NATUR-PACK
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Editoriál. Máme sa dobre, odpady nie sú veľký problém

Švédsky fyzik, štatistik a popularizátor vedy Hans Rosling, ktorý bol v roku 2012 zaradený časopisom Time medzi 100 najvplyvnejších osôb sveta, je autorom viacerých bestsellerov. Minulý rok mu posmrtne (zomrel v roku 2017) vyšla v spoluautorstve kniha, ktorá sa v českom preklade predáva pod názvom Faktomluva (Factfulness).

Editoriál. Máme sa dobre, odpady nie sú veľký problém

Foto: Fotolia

Je rozdelená do desiatich kapitol, v ktorých Rosling opisuje dôvody, prečo sa mýlime o svete a prečo sú veci v skutočnosti lepšie, než si myslíme.

Konkrétnymi číslami dokladá obrovský pokrok, ktorý najmä v povojnovej ére dosiahlo ľudstvo v boji proti chudobe, úmrtnosti na choroby či nevzdelanosti. A tiež v oblasti životného prostredia.

Samozrejme, že svet nikdy nebude bez ohrození, preto aj podľa autora môžeme v budúcnosti naďalej očakávať hrozby v podobe tretej svetovej vojny, globálnej pandémie, finančného kolapsu, extrémnej chudoby a klimatických zmien.

Podobne tak svetoznámy dánsky ekonóm a prognostik Bjorn Lomborg, autor slávnej knihy „Skeptický environmentalista“ a tiež autor projektu „Kodanský konsenzus“, v ktorom s kolektívom ďalších autorov identifikujú najväčšie problémy sveta, počíta k vrcholným výzvam ľudstva predovšetkým boj proti chorobám, chudobe, podporu vzdelávania, prevenciu pred ozbrojenými konfliktmi, liberalizáciu trhu a radšej nákladovo efektívnejšiu adaptáciu na klimatické zmeny ako nezmyselné výdavky na ich zastavenie.

Radovan Kazda

Oboch autorov spája to, že medzi hrozbami pre civilizáciu neuvádzajú odpady. Snaha o znižovanie vzniku odpadov, ich väčšiu mieru znovupoužitia, recyklácie alebo energetického zhodnotenia je síce fajn, ale nie je prioritou, ktorú by ľudstvo malo riešiť.

Rosling aj Lomborg zdôrazňujú, aby sa civilizácia sústredila na problémy, ktorých vyriešenie prinesie najväčší nárast kvality života. U Lomborga je kritériom na defnovanie týchto problémov cost-benefi t analýza, teda robiť také opatrenia, v ktorých dosiahneme najlepší výsledok za najnižšie náklady.

Ak by sme sa na súčasný stav odpadového hospodárstva na Slovensku pozerali očami Roslinga, videli by sme obrovský pokrok, aký dosiahlo Slovensko v ekologizácii skládkovania odpadov, ktoré dnes uložené na moderných skládkach nepredstavujú prakticky žiadnu významnú environmentálnu hrozbu. Videli by sme tiež radikálny nárast triedenia odpadov a ich ekologického spracovania.

Očami Lomborga by sme minuloročné zvýšenie skládkovej dane (resp. poplatku za uloženie odpadu) videli asi ako nákladovo-výnosovo potenciálne prínosné opatrenie, keďže aj Lomborg pripúšťa v niektorých prípadoch zavedenie alebo zvýšenie dane, napríklad uhlíkovej. No až čas ukáže, či toto opatrenie prinesie reálny efekt.

A čo by Lomborg povedal na plánovaný zámer ministerstva zaviesť zálohovanie nápojových obalov? Náklady sú kvalifikovane odhadnuté. Vstupné náklady na zavedenie systému majú ísť až do 140 miliónov eur, každoročná strata systému môže narásť až na 20 miliónov eur. Výsledkom bude zvýšenie vytriedenia zanedbateľného objemu odpadov zo 70 na 90 percent.

Nuž, v tomto prípade sa zdá, že metodológia autorov Kodanskej deklarácie by odhalila, že nápad ministerstva životného prostredia zálohovať obaly treba vyhodiť na smetisko.

Radovan Kazda
šéfredaktor 

Komentár vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo 2018/02.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Knihy nepatria do triedeného zberu. Rešpektujú obyvatelia túto skutočnosť?

Knihy nepatria do triedeného zberu. Rešpektujú obyvatelia túto skutočnosť?

Na túto otázku sme hľadali odpoveď v rámci analýz zberných nádob na odpady, kde organizácia zodpovednosti výrobcov (ďalej len OZV) NATUR-PACK zabezpečuje a financuje systém združeného nakladania s odpadmi z obalov a s odpadmi neobalových výrobkov z triedeného zberu komunálneho odpadu v zazmluvnených obciach.

Odpadová legislatíva sa často mení a OZV nemotivujú obce triediť odpad, sťažujú sa samosprávy

Odpadová legislatíva sa často mení a OZV nemotivujú obce triediť odpad, sťažujú sa samosprávy

Triedený zber má podľa názoru obcí veľké rezervy z viacerých dôvodov. Aké riešenia pre triedenie odpadu navrhujú?

Radikálna schéma v Nórsku, vďaka ktorej recyklujú 97 % plastových fliaš

Radikálna schéma v Nórsku, vďaka ktorej recyklujú 97 % plastových fliaš

Radikálny recyklačný program v Nórsku prináša takmer stopercentné výsledky. Ostatné krajiny sa ku nim chodia učiť “škandinávsky model“.