Komentár vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo 2017/12.
Tak sme sa predsa dočkali a 24. novembra ministerstvo životného prostredia utrúsilo pomedzi zuby, že definitívne odňalo autorizácie trom organizáciám zodpovednosti výrobcov. Po štyroch mesiacoch od prvostupňového rozhodnutia bolo aj načase.
Za ten čas trh s obalovými odpadmi zažil nevídaný príbeh, v ktorom sa z úst predstaviteľov ministerstva striedali prvky melodrámy („všetko funguje, systém treba len doladiť“), politického trileru („vieme, ale nič nepovieme“) aj sitkomu, ktorý sa vyrovná legendárnemu seriálu Yes, minister („povieme, ale nič sa z toho nedozviete“).
Ani trh dotknutých strán sa nenechal zahanbiť, takže výrobcovia aj ministerstvo si užili rôzne záhadné e-maily aj listy od organizácií zodpovednosti výrobcov a ZMOS-u, aj tlačové konferencie od viacerých združení výrobcov, pričom jedno združenie kritizovalo zlý systém, iné združenie ten istý systém obhajovalo.
U nás v redakcii sme zažili záujem subjektov niečo zverejniť a iných to isté nezverejniť, ako aj vtipný pokus jednej advokátskej kancelárie motivovať nás, aby sme už zverejnené stiahli. To však nie je ťažkanie. Veď kto by sa netešil, že pôsobí vo vplyvnom médiu?
Výsledkom zľahka chaotických pravidiel pre obalové odpady a zároveň otáľania ministerstva je, že výrobcovia v OZV-čkach, ktorým sa končí pôsobnosť, majú mesiac na to, aby uzatvorili novú zmluvu s „pozostalými“.
Ministerstvo však napokon rozhodlo a dúfajme, že sa nemýlilo, lebo tak učinilo aj za cenu vysokého rizika následných žalôb s dlhotrvajúcou dohrou na súde.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.