NATUR-PACK
REDOX
INISOFT

Názor. Komunálne odpady by mali manažovať župy

Nakladanie s odpadom v komunálnej sfére nie je iba rýchlo sa rozvíjajúce priemyselné odvetvie manažované štátom a samosprávou. Je to priestor v ktorom sa odráža aj sociálny rozmer našej krajiny a to na niekoľkých úrovniach, hodných samostatnej analýzy.

Názor

Foto: Fotolia

Odpadové hospodárstvo v komunálnej sfére má nárok na status nevyhnutnej verejnoprospešnej služby, kde by cena za ňu mala podliehať prísnejšiemu dohľadu. Podobne, ako je to pri dodávkach energie a vody.

Ceny za nakladanie s odpadom majú v súčasnosti výrazné regionálne rozdiely. Tomuto aspektu je venované málo pozornosti. Ak zo zákona platia rovnaké povinnosti pre všetky obce a mestá na Slovensku a povinnosť platiť za odpad je daňou, ako je možné, že medzi poplatkami za nakladanie s rovnakým druhom odpadu môžu byť také veľké rozdiely?

Táto skutočnosť navádza na myšlienku, že niekto platí veľa a iný málo a výška sa stanovuje nie kalkuláciou nákladov a primeraným ziskom na jednotlivé činnosti, ale handrkovaním o to, koľko sa dá z odpadov komplexne vytrieskať.

Je niekoľko opatrení, ktoré by mohli pôsobiť v tejto situácii sociálne aj ekologicky.

Najnešetrnejšie sa k občanovi správajú pri poplatkoch za odpady na sídliskách.

Tam je centrum mestského slovenského zdroja na zaplatenie odpadov. Už by bolo slušné povinne zaviesť možnosť množstevného zberu odpadu aj v sídliskových zástavbách miest.

Bolo dosť času, aby mala každá ulica uzamykateľné kontajnerové stojisko a občania neplatili paušálny poplatok, ale poplatok množstevný – teda iba za skutočne vyprodukovaný odpad.

Čierne skládky by mali byť priamym nákladom verejnej správy, ktorá ich na svojom území toleruje. To sa netýka iba samospráv, ale musí sa nájsť mechanizmus, aby aj štátne orgány profitujúce z daní občanov a disponujúce sankčnými a kontrolnými kompetenciami mali záujem vykonávať svoju prácu lepšie ako doteraz.

(Každoročne sa opakujúca odpadová katastrofa na Ružíne, zasypané lesy odpadom v okolí Bukovca atd. sú klasickým príkladom zlyhania verejnej správy.)

Samospráva by mala povinne zriadiť zberné dvory pre územné jednotky v dostupnej vzdialenosti. Nepovoliť pri územnom plánovaní žiadnu obytnú zónu , bez dostupného vybavenia pre odpadové hospodárstvo.

V rámci zberných dvorov zriadiť chránené dielne na možnosť opravy či úpravy opätovne použiteľných vecí a materiálov medzi občanmi.

Triedený zber by nemal byt financovaný z poplatkov občanov. Roky sa diskutuje o jeho ekonomickej samonosnosti. V dnešnom systéme ho platí v podstate občan a niekto iný na ňom na konci procesu zarába. Buď zakážeme výrobu a dovoz aspoň niektorých materiálov z ktorých odpad vzniká, alebo ich pri vstupe na trh treba vysoko spoplatniť.

Kompetencie uzatvárať zmluvy pre služby v odpadovom hospodárstve by mali mať župy. Rovnako aj správu poplatkov za odpad. Tým by sa vytvoril priestor pre rovnomernejší a ekonomicky spravodlivejší prístup, zabezpečil plošný rozvoj sofistikovaných technológii a systémov pokrývajúcich samosprávne územia.

Treba začať rozmýšľať v efektívnych číslach pre prevádzku sofistikovanejších zariadení a systémov. Prípad v Moldave, kde skrachovala linka na výrobu pohonných hmôt z plastov, nakolko nemala dosť materiálu – odpadového plastu, ktorý sa doslovne na Slovensku váľa pod nohami, je príkladom potreby integrovaného riadenia tokov.

Komunálni predstavitelia by sa mali zamyslieť, hlavne pri komplexných ponukách súkromných odpadárskych spoločností, ktoré činnosti sú nevyhnutné pri nakladaní s odpadom a ktoré sú možnosťou pre verejnoprospešné podniky vyvažujúce vplyv v sektore komunálneho odpadu.

Zametanie ulíc, zeleň, zberné dvory, prekládkové stanice a možno aj zber zvoz a triedenie odpadu sú činnosti, ktoré nemusia byť vykonávané pre zisk súkromných firiem a sú aj priestorom na zamestnanie ľudí z úradov práce.

Oddelenie procesu zberu a prvotného spracovania odpadu pri zákazkách na nakladanie s odpadom môže vytvoriť lepšie vyjednávacie postavenie samosprávy a zachovanie jej vplyvu na zákazky s prípadnými súkromnými spoločnosťami.

V komplexnej ponuke sa ťažie hľadá „vata“ alebo rezerva, ktorú by samospráva za iných okolností mohla použiť na rozvoj obce.

Je bežné, že súkromné spoločnosti poskytujú koncové a sofistikovanejšie služby pri nakladaní s odpadom (recyklačné strediská, úpravu odpadu atd.), ale samosprávy sa nesmú pri komunálnom odpade vzdať možnosti tento proces aktívne ovplyvňovať.

Monopolizovanie znamená na dlhé roky zakonzervovanie obchodného vzťahu s ťažko meniteľnými pravidlami a v podstate nekontrolovateľnými výkonmi.

Ing. Anna Schlentcová


Pozn. red.: Článok je názorovým príspevkom zaslaným redakcii. Názory prezentované v ňom môžu, ale nemusia vyjadrovať názor redakcie Odpady-portal.sk. 



Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Názor. V odpadoch musíme obrátiť filozofiu

Názor. V odpadoch musíme obrátiť filozofiu

Po rokoch strávených praxou v odpadovom hospodárstve mám dojem, že ideme od komplikovaného k zložitému a od prekombinovaného k úplne zamotanému.

Zlepší sa úroveň triedenia odpadov na Slovensku? Každý musí začať sám od seba

Zlepší sa úroveň triedenia odpadov na Slovensku? Každý musí začať sám od seba

Aktuálne prebieha medzirezortné pripomienkové konanie zákona o odpadoch. Od roku 2016, odkedy v plnom rozsahu začal platiť princíp rozšírenej zodpovednosti (účinnosť od 1. júla 2016), ide už o deviatu novelu.

Názor. Novela pokračuje v zlom duchu zákona o odpadoch

Názor. Novela pokračuje v zlom duchu zákona o odpadoch

Základnú odpadovú normu sprevádza príliš veľa „slovenských“ riešení a novela ich v tom smere nasleduje.