NATUR-PACK
REDOX
INISOFT

Ako sa darí vysporiadať sa s plastovým odpadom Japonsku?

Bruselská konferencia priniesla niekoľko zaujímavých prednášok. Zaujala aj informáciami o nakladaní s plastami v Japonsku.

Ako sa darí vysporiadať sa s plastovým odpadom Japonsku?

Foto: Fotolia

  • Publicistika
  • 09.09.2018
  • Alexandra Grgulová, Renáta Miháliková

Na júnovom bruselskom fóre „Odpady z obalov a udržateľnosť“ prezentoval zástupca ministerstva životného prostredia Yusuke Inoue problematiku zberu a recyklácie plastov v Japonsku.

V systéme nakladania s plastovým odpadom v Japonsku prevažuje vo veľkej miere energetické zhodnotenie, a to až 57 %, po ňom nasleduje 25 % recyklácie, 10 % spaľovania bez energetického využitia a 8 % skládkovania.

K tomu, aby sa odpad mohol zhodnotiť, je potrebné ho najprv vyzbierať. Aj Japonsko nasleduje hierarchiu odpadového hospodárstva, takže predchádzaniu vzniku odpadu venujú prvoradú pozornosť.

Tak ako aj krajiny EÚ, aj Japonsko zaviedlo poplatky za plastové tašky (0,03 – 0,04 EUR/taška), a tým sa im výrazne znížila ich spotreba.

Stratégiou do budúcna je aj zameranie sa na bioplasty. Aj tým chcú znižovať vplyv plastového odpadu na životné prostredie.

Čo sa týka samotného systému zberu, ten závisí od jednotlivých oblastí, ale niektoré domácnosti triedia až 10 – 20 zložiek z komunálneho odpadu. Systémy triedeného zberu sú k dispozícii aj v supermarketoch. Spotrebitelia svoj odpad pred vyhodením umývajú a sušia.

PET fľaše sú zbierané do transparentných vriec, aby bolo vidno, čo sa v danom vreci nachádza. Schéma rozšírenej zodpovednosti výrobcu (RZV) bola založená približne pred dvadsiatimi rokmi a priemysel sa dohodol, že bude vyrábať len transparentné PET fľaše s ľahko odstrániteľnými štítkami na uľahčenie recyklácie.

Okrem toho majú spotrebitelia možnosť priniesť PET fľaše do obchodu, kde za ne získajú „elektronické peniaze“, ktoré môžu minúť v obchode. Aj vďaka všetkým týmto opatreniam dosahuje Japonsko viac ako 90 % zberu a recykláciue PET fliaš, pričom až 80 % sa použije na výrobu nových fliaš a len 20 % sa použije na výrobu iných výrobkov.

Používajú kombináciu mechanickej recyklácie (odpad – výrobok), ktorá predstavuje približne 40 %, a chemickej recyklácie (odpad ako náhrada, napr. namiesto koksu) – približne 60 %.

Japonské ministerstvo životného prostredia sa zameralo na podporu domácej recyklácie, čo súviselo aj so zákazom dovozu odpadu do Číny, kam z 9 miliónov ton plastov za rok vyvážali približne 1,5 milióna ton, takže momentálne je pozornosť venovaná aj podpore domácich recyklačných zariadení.

Samozrejme, uvedený systém nevznikol len tak ľahko. Trvalo niekoľko rokov, kým si obyvatelia zvykli a naučili sa správne triediť. Potrebné je nájsť aj vhodnú kombináciu metód a vedieť správne nastaviť a prepojiť systém triedeného zberu v domácnostiach s možnosťami následného dotrieďovania v triediacich zariadeniach, nakoľko to, čo je dobré a funguje na jednom mieste, nemusí fungovať na druhom. A to všetko v záujme dosiahnutia požadovaného efektu – obehového hospodárstva.

Učiť sa na vlastných chybách nie je to najmúdrejšie, najefektívnejšie a najlacnejšie. Nastáva obdobie, keď bude potrebné implementovať aktuálne zmeny z obalovej, odpadovej smernice, či smernicu zameranú na zníženie používania jednorazových plastových výrobkov do slovenskej odpadovej legislatívy.

Inšpirujme sa, nerobme rovnaké chyby a najmä majme odvahu pokračovať v netradičných riešeniach. Nevyhnutné je však mať jasné smerovanie a líniu a nemeniť pričasto „za jazdy“ podmienky.

RNDr. Alexandra Grgulová, Mgr. Renáta Miháliková, PhD. | NATUR-PACK, a.s.


Diskusia (0)

  1. peter.taus@tuke.sk12.09.2018 (09:59)
    Perfektné zakončenie článku! Okrem toho, že Japonci nemajú problém s energetickým zhodnocovaním plastov, či dokonca so spaľovaním bez využitia energie (!!!) je skutočne dôležité to, čo je uvedené v ostatných dvoch odsekoch! A síce to, že Slovensko nie je krajinou, ktorá si môže dovoliť hrať sa na lídra a vzor pre technologicky a mentálne vyspelé krajiny!!! Oveľa rýchlejšie budeme napredovať, ak jednoducho preberieme existujúce, odskúšané a efektívne riešenia z krajín, kde je spolupráca vlády a občanov funkčná. A funkčná je preto, lebo ľudia vláde a zodpovedným štruktúram veria! Ak budete stále čítať len o tom, aké poplatky a sankcie sa zavádzajú za (doslova) hovadiny v oblasti odpadov a na druhej strane nevidíte efekt, či ponuku, nečudujte sa, že väčšina ľudí stále na recykláciu kašle. Nechávať takmer kompletnú zodpovednosť za recykláciu na občanovi a podnikateľovi (vrátane technickej a investičnej) nemôže byť udržateľné. Takže by bolo vhodné najskôr implementovať opatrenia napr. na množstvený zber odpadu, triedenie odpadu, či jeho energetické spracovanie a následne riešiť sankcie, či poplatky. Nie naopak!

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Rodič neplatí za odpad. Môže obec považovať dieťa za budúceho dlžníka?

Rodič neplatí za odpad. Môže obec považovať dieťa za budúceho dlžníka?

Český ústavný súd vlani rozhodol, že od občana po dovŕšení dospelosti nemožno vymáhať dlh za komunálny odpad, ktorý vznikal v čase jeho maloletosti. Takéto konaie je protiústavné.

Editoriál. Klam cirkulárnej ekonomiky

Editoriál. Klam cirkulárnej ekonomiky

V roku 1850 uverejnil francúzsky liberálny ekonóm a politik Frédéric Bastiat esej Ce qu'on Voit et ce qu'on nie Voit pas (Čo vidno a čo nevidno), v ktorej použil slávnu alegóriu klamu rozbitého okna. (Komentár vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo, 2018/09).

Predaj potravín cez internet rastie. Pribudne kvôli tomu odpadu?

Predaj potravín cez internet rastie. Pribudne kvôli tomu odpadu?

Objem potravín, ktoré ľudia nakupujú cez internet a nechávajú si doručiť až domov, narastá. Bude to znamenať viac alebo menej potravinového odpadu?