NATUR-PACK
REDOX
INISOFT

Editoriál. Ako na poplatok za skládkovanie

Zatiaľ čo ministerstvo životného prostredia začalo opäť dumať nad tým, ako zmonopolizovať financovanie triedeného zberu, prebehol už viac ako rok od prvého návrhu zákona o poplatkoch za uloženie odpadov a pol roka od medializácie druhého.

Editoriál. Ako na poplatok za skládkovanie

Foto: Fotolia

Podstatný predpis si tak naďalej hovie v úvahách úradníkov.

Bez ohľadu na to, ako sa ministerstvo a parlament rozhodnú, že budú rásť poplatky za uloženie odpadov, zostáva v tieni návrhu polemika o dôležitej veci: ako naložiť s vybraným poplatkom.

Ostatný návrh uvažoval o tom, že iba 20 % (namiesto pôvodných 100 %) výnosu z poplatku zostane obciam, v ktorých katastrálnom území sa nachádza skládka odpadov alebo odkalisko. Zvyšok bude plynúť do Environmentálneho fondu, ktorý ich bude po vzore Recyklačného fondu „rozdeľuj a panuj“ rozdávať obciam.

K celému návrhu zákona len dve veci.

Po prvé, poplatok nie je daň. Poplatok doteraz spĺňal svoju funkciu, pretože dotknuté obce mohli z neho eliminovať negatívne externality, ktoré spôsobuje skládkovanie. Ministerstvo tento princíp zrazu mení a z poplatku chce urobiť niečo, čo sa blíži konceptu spotrebnej dane, teda „odrádzať“ pôvodcov odpadov od skládkovania a výnos z dane „preprať“ cez štátnu inštitúciu, teda envirofond.

radovan kazdaLenže daň nie je poplatok a ministerstvo tak navrhuje rafinovanú kamufláž. Ani spotrebná daň z cigariet alebo minerálnych olejov totiž nie je príjmom žiadneho fondu, hoci cigarety aj benzín spôsobujú negatívne externality, ale sú príjmom štátneho rozpočtu.

Prečo potom majú ísť do Environmentálneho fondu? Natíska sa jediná odpoveď: lebo veľa peňazí na rozdávanie. Desiatky miliónov eur ročne. Veľa priateľov v biznise a mnoho po straníckej linke. Napokon analýza z dielne Transparency International Slovensko v marci tohto roku odhalila, že obce so starostami za Most-Híd sú pri žiadostiach o dotácie z envirofondu suverénne najúspešnejšie.

Ak chceme byť féroví, potom dotknutým obciam v katastri skládok by mali ostať prostriedky aspoň v takej výške ako doteraz (s tým návrh MŽP viac-menej počíta), ale zvyšok by mal plynúť do štátneho rozpočtu ako každá iná spotrebná daň. Pokryla by sa tak časť výdavkov, ktoré Slovensko odvádza do štrukturálnych fondov EÚ, ktoré slúžia práve na podporu vyšších stupňov hierarchie odpadového hospodárstva.

Po druhé, ministerstvo uvažuje o postupnom podstatnom zvyšovaní tohto poplatku. Ako ho však nastaviť?

Šéf spoločnosti KOSIT Marián Christenko v nedávnom rozhovore pre TABLET.TV použil dôležitý argument: občan Slovenska by mal platiť podobný diel zo svojej mzdy ako občan vyspelých krajín.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

PET kajak skončil svoju púť v recyklačnom podniku

PET kajak skončil svoju púť v recyklačnom podniku

Jedinečný dokumentárny film o putovaní PET kajaku bude prebiehať od 5. júna na webe spoločnosti NATUR-PACK pri príležitosti Svetového dňa životného prostredia.

Rozhovor. Bez zavedenia systému rozšírenej zodpovednosti má zber textilu neistú budúcnosť

Rozhovor. Bez zavedenia systému rozšírenej zodpovednosti má zber textilu neistú budúcnosť

Krajine chýba slovenská linka na triedenie slovenského textilného odpadu. Know-how máme, problémom je však nedostatok financií.

Richard Biznár: Slovensku chýba infraštruktúra na nebezpečný odpad

Richard Biznár: Slovensku chýba infraštruktúra na nebezpečný odpad

Na prelome rokov 2019/2020 sa mnohým, najmä priemyselným podnikom zvýšili ceny za spracovanie nebezpečných odpadov. Ing. Richard Biznár, konateľ Remko Sirník, hovorí o tom, prečo ceny za túto kategóriu odpadu rastú a aké sú ich perspektívy.