Eversheds Sutherland
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

NKÚ: Triedený zber má značné rezervy. Samosprávy dostali sedem odporúčaní

Najväčší problém s triedeným zberom odpadu majú na Slovensku malé obce. Pozrite si, aké nedostatky odhalila kontrola Najvyššieho kontrolného úradu.

triedenie odpadu, zber odpadu, triedený zber, obce

Podarí sa Slovensku dosiahnuť cieľ recyklovať už v roku 2020 60 % odpadu? Posledné dostupné čísla za rok 2017 tomu nenasvedčujú: v súčasnosti je u nás miera recyklácie jedna z najhorších v EÚ a až dve tretiny odpadu končia na skládkach.

Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) sa preto rozhodol posvietiť si na ministerstvo životného prostredia a samosprávy.  „Dôvodom vykonania kontroly bola nízka úroveň triedenia komunálneho odpadu v roku 2017 vo vzťahu k plneniu hlavného cieľa EÚ,“ zhrnul NKÚ.

Kontrola odhalila v triedenom zbere značné rezervy. Ak by sa ich podarilo v budúcnosti využiť, podľa NKÚ by to mohlo spôsobiť „významný nárast podielu triedeného odpadu aj pri súčasnej ochote obyvateľov odpad triediť.“ Čo podľa kontrolórov triedený zber v slovenských mestách a obciach brzdí?

Obciam chýbajú informácie

Pri hodnotení nákladovej efektívnosti triedeného zberu narazili kontrolóri NKÚ na problém hneď na začiatku: organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) vo väčšine prípadov zabezpečovali finančné toky priamo so zberovými spoločnosťami a obce nevedeli kontrolórom predložiť údaje o nákladoch.

Ak triedenie zabezpečovali externé spoločnosti, údaje podliehali obchodnému tajomstvu alebo sa nedali overiť. Toto zistenie podľa NKÚ poukazuje na skutočnosť, že mnohé obce nemajú informáciu o tom, čo bolo fakturované a v akej výške.

„Pre obce je podstatné, že za triedený zber odpadov, za ktorý sú zodpovední výrobcovia, nedoplácajú z vlastného rozpočtu. Paradoxom je, že v menších obciach, ktoré nemali zabezpečený triedený zber externou firmou, sa v piatich prípadoch vyskytol problém s preplácaním nákladov v ich plnej výške,“ píše sa v záverečnej správe NKÚ.

Fakt, že obec nemá informácie o finančných tokoch, môže podľa NKÚ viesť k neprehľadnosti. „Pri ponechaní zabezpečovania triedenia odpadu na externej spoločnosti môže mať na jeho kvalitu vplyv skutočnosť, že táto spoločnosť nemá motiváciu zvyšovať množstvo vytriedeného odpadu alebo plniť ciele obce,“ uvádza úrad.

Väčšie mestá triedia viac

Okrem nákladovej efektívnosti kontrolórov tiež zaujímalo, ako sa mestám a obciam darí plniť ciele, ku ktorým sme sa ako krajina zaviazali. Na základe údajov za roky 2015 až 2017 NKÚ odhadol, že cieľ na rok 2020 by mala splniť necelá polovica z kontrolovaných obcí.

Najväčší problém s triedeným zberom odpadu majú podľa výsledkov kontroly malé obce. Mestá nad 10 000 sú na tom podľa NKÚ lepšie.

„Keďže najväčšími producentmi odpadu sú mestá nad 10 000 obyvateľov, dá sa tento fakt vnímať z pohľadu snahy splniť ciele EÚ v roku 2020 pozitívne,“ uviedli kontrolóri.

Lepšie výsledky bez externých firiem

Z kontrolovaných samospráv v dvoch tretinách prípadov triedený zber zabezpečovali externé firmy. Zvyšné obce zabezpečovali triedený samostatne alebo cez svoju príspevkovú, prípadne obchodnú spoločnosť.

„Pri externom zabezpečení mali obce v niektorých prípadoch tendenciu nechávať celú zodpovednosť na inej spoločnosti, ktorá je povinná len zber zabezpečovať, nemá snahu podiel triedeného zberu zvyšovať,“ upozorňuje NKÚ.

Obce, ktoré sa nespoľahli na externú spoločnosť, dopadli v kontrole lepšie – dve tretiny z nich cieľ pre rok 2017 plnili.

„Z pohľadu zvyšovania podielu triedenia odpadov sa teda neukazuje ako vhodné ponechať celú súvisiacu agendu výhradne na externú spoločnosť bez akejkoľvek iniciatívy obce,“ píše sa v správe.

Zber kuchynského odpadu nefunguje

Viaceré nedostatky kontrolóri odhalili v oblasti triedenia povinných zložiek. Štyri z ôsmich zložiek triedeného odpadu, ktorých triedenie je povinné zo zákona o odpadoch, nevykazovala až približne tretina obcí.

Kovy triedili až na dve výnimky všetky obce, no neboli vykázané až v ôsmich prípadoch. Ešte podstatnejšie nedostatky NKÚ zistil pri ďalších štyroch povinných zložkách odpadu. Koľko obcí jednotlivé zložky nevykazovalo a netriedili, ukazuje nasledujúci graf.

Zdroj: NKÚ

Najhoršie čísla podľa správy NKÚ mestá o obce vykazujú v prípade kuchynského biologicky rozložiteľného odpadu. Hlavní dôvod kontrolóri vidia v tom, že ministerstvo zaviedlo štyri výnimky, ktoré si mohli obce uplatniť na netriedenie tohto odpadu. Jedna z nich – ekonomická neúnosnosť pre obecný rozpočet – však bola stanovená tak, že ju nemala problém splniť žiadna veľká obec.

„Uplatňovanie výnimiek pre netriedenie biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu spôsobilo, že jeho triedený zber v súčasnosti prakticky nefunguje. Triedený zber tejto zložky odpadu bol v kontrolovanom období neúčinný,“ zhrnuli kontrolóri.

Vykazuje sa aj násobne menej

Veľké rezervy majú samosprávy aj vo vykazovaní. Kontrolami NKÚ odhalil chyby, kvôli ktorým dochádzalo v niektorých obciach až k extrémnych rozdielom medzi vykazovanými a skutočnými podielmi triedeného odpadu.

Hoci nesprávne údaje o odpade vykazovala takmer polovica kontrolovaných obcí, z pohľadu celej krajiny nie je tento problém až taký výrazný. „Podľa výkazov vytriedili v roku 2017 kontrolované obce 30,21 % odpadu, podľa údajov zistených kontrolou by bol tento podiel 32,39 %,“ píše sa v správe.

V nasledujúcom grafe sú červenou farbou znázornené rozdiely medzi vykázaným podielom triedeného zberu a podielom zisteným v skutočnosti.

- zväčšiť graf - 

„Priebežné ciele SR smerujúce k dosiahnutiu hlavného cieľa na rok 2020 (triediť 60 %) splnilo o osem obcí viac v porovnaní s údajmi, ktoré boli vykazované obcami prostredníctvom výkazov o komunálom odpade,“ zhrnul NKÚ.

Najvyššiu chybovosť dosiahla obec Kameničná a mestá Kysucké Nové Mesto, Tornaľa a Trebišov, kde kontrolóri zistili, že podiel triedeného odpadu predstavoval až viac ako trojnásobok vykazovaného podielu. V mestách Dunajská Streda a Vranov nad Topľou to bol dokonca viac ako štvornásobok.

Prečo takéto významné chyby vznikli? Dôvodom bolo podľa nevykazovanie všetkých zberov triedeného odpadu na území obcí. Išlo hlavne o údaje zo školských zberov (15 prípadov), od zberných surovín (deväť prípadov), z mobilných zberov (šesť prípadov) a v dvoch prípadoch obce nevykazovali údaje zo zberného dvora.

Celkovo sa kontrolórom podarilo identifikovať zber, ktorý neprechádzal evidenciou obce, vo viac ako polovici všetkých kontrolovaných obcí.

„Chyby vo vykazovanom komunálnom odpade sa týkali hlavne triedených zložiek (nebolo vykázaných viac ako 12 % celkovo vytriedeného množstva), čo malo negatívny vplyv na celoslovenskú štatistiku,“ píše sa v správe.

Sedem odporúčaní pre samosprávy

Aké opatrenia by triedený zber v mestách a obciach zvýšili? Podľa záverov NKÚ by pomohlo v prvom rade úplné a správne výkazníctvo obcí. K zlepšeniu by tiež prispelo vytvorenie jednotnej metodiky pre odhad vytriedeného zeleného odpadu a zrušenie výnimiek pre zavedenie triedenia kuchynského odpadu.

Ani tieto kroky však neposkytnú záruku, že ciele do roku 2020 sa podarí splniť, k ich splneniu sa však takto môžeme podľa NKÚ aspoň výrazne priblížiť.

Jednotlivým 58 mestám a obciam dal NKÚ celkovo 201 odporúčaní v závislosti od ich konkrétnych potrieb. Sedem odporúčaní zo správy NKÚ však platí všeobecne pre všetky samosprávy:

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

  1. info@odpadovyhospodar.sk18.03.2019 (15:55)
    Super, toto si dovolila tvrdiť štátna inštitúcia. Tvrdí niečo čo sa dávno vie. Ale je super, keď to zhodnotí takto samotný štát. Evidencie a hlásenia máme komplikované a náročné. Aj toto je jeden z dôvodov prečo by sa malo evidovanie a ohlasovanie výrazne zjednodušiť.

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Odpadovú legislatívu čakajú zmeny. Výrobcov trvanlivejších výrobkov majú zvýhodniť

Odpadovú legislatívu čakajú zmeny. Výrobcov trvanlivejších výrobkov majú zvýhodniť

Nové definície, vyššie recyklačné ciele či povinný triedený zber textilu. Hlavná štátna radkyňa Odboru odpadového hospodárstva MŽP SR, Veronika Václavková, objasňuje ako sa Slovenska dotknú nové smernice EÚ v rámci tzv. odpadového balíčka.

Aké sú zákonné povinnosti pri výkupe a zbere odpadu?

Aké sú zákonné povinnosti pri výkupe a zbere odpadu?

Katarína Liebscherová vysvetľuje, prečo v prípade výkupu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov nie je potrebné mať uzatvorenú zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov.

Komunálny odpad je v centre pozornosti, no väčšina odpadu pochádza z priemyslu

Komunálny odpad je v centre pozornosti, no väčšina odpadu pochádza z priemyslu

Zvyšovanie poplatkov je vždy nepopulárne, no tento krok sme museli spraviť, tvrdí štátny tajomník envirorezortu Boris Susko.