Eversheds Sutherland
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Výrobcovia, pozor na nízku cenu (komentár)

Ak ponúka OZV príliš nízku cenu, výrobcovia by sa mali mať na pozore. Môžu na to doplatiť.

Výrobcovia, pozor na nízku cenu (komentár)

Foto: Fotolia

Podľa informácií, ktoré sme získali od viacerých účastníkov trhu s odpadmi, sa zdá, že jedna organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly chce v roku 2019 zaujať výrobcov najmä cenou, o čom svedčí ich cenová ponuka zasielaná výrobcom.

Tá je výrazne nižšia v porovnaní s konkurenčnými OZV, čo potvrdzuje aj náš cenový prieskum (vydavateľstvo denníka Odpady-portal.sk je taktiež zaregistrovaným a zazmluvneným výrobcom podľa zákona o odpadoch – pozn. red.). Rádovo ide až o desiatky percent.

Ekonómia pozná a vysvetľuje mnoho prípadov, kedy firma môže uspieť s veľmi vysokou cenou a naopak, kedy ponúka cenu nezvyčajne nízku. Podnikatelia tie prípady dobre poznajú.

Vysokú cenu môže firma zvyčajne ponúknuť vtedy, ak má na trhu prirodzený, či vládou vnútený/chránený monopol, alebo keď obchoduje s vládou a dohodne sa s ňou korupčne na vyššej cene, alebo keď vytvorí kartelovú dohodu, teda zvyčajne úzky oligopol s jedným, či dvoma hráčmi, ktorí ovládajú trh.

A čo nízka cena?

S výrazne nižšou cenovou ponukou je to zložitejšie. Pozitívnou motiváciou pre ponúknutie výrazne nižšej ceny je prípad, keď chce firma vyhrať zákazku od verejného sektora aj na úkor nižšej marže.

Taktiež v prípade, že ak existuje na trhu kartelová dohoda, tak na ňu nepristúpi. To je však skôr hypotetický jav, ktorý sa stáva viac-menej výnimočne.

Kontroverznejšie je, ak firma spustí cenový dumping, pretože má za sebou veľký kapitál a dočasným zrazením cien chce zlikvidovať konkurenciu.

Na hrane zákona a za hranou morálky je, ak nízku cenu ponúka preto, lebo korčuľuje v zle nastavených legislatívnych pravidlách a snaží sa tým vyhnúť povinným nákladom.

No úplne najhorším prípadom je, keď sa snaží získať rýchle tržby podvedením zákazníka.

Ako je to v prípade OZV?

Čo signalizuje náš prípad v prípade ponuky od organizácie zodpovednosti výrobcov? Prejdime si jednotlivé možnosti.

Prvým prípadom je, keď OZV naruší „príliš nízkou cenovou ponukou“ nejakú kartelovú dohodu.

Na Slovensku v súčasnosti pôsobí osem (budúci rok deväť) organizácií zodpovednosti výrobcov pre obaly, ktoré súťažia o výrobcov aj obce kvalitou služieb aj cenou. Z hľadiska štruktúry je tento trh pomerne zdravý, lebo sa vyvíja smerom k dekoncentrácii, teda viacero hráčov získava silný podiel na trhu.

Na tomto trhu je preto pravdepodobnosť kartelovej dohody veľmi nízka. Nielen z dôvodu veľkého počtu súťažiacich organizácií zodpovednosti výrobcov, ale aj pre viaceré striktné pravidlá, ktoré im ukladá zákon vo vzťahu k zverejňovaniu údajov či v nemožnosti čerpať prípadný zisk. Okrem toho, kriticky vysoká cena končí tam, kde sa výrobcovi oplatí plniť si povinnosti aj sám, teda bez OZV.

Poďme ďalej. Znižuje OZV cenu preto, lebo chce poraziť oligarchov dohodnutých so štátom?

OZV nesúťažia (až na bezvýznamné výnimky) o výrobcov, ktorí sú vo vlastníctve či správe štátu, alebo inej časti verejného sektora. Nesúťažia o verejné zákazky. Odpadá tu teda riziko, že by sa dohodli so štátom. Ani táto možnosť nie je veľmi pravdepodobná.

Treťou možnosťou je, že dotyčná OZV spustí cenový dumping, pretože má za sebou veľký kapitál a dočasným zrazením cien chce zlikvidovať konkurenciu.

Na rozdiel od prvých dvoch prípadov, kedy výrobca nejde do rizika, v tomto prípade už ide, lebo dumping je síce ťažšie dokázateľný, ale je nelegálny a môže skončiť pre OZV sankciami. Navyše je len krátkodobý a po čase sa vráti s cenami oveľa vyššími, než na trhu, v ktorom existuje konkurencia. Pomáhať vzniku monopolu je ekonomicky nerozumné.

Tento prípad je zároveň tiež málo pravdepodobný, práve z dôvodu možnosti individuálneho plnenia.

Štvrtou možnosťou príliš nízkej ceny už výrobca riskuje veľa. Tu sa totiž OZV snaží získať konkurenčnú výhodu kľučkovaním v zákonoch a iných pravidlách. Môže sa jej to nevyplatiť a o licenciu príde. V tom prípade hrozí pokuta aj výrobcovi.

V piatom prípade OZV hlboko zrazí cenovú ponuku, lebo sa snaží podviesť zákazníka. Vyzbiera tržby s vedomím, že výrobcovi nebude môcť zabezpečiť plnenie, pretože by s nimi nepokryla náklady. Cielene sa tak nechá vyradiť zo súťaže, takže výrobca zaplatil a službu nedostal.

Výrobca by sa mal mať na pozore

Ak OZV ide na trh s podozrivo nízkymi cenami, neznamená to automaticky, že chce poškodiť výrobcu.

Lenže z piatich vysvetlení sú oveľa pravdepodobnejšie práve štvrté a piate – teda, že tak urobiť chce.

Výrobca by sa preto mal mať na pozore, s kým uzatvára zmluvu. Ak by si totiž zazmluvnil OZV, ktorá nebude spôsobilá zabezpečiť mu splnenie jeho povinností výrobcu v zmysle zákona o odpadoch, môže dostať pokutu až do 250 000 eur.

V roku 2017 ministerstvo zrušilo autorizáciu v prípade troch OZV a ich klienti tak v prípade kontroly čelia riziku vysokej sankcie (pravda, keby sa inšpektorom chcelo skontrolovať ich).

Na každom trhu podniká drvivá väčšina firiem korektne. Platí to aj v prípade organizácií zodpovednosti výrobcu.

Nájsť neseriózneho podnikateľa je v dobe online vyhľadávačov, obchodného registra, registra zmlúv, verejného obstarávania, konečných užívateľov výhod, ako aj rôznych "finstatov" a "foafov" pomerne jednoduché.

Niekedy na to stačí pár minút.

Značky
Komentáre

Diskusia (3)

  1. Radovan Kazda21.09.2018 (23:19)
    Reagujem na komentár diskutujúceho, ktorý nás následne požiadal o zmazanie komentára, čomu sme vyhoveli. Kľúčová časť reakcie diskutujúceho znela: "Treba si uvedomiť, že ZLOŽENIE CENY za jednotlivé komodity (napr. pri obaloch) v systéme združeného nakladania pozostáva z viacerých zložiek (priame a nepriame náklady na zabezpečenie triedeného zberu, náklady na správu systému - administratívne a finančné náklady na prevádzkovanie systému združeného nakladania, réžia zamestnancov, ale aj propagačné a vzdelávacie aktivity pre obyvateľstvo o triedení odpadu atď..). Podľa mňa je prehnané tvrdiť, že ak jedna OZV z 9 ďalších možných ponúkne výhodnejšie ceny pre výrobcov resp. povinné osoby v systéme, a snaží sa znížiť ich obrovské náklady za jednotlivé komodity (pri vzniku OZVečiek a povinných osôb sa výrobcom zvýšili náklady napr. len na obaly 8-10 násobne oproti minulosti), je to ihneď DUMPING na trhu, a už vôbec nie, že sa snaží PODVIESŤ zákazníka. Zníženie ceny o desiatky percent je podľa mňa zavádzajúce tvrdenie. Je to konkurenčný boj na trhu ako každý iný a tvrdiť, že OZV kľučkuje pomedzi zákony a vyvíja nelegálnu činnosť je dosť odvážne. Je teda podľa vás nereálne, že niektorá OZV dokáže splniť limity výrobcov za nižšiu konečnú cenu ako konkurencia? Naozaj si myslíte, že ide o CIELENÉ poškodzovanie výrobcov? Jednotlivé vzťahy medzi výrobcami a OZV sú jednoznačne zmluvne definované a nepredpokladám, že by zníženie cien nejakým spôsobom mohlo priamo a NEGATÍVNE ovplyvniť výrobcov. " K tomu len dve veci: 1.) Výdavky pre výrobcov sa zvýšili z dôvodu prechodu na nový systém úplného financovania systému výrobcami. 2.) V texte netvrdím, že vyvíja nelegálnu činnosť. Netvrdím ani to, že takáto cenová ponuka cielene poškodí výrobcov. Tvrdím a ponúkam argumenty k tvrdeniu, že táto možnosť je výrazne viac pravdepodobná, ako sú prvé tri možnosti.
  2. info@odpadovyhospodar.sk23.09.2018 (20:37)
    V prvom rade by firmy nemali byť trestanie ak sa nejaká Ozv nespráva korektne a porušuje pravidlá. To nech si rieši ministerstvo lebo ono im autorizáciu vydalo. Firmy sa prirodzene bránia vysokym cenám a prirodzene hľadajú v niektorých prípadoch najlacnejšiu ponuku. Nedá sa argumentovať ani porovnanie s individuálnym plnením lebo to je relatívne náročné a nie každý si to môže zvoliť. Teda ja by som to hneď neodsudzoval, skôr počkal na reálne výsledky danej ozv a keď to nedodrží tak nech ich ministerstvo zruší. Už to urobilo 3 krát.
  3. Radovan Kazda23.09.2018 (23:10)
    ad info@odpadovyhospodar.sk: Ak si výrobca zazmluvní OZV, ktorá nebude spôsobilá zabezpečiť mu splnenie jeho povinností výrobcu v zmysle zákona o odpadoch, môže dostať pokutu až do 250 000 eur. Takže predbežná opatrnosť sa oplatí.

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

O. Šujan: Úprava odpadu je z technického aj ekonomického pohľadu slepá cesta

O. Šujan: Úprava odpadu je z technického aj ekonomického pohľadu slepá cesta

Zber kuchynského odpadu, spustenie zálohovania, či ekomodulácia nás priblížia k splneniu recyklačných limitov aj bez MBÚ liniek, tvrdí generálny riaditeľ spoločnosti Marius Pedersen.

VIDEO: Sulík, Smatana, Mackovič a Číž o energetickom zhodnocovaní odpadu a TAP

VIDEO: Sulík, Smatana, Mackovič a Číž o energetickom zhodnocovaní odpadu a TAP

Tuhé alternatívne palivá (TAP) vyrábané z odpadu slúžia ako náhrada uhlia v cementárenskom priemysle.

Aplikačná novela zákona o odpadoch – zmeny v povinnostiach výrobcov

Aplikačná novela zákona o odpadoch – zmeny v povinnostiach výrobcov

Veľká aplikačná novela mení niektoré definície a prinesie úľavu pre malých výrobcov obalov a neobalov. Článok vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo 2017/12.