Eversheds Sutherland
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Koniec Erika Solheima. Mal rád výlety a CO2

Audit odhalil, že UNEP minul za necelé dva roky na cesty dvojnásobne viac než predtým, až 58 miliónov dolárov, pričom sporné cestovné výdavky dosiahli sumu skoro 500 000 dolárov.

Koniec Erika Solheima. Mal rád výlety a CO2

Foto: Natalia Mroz/Unep

Približne pred mesiacom, 20. októbra 2018, odstúpil zo svojej funkcie šéf Programu pre životné prostredie pri OSN (UNEP) Erik Solheim.

Po skoro dvojmesačnej „mediálnej štvanici“ tak bývalý nórsky minister životného prostredia nevydržal v riadiacom kresle tohto globálneho úradu OSN na ochranu životného prostredia ani dva roky – presnejšie len 22 mesiacov.

"Chcel som robiť veci inak"

V predvečer svojho odstúpenia poslal Erik Solheim e-mail svojim zamestnancom, v ktorom komentoval toto rozhodnutie. Ako v ňom uviedol, už v roku 2017 reagoval na výzvu generálneho tajomníka OSN, že je načase urobiť dramatickú zmenu v kultúre OSN, aby sa zabezpečilo, že táto celosvetová organizácia bude naďalej akcieschopná pre riešenie výziev 21. storočia.

"Pred niekoľkými dňami som s ťažkým srdcom informoval generálneho tajomníka (Antónia Guterres) o svojom rozhodnutí opustiť tento riadiaci post. Chcel som, aby sa program UNEP pri OSN stal vedúcou agentúrou pre reformu, aj keď to vyvolávalo niekoľko nedorozumení a kritiky. Robiť veci inak nikdy nie je jednoduché. Stále som bol a aj naďalej ostávam odhodlaný robiť to, čo považujem za najlepšie pre životné prostredie. Je mi ľúto, že táto moja misia skončila predčasne."

Čo zistil audit OIOS

Vnútorný audit v agentúre UNEP vykonal Úrad OSN pre vnútorný dohľad (OIOS). Za ostatné dva roky, teda od nástupu Erika Solheima, bolo na cestovné náhrady vynaložených 58 miliónov dolárov.

Audit zistil, že suma vynaložená na cestovné náhrady pre agentúru na ochranu životného prostredia pri OSN (UNEP) v Keni sa za roky 2014 až 2017 zdvojnásobila. Jednou z príčin vysokých cestovných výdavkov tejto organizácie bolo nehospodárne smerovanie letových trás ako aj výber drahších leteckých spoločnosti.

Podľa záverov auditu, počas 22 mesiacov odkedy Erik Solheim prevzal funkciu výkonného riaditeľa UNEP od Achima Steinera, venoval príliš málo pozornosti životnému prostrediu, predpisom, riadiacej funkcii a kontrole zamestnancov, ale naopak príliš veľa cestovaniu.

Zastavené financovanie UNEP

Viaceré krajiny v rámci OSN boli nespokojné so správaním E. Solheima a blokovali desiatky miliónov dolárov svojich členských príspevkov pre túto organizáciu. Holandsko, Dánsko a Švédsko úplne zastavili svoje financovanie tohto úradu OSN pokiaľ sa celá aféra nevyšetrí.

Podľa auditu je takého správanie vrcholového manažmentu urážkou dobrého mena UNEP najmä v súvislosti s jeho hlavnou náplňou – bojom proti klimatickým zmenám. Jeden z prominentných vedeckých pracovníkov dokonca obvinil samotného E. Solheima z "obscénneho pokrytectva voči CO2."

Podľa auditu pritom neexistoval „žiadny dohľad alebo zodpovednosť“ na plánovanie a sledovanie služobných ciest. Podľa vnútorného predpisu musia všetci zamestnanci OSN predložiť do dvoch týždňov od ukončenia služobnej cesty správu a vyúčtovanie, v prípade UNEP tomu tak vôbec nebolo.

Napríklad 32 manažérov vykonalo celkom 596 ciest, ale až po dodatočnej urgencii bolo poskytnutých len 200 správ a zvyšných 210 správ nebolo odovzdaných vôbec.

E. Solheim v rozpore s vnútornými predpismi umožnil napríklad jednému svojmu manažérovi, aby pracoval z kancelárie UNEP v Paríži (v jeho domovskej krajine) namiesto z Nairobi v Keni, pričom si však tento pracovník svoje cestovné náhrady uplatňoval vždy z Nairobi.

Iný manažér tejto organizácie dokázal prečerpať cestovné výdavky v celkovej výške 157 031 USD, ale nevedel zdôvodniť ich účel, ani dokladovať ich vyúčtovanie.

Po opakovanom dožadovaní zo strany OIOS bola predložená interná korešpondencia, že „manažér sa zúčastňuje na medzivládnych rokovaniach, organizuje samity a angažuje sa s partnermi a celebritami.“

Len samotný šéf UNEP preukázal cestovné výdavky vo výške 482 511 dolárov. Za dva roky svojej činnosti v tejto funkcii (presne 668 dní) až 529 dní strávil na služobných cestách, čo je skoro 80 percent času.

V prepočte to vychádza, že za každý deň svoje služobnej cesty dokázal šéf UNEP "prečerpať" skoro 1 000 USD.

Pri audite bolo napríklad zistené, že z 529 dní strávených Solheima na služobných cestách až 90 dní strávil v Paríži alebo v Oslo (svojej domovskej krajine), pričom pre 76 dní neposkytol žiadne podrobnosti alebo dôvody cesty, ktoré by preukázali relevantnosť jeho cestovania.

Dodatočne označil zvyšných 14 dní ako súkromný účel resp. dovolenka. Niektoré z jeho služobných ciest boli oficiálne zahrnuté do cestovného plánu a označené ako "dvojstranné rokovania", aj keď boli vykonané počas víkendov alebo dokonca počas vianočných sviatkov.

Na žiadosť audítora o vysvetlenie účelu týchto služobných ciest E. Solheima zaslal nasledujúci e-mail: "Nemôžem akceptovať vašu otázku ohľadom mojej pracovnej doby alebo víkendov... nežijeme predsa ešte v industriálnej dobe, kedy robotník pracoval v továrni od siedmej do šestnástej hodiny... a prestaňte mi zasielať také stupídne otázky."

Úrad pre vnútorný dohľad pri OSN (OIOS) vo svojom audite konštatuje: "V UNEP neexistovala žiadna potreba efektívnosti, zodpovednosti a transparentnosti cestovných výdavkov u vrcholových manažérov organizácie."

Vo svojom záverečnom stanovisku doporučuje, aby E.S. vrátil agentúre OSN všetky cestovné náhrady, ktoré získal neoprávnene a ktoré vznikli úradu UNEP v dôsledku jeho nehospodárneho a neefektívneho riadenia.

Uhlíková stopa Erika Solheima

Uhlíková stopa je dnes vďaka environmentálnym aktivistom a akademickým kverulantom novým fenoménom, ktorým sa dnes pomeriavajú manažéri veľkých firiem. Aby získali zelené body v očiach verejnosti a posilnili si svoje firemné ego (a samozrejme zisky).

Ukáž, akú máš uhlíkovú stopu a ja ti poviem aká eco-friendly je tvoja firma. Na to slúžia rôzne „appky“ pre chytrý mobil či dokonca Carbon Footprint Calculator na webe pre eko-nadšencov. A pokiaľ tento kalkulátor naprogramovali jeho autori správne, tak z neho vychádzajú zaujímavé údaje.

Napríklad, že „uhlíková stopa“ vodiča klasickej 6-ročnej Oktávie pri najazdení 12 000 km za rok je cca 1,73 ton CO2. Aj to len za predpokladu, že celý rok jazdil v aute sám, inak sa toto množstvo rozpočíta aj na spolujazdcov.

Iný príklad: dvaja dôchodcovia v starom nedotovanom kotly spotrebujú za zimu na kúrenie asi 2,5 tony uhlia, takže uhlíkovú stopu na osobu majú približne 3,60 ton CO2.

Oveľa horšie však vychádzajú služobné cesty bývalého šéfa UNEP a predtým nórskeho ministra životného prostredia. Už len jeden jediný let z Osla do Nairobi predstavuje jeho uhlíkovú stopu 1,54 t CO2.

V audite služobných ciest spomínaná víkendová „bokovka“ z Washingtonu do Paríža a hneď naspäť do New Yorku predstavuje uhlíkovú stopu 2,51 ton CO2, a ak zahrnieme aj tzv. radiačnú stopu podľa DEFRA, tak je to až 4,74 ton CO2.

V skutočnosti nevieme, koľko leteckých míľ nalietal za tie necelé dva roky vo funkcií šéfa UNEP pán Solheim. Ale pokiaľ bol podľa auditu 529 dní na cestách, tak môžeme predpokladať, že jeho letecká preprava predstavovala stovky letov. Stovky letov krát jedna až štyri tony oxidu uhličitého činia možno až tisíce ton zlého oxidu uhličitého za 22 mesiacov.

Fanúšik lietania

Erik Solheim má zrejme zvláštnu záľubu v lietaní. Skoro by sme si mohli myslieť, že je vlastníkom alebo významným akcionárom nejakej leteckej spoločnosti.

Napokon už v auguste sa pre jeden nórsky letecký magazín vyjadril, že ľudia by nemali mať "čierne svedomie" pre cestovanie lietadlom. On sám je držiteľom zlatých vernostných kariet všetkých troch najvýznamnejších leteckých aliancií.

Ešte v roku 2009, keď bol ministrom životného prostredia Nórska, pozval asi dvadsiatku európskych politikov (napr. Martina Bursíka – vtedajšieho českého ministra životného prostredia) na letecký výlet z Kapského Mesta na nórsku polárnu stanicu Troll na Antarktíde.

Dôvodom tejto "služobnej" cesty bolo, aby sa mohli priamo na mieste zoznámiť s najnovšími poznatkami o dopadoch klimatických zmien. Podľa výpočtov samotný tento let vyprodukoval uhlíkovú stopu 23 000 kg CO2, na čo poukazovali viacerí kritici.

Paradoxne bol výlet podľa environmentálneho aktivistu Vojtěcha Koteckého z Hnutí Duha úplne v poriadku. „Je dobře, že se politici snaží vidět, než aby seděli v Evropě u stolu a rozhodovali o věcech jen z papíru,“ okomentoval vtedy cestu.

Naopak nórski environmentálni aktivisti aktuálny audit dôrazne odsúdili. „Je to jednoducho veľmi trápne. To čo urobil Erik Solheim a tento audit vrhá veľmi zle svetlo a oslabuje vierohodnosť celej environmentálnej organizácie pri OSN“.

Ušlo sa aj manželke

Novinári v The Guardian z 27.9.2018 rozpitvávajú aj ďalšiu Solheimovu kauzu – podivné zamestnanie jeho manželky v REV-Ocean na novom environmentálnom projekte “World Ocean Headquarter” (finančne samozrejme podporovanom aj UNEP), ktorý plánuje vybudovať najväčšiu vedecko – výskumnú loď na svete pre sledovanie klimatických zmien a ich vplyvu na morské živočíchy ako aj na rastúce znečistenie oceánov.

Po kratučkej správe na jej Facebook stránke “Started New Job at X Four-10/REV – Manager for Strategy and Partnership” bola čoskoro táto správa odstránená a nastalo "mlženie". Samotný Solheim oponuje, že jeho manželka má predsa na túto vedeckú prácu výbornú kvalifikáciu – okrem iného dlhé roky pracovala napríklad pre "Norwegian Refugee Council"m teda nórsku radu pre utečencov.

Nový šéf UNEP z Afriky

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Firmy majú s evidenciou priemyselných obalov problém. Slovensko tiež

Firmy majú s evidenciou priemyselných obalov problém. Slovensko tiež

K tomu, aby fungoval systém odpadového hospodárstva nastavený podľa pravidiel zákona o odpadoch, je nevyhnutné, aby pôsobnosť inšpekcie bola výraznejšia a efektívnejšia. Jej kapacity však v súčasnosti nepostačujú.

Knihy nepatria do triedeného zberu. Rešpektujú obyvatelia túto skutočnosť?

Knihy nepatria do triedeného zberu. Rešpektujú obyvatelia túto skutočnosť?

Na túto otázku sme hľadali odpoveď v rámci analýz zberných nádob na odpady, kde organizácia zodpovednosti výrobcov (ďalej len OZV) NATUR-PACK zabezpečuje a financuje systém združeného nakladania s odpadmi z obalov a s odpadmi neobalových výrobkov z triedeného zberu komunálneho odpadu v zazmluvnených obciach.

Odpadová legislatíva sa často mení a OZV nemotivujú obce triediť odpad, sťažujú sa samosprávy

Odpadová legislatíva sa často mení a OZV nemotivujú obce triediť odpad, sťažujú sa samosprávy

Triedený zber má podľa názoru obcí veľké rezervy z viacerých dôvodov. Aké riešenia pre triedenie odpadu navrhujú?