nie na základe skutočného množstva vyprodukovaného a odvezeného odpadu.

Nakoľko sa poplatok za komunálne odpady aj podľa právnych predpisov Slovenskej republiky vypočítava aj na základe určených objektívnych kritérií a nie na základe skutočného množstva odvezeného odpadu, predmetné rozhodnutie1 Súdneho dvora EÚ je relevantné aj pre nás.

Okolnosti prípadu

Pán a pani Vladikovci z Chorvátska (ďalej ako „Žalovaní“) odmietli zaplatiť časť faktúr vystavených mestským podnikom VG Čistoća d.o.o. za zber a likvidáciu odpadu a poplatok za investície2.

Tieto poplatky sa účtovali na základe objemu vyprázdnených kontajnerov a nie na základe skutočnej hmotnosti odpadu, ktorý Žalovaní vyprodukovali. Kontajner, ktorý mali Žalovaní k dispozícii, mal objem 120 litrov.

Žalovaní nespochybňovali len tú časť faktúr, ktorá sa týkala odvozu a skládkovania reálne vyprodukovaného a odvezeného odpadu.

Mestský súd vo Veľkej Gorici v danej veci predložil Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálnu otázku, či je v súlade s právom EÚ vystaviť faktúry za zber a odvoz komunálneho odpadu podľa objemu prázdnych kontajnerov alebo podľa objemu odvezeného odpadu, a či súčasťou poplatku môže byť aj nejaká iná položka.

Financovanie služieb nakladania s komunálnym odpadom

Súdny dvor EÚ sa vo svojom odôvodnení zameral na výklad článku 14 a 15 ods. 1 smernice o odpade3.

Článok 14 smernice o odpade ustanovuje povinnosť pôvodcu a držiteľa odpadu znášať náklady na nakladanie s odpadom v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“. Zásada „znečisťovateľ platí“ znamená, že pôvodcovia a držitelia odpadu sú povinní platiť za nakladanie s odpadom z dôvodu ich spolupodieľaní sa na jeho produkovaní.

Článok 15 ods. 1 umožňuje členským štátom EÚ prijať potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že každý pôvodný pôvodca alebo držiteľ odpadu vykoná spracovanie odpadu sám alebo prenechá jeho spracovanie iným odborne spôsobilým osobám.

Nakladanie s komunálnym odpadom a jeho zneškodňovanie sa vykonáva v členských štátoch ako služba poskytovaná hromadne skupine pôvodcov a držiteľov odpadu, ktorí sú následne povinní znášať celkové náklady na nakladanie s odpadom, t. j. jeho likvidáciu.

Súčasné právne predpisy EÚ síce nariaďujú, že pôvodcovia a držitelia odpadu sa majú finančne podieľať na jeho zbere a zneškodňovaní, ale neurčuje, akým spôsobom sa má predmetné financovanie uskutočňovať.

Z tohto dôvodu je na voľbe konkrétneho členského štátu, aký spôsob financovania si vyberie. Financovanie nákladov na zber a zneškodňovanie komunálneho odpadu môže byť zabezpečené napr. prostredníctvom dane, poplatku alebo akýmkoľvek iným spôsobom.

V danom prípade členský štát určil, že zber a zneškodňovanie komunálneho odpadu sa bude financovať prostredníctvom poplatku, ktorého výška sa stanoví na základe odhadu objemu vzniknutého odpadu a nie na základe hmotnosti (resp. objemu) odpadu skutočne vyprodukovaného a odovzdaného na zber, a zároveň zahrnula do predmetného poplatku aj dodatočný poplatok, ktorý má financovať investície potrebné na spracovanie odpadu vrátane jeho recyklácie.

Nakoľko bola v danej oblasti členským štátom ponechaná značná miera voľnej úvahy, vnútroštátny súd je sám povinný na základe skutkových a právnych okolností preveriť, či sa výška požadovaného poplatku neurčuje na základe neprimeraných kritérií, ktoré ukladajú niektorým pôvodcom a držiteľom odpadu povinnosť niesť zjavne neprimerané náklady v pomere k objemu alebo povahe odpadu, ktorý môžu vyprodukovať.

Vnútroštátny súd musí pritom zohľadniť najmä kritériá týkajúce sa druhu nehnuteľnosti, rozlohy a jej účelu, rozsahu, v akom pôvodcovia a držitelia produkujú odpad, objem kontajnerov, ktoré majú pôvodcovia a držitelia odpadu k dispozícii, ako aj frekvenciu zberu odpadu, a to z dôvodu, že predmetné kritériá môžu ovplyvniť výšku nákladov určených na nakladanie s odpadom a na jeho zhodnocovanie, resp. zneškodňovanie.

Rozhodnutie Súdneho dvor EÚ

Súdny dvor EÚ v predmetnom nakoniec rozhodol, že poplatok za služby nakladania a zneškodňovania komunálneho odpadu, ktorý je určený na základe odhadu objemu odpadu a taktiež poplatok na financovanie kapitálových investícií nevyhnutných na spracovanie odpadu vrátane jeho recyklácie je v súlade s článkom 14 a 15 ods. 1 smernice o odpade.

Avšak vnútroštátny súd musí preveriť, či sa výška požadovaného poplatku neurčuje na základe neprimeraných kritérií, ktoré ukladajú niektorým pôvodcom a držiteľom odpadu povinnosť niesť zjavne neprimerané náklady v pomere k objemu alebo povahe odpadu, ktorý môžu vyprodukovať.

Záver

Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že v zásade je spôsob určenia poplatkov za komunálne odpady podľa slovenských právnych predpisov4 v súlade so smernicou o odpade. Avšak ak chcete zistiť, či je výška konkrétnej sadzby v danej obci pre danú osobu primeraná, je potrebné preveriť jednotlivé kritériá, ktoré k jej určeniu viedli.

V zmysle vyššie uvedeného judikátu sa však možno domnievať, že jednoduché spriemerovanie nákladov obce na zabezpečenie činností nakladania s komunálnymi odpadmi vrátane nákladov súvisiacich so zabezpečením zberných nádob bez ohľadu na konkrétne osoby a okolnosti, ako to požaduje Súdny dvor EÚ (druhu nehnuteľnosti, rozloha a jej účel, množstvo vyprodukovaného odpadu, objem poskytnutých kontajnerov, frekvencia zberu), nemusí postačovať a kritériá by nemuseli byť vyhodnotené ako primerané.

1 Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 30. marca 2017 vo veci C 335/16,VG Čistoća d.o.o. proti Đurovi Vladikovi, Ljubici Vladikovej,

2 Celý názov poplatkov: poplatok za oddelený zber, recykláciu a skládkovanie odpadu, ktorý bol nelegálne ponechaný v prírode a osobitný poplatok určený na financovanie investícií realizovaných podnikom na zabezpečenie nakladania s odpadom s cieľom recyklácie odpadu

3 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc

4 §§ 77 a nasl. Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, t. j. množstvový zber alebo fixná sadzba za osobu a kalendárny deň

JUDr. Katarína Liebscherová, Mag. Annamária Tóthová
Dvořák Hager & Partners, advokátska kancelária, s. r. o.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Nahradí aj „pikérov“. Dve slovenské firmy naučili robota čítať odpad a predvídať

Nahradí aj „pikérov“. Dve slovenské firmy naučili robota čítať odpad a predvídať

Klasické optické triedenie už nestačí. Nové technológie majú z odpadu vyťažiť viac a zároveň znížiť počet ľudí potrebných na linkách.

Marián Kobolka: Problémový bioodpad skončil. Dnes je to riadená surovina s profitom (rozhovor)

Marián Kobolka: Problémový bioodpad skončil. Dnes je to riadená surovina s profitom (rozhovor)

To, čo ešte donedávna končilo na skládke alebo v komposte nízkej kvality, dnes firmy zhodnocujú ako palivo, hnojivo či surovinu.

Množstvový zber nezafunguje, ak nebude ochota systém akceptovať a platiť, myslí si šéf Mevy (rozhovor)

Množstvový zber nezafunguje, ak nebude ochota systém akceptovať a platiť, myslí si šéf Mevy (rozhovor)

Uzamykateľné kontajnery či nové prúdy odpadu nič nevyriešia, keď mestá nezvládnu rast nákladov, osvetu a správanie ľudí.

X
X
X
X