Dizajn obalov v slovenskej praxi

Každý obal by mal byť navrhnutý v harmónii s budúcim recyklovaním. Pre overenie tejto teórie som sa prehrabala v kontajneri na plast, papier a sklo. Obaly z kovových materiálov som z toho vynechala.

Tieto sú totiž ako jediné dotrieďované priamo z kontajnerov na zmesový komunálny odpad „dobrovoľníkmi“, teda priamo obyvateľmi. Ten kov, ktorý zostane v nádobách na zmesový komunálny odpad, je jednoducho vytiahnutý magnetickým separátorom, či už pred alebo po energetickom zhodnotení ostatných odpadov. Skládkovanie kovových obalov je preto minimálne.

Nie najnižšia cena kovov prirodzene núti výrobcov, aby nimi šetrili aj pri vytváraní obalov.

Plast

Plastový odpad z bežnej domácnosti tvorí predovšetkým odpad z obalov. Na obrázku č. 1 sú všetky plastové odpady a č. 2 je kôpka odpadov z neobalových výrobkov.

Obalový odpad

Neobalový plastový odpad vyprodukovaný za jeden týždeň trojčlennou domácnosťou

V Bratislave triedime všetky plasty do jedného žltého kontajnera. Obyvateľom niektorých miest/obcí ponúka miestny zberný dvor možnosť triediť plasty na viacero frakcií, napr. PET či fólie.

Z celej kopy vytriedených plastov je reálne zrecyklovateľný len zlomok. Záleží to od zberovej spoločnosti, blízkosti spaľovne, čistoty zberu, finančnej návratnosti a množstva iných faktorov.

Označenie polypropylénu

Plastový odpad považujem za veľmi komplikovaný na triedenie a následne aj recyklovanie. Všeobecne sa plastové obaly zaraďujú až do ôsmych kategórií. Označujú sa buď číselným kódom alebo skratkou konkrétneho názvu použitého materiálu v trojuholníku zo šípok, napr. PP je polypropylén, označený aj číslicou 5.

V jednom kontajneri sa teda stretne 8 a viac druhov plastov a keďže stále vznikajú nové druhy plastov, pod číslom 7 s označením OTHER sa skrývajú všetky nezaradené plasty. Nutné je poznamenať, že recyklácia plastov je energeticky veľmi náročná. Medzi najefektívnejšie recyklovateľné radíme napr. PET vo forme fliaš.

Papier

Papierový odpad z domácnosti je tvorený podľa môjho prieskumu z jednej polovice papierovými obalmi. Druhú tvoria účtenky a liebesbriefe od rôznych inštitúcií, ktoré si nedajú povedať a odmietajú používať elektronickú poštu. Ak by sme boli u nás v domácnosti fanúšikmi letákov, pomer obalových a neobalových odpadov by bol výrazne zmenený v prospech neobalov.

Príklady zmiešaných (obr. č. 4), neobalových (obr. č. 5) a obalových papierových odpadov (obr. č. 6) vyprodukovaných za jeden týždeň trojčlennou domácnosťou

Papierové obaly sú označované rovnakým princípom ako plastové. V šípkovom trojuholníku je označenie buď číslom alebo skratkou, prípadne ich kombináciou. Oproti plastovým odpadom sa papier recykluje jednoduchšie.

Pri jeho energetickom zhodnocovaní, čiže spaľovaní, nedochádza k produkcii veľkého množstva jedovaných spalín, ako je to pri plaste.

Sklo

Odpad zo skla je tvorený rovnako ako u plastov takmer výlučne z obalov. Schopnosť recyklovať sklo je úžasná, takmer neobmedzená. Ak skončí sklenený odpad na skládke, ide o malú recyklačnú tragédiu v ktorej dôkladné triedenie zohráva kľúčovú úlohu.

Obaly recyklovateľné alebo odsúdené na skládku či do spaľovne

Ako bolo vyššie uvedené, najviac odpadov z plastov tvoria obaly. Zobrala som jeden bežný a preštudovala ho. Podľa označenia ide o plast kategórie 7, teda ostatné plasty. Vyhliadky na jeho recykláciu sú minimálne.

Ide o plasty ktoré nespadajú do kategórií 1-6 prípadne 8. Môže to byť aj kombinácia prvých šiestich druhov plastov, ako aj úplne iné zmesi plastov. Ich vlastnosti a správanie sa pri recyklácii sú ťažko predvídateľné.

Buď skončia na skládke alebo sú energeticky zhodnotené.

Rozumiem, že plast ponúka vlastnosti, ktorým papier či sklo budú ťažko konkurovať, no sú aj možnosti, ako spojiť ekologické s praktickým.

Už len výber plastu z kategórie 1 až 6 alebo 8 by zvýšil šance na jeho recykláciu. A trvalo prichytená papierová nálepka na plastovom obale by sa dala tiež vyriešiť elegantnejšie v zmysle efektívnejšej recyklácie.

Takže takto nie. Ako áno?

Samotná potravina sa dá zabaliť do plastového obalu, na ktorom nebude priamo nalepený, alebo inak trvalo prichytený obal z iného materiálu. Po použití je možné obal roztriediť na dve alebo viac samostatných častí.

Pekný príklad vidíme na rôznych baleniach jogurtov. Na prvom obrázku je polystyrénový téglik s neoddeliteľnou papierovou etiketou – ten pôjde s najväčšou pravdepodobnosťou do spaľovne alebo na skládku.

Na druhom obrázku je jogurt v tégliku z polypropylénu s potlačou priamo na obale. Plast bez papiera je lepšie recyklovateľný.

Výrobca ďalšieho jogurtu zvolil odnímateľnú papierovú etiketu – opäť dobrá voľba z pohľadu triedenia a následnej recyklovateľnosti.

Posledným je jogurt v skle s odnímateľnou papierovou etiketou, a to je nám všetkým už jasné, že tento prípad je z pohľadu recyklácie najideálnejším.

Ako nepoužívať jednorazový obal vôbec

Na fotke máme šunku v troch obaloch. Prvým je plastový obal s papierovou etiketou - zo všetkých možností najkomplikovanejšie riešenie obalu z hľadiska triedenia. Druhým príkladom je vážená šunka balená v obale z mikroténovej fólie s papierom – obal sa dá pomerne jednoducho oddeliť a triediť.

Posledným spôsobom balenia je vlastná opakovane uzatvárateľná dóza na potraviny. Trend nosiť so sebou do obchodu nie len vlastné tašky či fľaše na mlieko, ale aj dózy na vážené potraviny (syr, šunku, salám, šaláty...) je zaužívaný predovšetkým v západných krajinách.

Čapované produkty na pranie a umývanie, ale aj víno či sirupy je možné zakúpiť na viacerých miestach na Slovensku. Raz, sa dúfam s touto možnosťou stretneme aj napríklad v hypermarketoch či bežných večierkach.

Ekodizajn

Všetko začína pri návrhu obalu, čiže „ekodizajnom“. V legislatíve je charakterizovaný, ako začlenenie požiadaviek týkajúcich sa životného prostredia do návrhu výrobkov s cieľom zlepšenia environmentálnej akceptovateľnosti výrobku počas celej jeho životnosti (Smernica 2009/125/ES).

Zákon č. 529/2010 Z.z. o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov (zákon o ekodizajne), citovanú smernicu implementuje do Slovenskej legislatívy. O produktoch a obaloch by mal už dizajnér uvažovať, ako o budúcom odpade, a spraviť všetko pre ich efektívne, jednoduché a lacné recyklovanie.

Rovnakým smerom nás naviguje aj záväzná Hierarchia odpadového hospodárstva, ktorá uvádza na prvom mieste predchádzanie vzniku odpadov.

Čo sa učia dizajnéri

Dizajnér Ing. Tomáš Nagy ArtD. (+421 Studio) učil na STU v ateliéri dizajnu do školského roku 2015/16. Svojich žiakov viedol k tomu, aby sa pozerali na produkt ako na celok. A to z ekonomického aj ekologického hľadiska. Zákon o ekodizajne nemal v čase jeho pôsobenia v osnovách miesto.

„Boli aj žiaci, ktorí inklinovali k používaniu recyklovaných materiálov, alebo sa na produkt pozerali viac z pohľadu dopadu na prírodu, no podnet vychádzal predovšetkým z ich vlastného presvedčenia,“ vyberám z nášho rozhovoru. Každopádne pojmy ako „hierarchia odpadového hospodárstva“ alebo „ekodizajn“ sa v osnovách STU na katedre dizajnu pre výučbu v ateliéri predminulý školský rok nenachádzali.

„Metodika výučby ekodizajnu by bola viac, ako vítaná,“ zakončuje náš rozhovor dizajnér T. Nagy.

Ekodizajn v praxi

Peter Varga ArtD. (manžel autorky tohto článku) je dizajnér, vo svojom povolaní navrhuje široké spektrum výrobkov a ich obalov – od kozmetiky, cez potraviny až po bicykle a to pre Slovenský aj zahraničný trh.

Na dopad produktov či ich obalov pri navrhovaní myslia podľa neho výrobcovia málokedy. „Ak výrobok nie je marketingovo určený ako ekoprodukt, ekológia ide stranou. Dizajnér má samozrejme možnosť navrhnúť zadávateľovi ekologickejšie riešenie, no rozhodujúce slovo má klient, a väčšina sa sústredí na cenu.“

Pritom by mnohokrát nemuselo ekologickejšie riešenie znamenať aj drahšie.

O zotrvaní produktu na trhu, prípadne jeho popularite vždy rozhodne zákazník kúpou. Už v obchode by sme mali myslieť na možnosti triedenia a predchádzať podporovaniu nerecyklovateľných odpadov. Otázne však ostáva, či má bežný predajca v ponuke možnosti alternatívnej voľby pri jednotlivých produktoch.

RNDr. Ľubica Vargová, NATUR-PACK

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.