NATUR-PACK
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Plytvanie potravinami majú na svedomí hlavne domácnosti. Čo vyhadzujeme najčastejšie?

Domácnosti na Slovensku vyhadzujú najmä chlieb a pekárenské výrobky či ovocie a zeleninu, ukázal prieskum.

potravinový odpad

Foto: Fotolia

Množstvo potravinového odpadu v slovenskom poľnohospodárstve sa medzi rokmi 2008 až 2016 takmer zdvojnásobilo, najviac odpadu z potravín však vzniká v domácnostiach. Slovenské domácnosti vyhadzujú najmä chlieb, pekárenské výrobky, ovocie a zeleninu.

Vyplýva to z Informácie o priebehu plnenia Plánu predchádzania plytvaniu potravinami, ktorú na dnešné rokovanie vlády predložila ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná. Celý materiál z dielne agrorezortu si môžete stiahnuť pomocou odkazu v závere článku.

CMT Goup

V tomto článku sa dozviete:

  • aký objem potravín sa vyhodí ročne vo svete a v EÚ,
  • koľko potravinového odpadu produkujeme v porovnaní so zvyškom EÚ,
  • v ktorých častiach potravinového reťazca vzniká najviac odpadu,
  • aké je zloženie potravinového odpadu z domácností.

V EÚ vyše 80 mil. ton potravinového odpadu

Plytvanie potravinami je globálny problém. Podľa štúdií OSN z roku 2015 sa každoročne celosvetovo vyhodí približne 1,3 miliardy ton potravín. Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) uvádza, že približne jedna tretina všetkých potravín vyrobených na svete sa vyplytvá alebo vyhodí.

Na potraviny, ktoré sa zozbierajú, ale nakoniec vyhodia, sa každoročne spotrebuje približne štvrtina všetkej vody využitej v poľnohospodárstve a je na ne potrebná orná pôda veľkosti Číny. Potravinový odpad ročne vygeneruje približne osem percent celosvetových emisií skleníkových plynov.

V podmienkach EÚ sa odhady o tvorbe potravinového odpadu pohybujú okolo 83 miliónov ton za rok.

Predchádzanie vzniku potravinového odpadu je súčasťou balíčka obehového hospodárstva Európske komisie. Členské štáty EÚ vrátane Slovenska sa zaviazali znížiť plytvanie potravinami o polovicu na jednu osobu na maloobchodnej a spotrebiteľskej úrovni do roku 2030 a znížiť potravinové straty vo výrobe potravín a v dodávateľských reťazcoch. 

Ako je na tom s tvorbou potravinového odpadu podľa posledných dostupných dát Slovensko? Správa agrorezortu ukazuje, že v porovnaní so zvyškom EÚ u nás vzniká po prepočte na obyvateľa relatívne menej odpadu.

Na Slovensku plytváme menej 

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Obec zvýšila zber kuchynského odpadu o 200 %. Starosta vysvetľuje, čo pomohlo (ROZHOVOR)

Obec zvýšila zber kuchynského odpadu o 200 %. Starosta vysvetľuje, čo pomohlo (ROZHOVOR)

Objem kuchynského odpadu vyzbieraného z domácností a prevádzok v obci stúpol z 12,5 ton v roku 2022 na 28,5 ton v roku 2023.

ZEVO je základom pre zníženie odpadu na skládkach, zhodli sa experti

ZEVO je základom pre zníženie odpadu na skládkach, zhodli sa experti

Zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov vyvolávajú odmietavý postoj obyvateľov. No sú základným riešením pri znižovaní skládkovania.

Pozor na tlačivo aj termín. Odborníčka vysvetľuje ako na ročné ohlásenie vo februári 2024

Pozor na tlačivo aj termín. Odborníčka vysvetľuje ako na ročné ohlásenie vo februári 2024

Podľa aktuálne platného zákona o odpadoch mal byť práve prvý rok po zavedení ISOHu bez ohlásení, pripomína Zuzana Balková.