Bruselská konferencia priniesla niekoľko zaujímavých prednášok. Zaujala aj informáciami o nakladaní s plastami v Japonsku.
Na júnovom bruselskom fóre „Odpady z obalov a udržateľnosť“ prezentoval zástupca ministerstva životného prostredia Yusuke Inoue problematiku zberu a recyklácie plastov v Japonsku.
V systéme nakladania s plastovým odpadom v Japonsku prevažuje vo veľkej miere energetické zhodnotenie, a to až 57 %, po ňom nasleduje 25 % recyklácie, 10 % spaľovania bez energetického využitia a 8 % skládkovania.
K tomu, aby sa odpad mohol zhodnotiť, je potrebné ho najprv vyzbierať. Aj Japonsko nasleduje hierarchiu odpadového hospodárstva, takže predchádzaniu vzniku odpadu venujú prvoradú pozornosť.
Tak ako aj krajiny EÚ, aj Japonsko zaviedlo poplatky za plastové tašky (0,03 – 0,04 EUR/taška), a tým sa im výrazne znížila ich spotreba.
Stratégiou do budúcna je aj zameranie sa na bioplasty. Aj tým chcú znižovať vplyv plastového odpadu na životné prostredie.
Čo sa týka samotného systému zberu, ten závisí od jednotlivých oblastí, ale niektoré domácnosti triedia až 10 – 20 zložiek z komunálneho odpadu. Systémy triedeného zberu sú k dispozícii aj v supermarketoch. Spotrebitelia svoj odpad pred vyhodením umývajú a sušia.
PET fľaše sú zbierané do transparentných vriec, aby bolo vidno, čo sa v danom vreci nachádza. Schéma rozšírenej zodpovednosti výrobcu (RZV) bola založená približne pred dvadsiatimi rokmi a priemysel sa dohodol, že bude vyrábať len transparentné PET fľaše s ľahko odstrániteľnými štítkami na uľahčenie recyklácie.
Okrem toho majú spotrebitelia možnosť priniesť PET fľaše do obchodu, kde za ne získajú „elektronické peniaze“, ktoré môžu minúť v obchode. Aj vďaka všetkým týmto opatreniam dosahuje Japonsko viac ako 90 % zberu a recykláciue PET fliaš, pričom až 80 % sa použije na výrobu nových fliaš a len 20 % sa použije na výrobu iných výrobkov.
Používajú kombináciu mechanickej recyklácie (odpad – výrobok), ktorá predstavuje približne 40 %, a chemickej recyklácie (odpad ako náhrada, napr. namiesto koksu) – približne 60 %.
Japonské ministerstvo životného prostredia sa zameralo na podporu domácej recyklácie, čo súviselo aj so zákazom dovozu odpadu do Číny, kam z 9 miliónov ton plastov za rok vyvážali približne 1,5 milióna ton, takže momentálne je pozornosť venovaná aj podpore domácich recyklačných zariadení.
Samozrejme, uvedený systém nevznikol len tak ľahko. Trvalo niekoľko rokov, kým si obyvatelia zvykli a naučili sa správne triediť. Potrebné je nájsť aj vhodnú kombináciu metód a vedieť správne nastaviť a prepojiť systém triedeného zberu v domácnostiach s možnosťami následného dotrieďovania v triediacich zariadeniach, nakoľko to, čo je dobré a funguje na jednom mieste, nemusí fungovať na druhom. A to všetko v záujme dosiahnutia požadovaného efektu – obehového hospodárstva.
Učiť sa na vlastných chybách nie je to najmúdrejšie, najefektívnejšie a najlacnejšie. Nastáva obdobie, keď bude potrebné implementovať aktuálne zmeny z obalovej, odpadovej smernice, či smernicu zameranú na zníženie používania jednorazových plastových výrobkov do slovenskej odpadovej legislatívy.
Inšpirujme sa, nerobme rovnaké chyby a najmä majme odvahu pokračovať v netradičných riešeniach. Nevyhnutné je však mať jasné smerovanie a líniu a nemeniť pričasto „za jazdy“ podmienky.
RNDr. Alexandra Grgulová, Mgr. Renáta Miháliková, PhD. | NATUR-PACK, a.s.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.