NATUR-PACK
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Editoriál. Blahobytne vypúšťame slobodu z hlavy

Komentár vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo 2018/11.

Editoriál. Blahobytne vypúšťame slobodu z hlavy

Foto: Fotolia

Tento rok spolupracujem na jednom projekte, ktorého cieľom je konfrontovať mýty o socializme a sociálnom štáte prežívajúce vo vedomí ľudí na Slovensku s realitou. V rámci projektu vypracovala agentúra Focus kvantitatívny prieskum názorov verejnosti na kvalitu života počas obdobia „budovania socializmu“ v rokoch 1948-1989.

Ľudia odpovedali na množstvo otázok a niektoré výsledky sú možno prekvapením. Vypichnem dva.

Prvý: štyria z desiatich respondentov sú presvedčení, že pred rokom 1989 sa žilo ľuďom lepšie ako teraz, pričom opačný názor zastáva tretina opýtaných.

radovan kazda Zdá sa, že spomienkový optimizmus, ktorý sa snaží vytláčať negatívne zážitky, dokáže u mnohých ľudí vymazať z hlavy celý harddisk. Teda aj nekonečné rady na všetko, aj do najhlbšej podstaty spoločnosti prerastenú korupciu, úplatky, rodinkárstvo, kádrovanie, zakázanú slobodu slova, obrovské zaostávanie ekonomiky za západom, zastavenie rastu priemerného veku dožitia ľudí a kradnutie všade a všetkého, čo sa ukoristiť dalo.

Druhé zaujímavé číslo súvisí so životným prostredím a to prekvapilo aj mňa.

Veď uvážte: ak sa komunistom darilo cez nimi ovládané médiá predstierať blahobyt, určite to neplatí o životnom prostredí, s ktorého katastrofálnym stavom sa všetci vtedy žijúci stretávali denne.

Napriek tomu však až 54 % ľudí na Slovensku súhlasí s tvrdením, že „socialistický režim sa viac staral o životné prostredie, továrne vypúšťali menej škodlivín, ovzdušie aj vody boli čistejšie“.

Realita? Prvá sumarizujúca správa o stave životného prostredia na Slovensku vyšla za roky 1992-1993, odvtedy vychádza každoročne. A každoročne poukazuje na nepretržité zlepšovanie v drvivej väčšine najdôležitejších ukazovateľov kvality životného prostredia, teda najmä ovzdušia, prírody, či vôd.

Počas 29 rokov slobody uskutočnilo Slovensko obrovské pokroky eliminovaní negatívnych externalít, ktoré spôsobuje človek svojimi životne dôležitými aktivitami.

Slovensko sa stalo natoľko bohatou krajinou, že si vláda môže dovoliť zvýšiť ľuďom poplatky za skládkovanie a prinútiť ich v cene výrobkov financovať triedený zber a recykláciu. Platíme si tiež drahú elektrinu z obnoviteľných zdrojov a drahšie stočné pre ekologickejšie nakladanie s odpadovými vodami. Platíme aj odstraňovanie environmentálny záťaží. To nie sú žiadne lacné riešenia pre chudobné krajiny.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Knihy nepatria do triedeného zberu. Rešpektujú obyvatelia túto skutočnosť?

Knihy nepatria do triedeného zberu. Rešpektujú obyvatelia túto skutočnosť?

Na túto otázku sme hľadali odpoveď v rámci analýz zberných nádob na odpady, kde organizácia zodpovednosti výrobcov (ďalej len OZV) NATUR-PACK zabezpečuje a financuje systém združeného nakladania s odpadmi z obalov a s odpadmi neobalových výrobkov z triedeného zberu komunálneho odpadu v zazmluvnených obciach.

Odpadová legislatíva sa často mení a OZV nemotivujú obce triediť odpad, sťažujú sa samosprávy

Odpadová legislatíva sa často mení a OZV nemotivujú obce triediť odpad, sťažujú sa samosprávy

Triedený zber má podľa názoru obcí veľké rezervy z viacerých dôvodov. Aké riešenia pre triedenie odpadu navrhujú?

Radikálna schéma v Nórsku, vďaka ktorej recyklujú 97 % plastových fliaš

Radikálna schéma v Nórsku, vďaka ktorej recyklujú 97 % plastových fliaš

Radikálny recyklačný program v Nórsku prináša takmer stopercentné výsledky. Ostatné krajiny sa ku nim chodia učiť “škandinávsky model“.