Ako na pálčivé problémy s odpadom?

Poplatky sa zvyšujú a ľudia nechcú platiť viac

Ľudia produkujú viac odpadu a zvýšili sa poplatky za komunálny odpad, v ktorých je zahrnutá aj vyššia cena poplatkov za uloženie odpadu na skládku.

Zavádza sa tiež zber biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý rovnako zvyšuje platby občanov.

Aké je riešenie?

Podľa spoločnosti ENVI-PAK ľudia musia začať viac triediť, no je treba nastaviť spravodlivo poplatky za odpad.

Znamená to zaviesť množstvový zber, ktorý bude ľudí motivovať k triedeniu aj k predchádzanou vzniku odpadov.

Znížiť ceny by mohlo pomôcť aj zavedenie spoločných kapacít pre bioodpad a kuchynský odpad, ktoré by si zdieľali viaceré obce.

Mala by sa zároveň spresniť definícia komunálneho odpadu z iných zdrojov: dnes totiž nie je jasný rozsah financovania triedeného zberu napríklad z biznis prostredia.

Zabezpečiť dosť peňazí

Legislatívu treba upraviť tak, aby bol dostatok financií potrebných na krytie všetkých reálnych nákladov na triedený zber obalov a neobalových výrobkov z komunálneho odpadu v obciach a zároveň na rozvoj systému.

Podľa spoločnosti ENVI – PAK si to bude vyžadovať, aby organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV), ktoré zabezpečujú zhodnocovanie a recykláciu výrobkov v mene priemyslu, sa s obcami dohodli na spôsobe triedeného zberu (vrecový alebo kontajnerový zber) a frekvencii vývozov, pričom rozsah služby by mal byť stanovený legislatívou (štandardy zberu) so zodpovednosťou na strane OZV.

„Následne by OZV objednala tieto služby u zberovej spoločnosti, ktorú OZV pre dané územie vyberie, a v dohodnutom rozsahu ich bude financovať.“

Dodatočné financovanie poskytnú aj výrobcovia: implementáciou tzv. ekomodulácie budú platiť podľa toho, z akých materiálov budú ich výrobky vyrobené (čím menej priaznivý materiál pre životné prostredie, tým vyšší poplatok).

Aby to fungovalo správne a plošne pre celé Slovensko, ministerstvo životného prostredia musí podľa OZV ENVI – PAK stanoviť presné pravidlá týkajúce sa recyklovateľnosti materiálov.

Koše na triedený zber sú plné a je okolo nich neporiadok

Často sa stáva, že ľudia sú nespokojní s preplnenými farebnými kontajnermi na triedený zber a majú pocit, že odpad sa nedostatočne často sa vyváža.

ENVI – PAK upozorňuje, že k tomu dochádza aj preto, lebo ľudia nestláčajú obaly, fľaše či kartóny a kontajnery sú tak vizuálne preplnené, ale reálne je v nich odpadu len veľmi málo. Zberová spoločnosť tak vyváža vzduch namiesto reálneho odpadu.

„Ľudia tiež majú pocit, že stále presne nevedia ako správne triediť. Chýba tiež monitorovanie stojísk s odpadom či sankcie."

Aké je riešenie?

Treba správne zadefinovať ciele a zodpovednosti na úrovni obce a na úrovni OZV.

Za ciele zberu stanovené na úrovni obce by mali zodpovedať OZV a obec spoločne. Ciele zberu by mali byť stanovené podľa jednotlivých komodít (materiálov).

OZV by mala zodpovedať za štandardy zberu a poskytnúť obciam všetku reálne potrebnú infraštruktúru na splnenie cieľov, vypočítať a určiť koľko kontajnerov, resp. vriec je potrebných na optimálny zber odpadu a za toto rozhodnutie aj niesť zodpovednosť.

Obec by potom bola zodpovedná aj za naplnenie cieľov zberu na úrovni obce. Ak tieto ciele naplní, bude hradiť nižšie náklady na skládkovné.

ENVI – PAK vidí výhodu tohto riešenia v tom, že obec na čele so starostom najlepšie pozná občanov aj zvyklosti v danej obci a má teda najlepšie páky na to, aby motivovala občanov k zberu a triedeniu, ale aj sankcionovala neporiadnych občanov.

„Sankcie by mali byť personalizované, aby každý občan vedel, že môže za nesprávny prístup k odpadu dostať pokutu. Docieliť sa to dá napríklad tým, že obec zabezpečí, aby boli stojiská s odpadom uzamykateľné alebo monitorované.“

Samostatnou časťou musí byť zlepšenia vzdelávania, za ktoré bude naďalej zodpovedať OZV. Obec však musí poskytnúť OZV všetku potrebnú súčinnosť pri vzdelávaní, aby sa nestávalo, že vzdelávacie materiály skončia zamknuté v skriniach na obecných úradoch.

Pravidlá tak podľa spoločnosti ENVI – PAK budú jasné: Ak OZV zabezpečí potrebnú infraštruktúru a financovanie a napriek tomu nebude cieľ obce naplnený, tak bude zodpovedná a sankcionovaná obec. Ak OZV nezabezpečí potrebnú infraštruktúru, tak nesie zodpovednosť za nesplnenie cieľa OZV.

Koše na triedený zber odpadu sú príliš ďaleko od domácností

Ďalším sprievodným javom triedeného zberu, ktorý občania vnímajú ako problémový, je ten, že kontajnerov je príliš málo a sú od nich ďaleko. Vnímajú to ako bariéru k triedeniu, keďže je pre nich zložité odnášať odpad k ďalekým stojiskám.

Aké je riešenie?

Treba správne zadefinovať ciele a zodpovednosti na úrovni obce a na úrovni OZV.

OZV by mala zodpovednosť za štandardy zberu a poskytla by obciam všetku reálne potrebnú infraštruktúru a financovanie. Dopĺňali by sa tak operatívne aj nové kontajnery či stojiská.

Samotné ciele zberu by však podľa OZV ENVI – PAK boli na zodpovednosti obce, ktorá by mala väčšiu motiváciu poskytovať priestor na koše tam, kde sa triedi.

„Aby bol systém čo najviac férový, vyzbieraný komunálny, ale aj triedený odpad, by sa mal vážiť. Podľa týchto množstiev by bolo jasné, koľko obyvatelia obce reálne vytriedili a podľa toho by aj platili. Motivovalo by to ľudí ešte viac triediť poriadne.“

Pomôcť by tiež mohlo rozšírenie vrecového systému do rodinných domov v obciach. Ten je však nákladnejší ako kontajnerový systém, preto by ho bolo potrebné zavádzať postupne.

V obci sa hromadí triedený odpad, ale žiadna OZV sa o obec nechce postarať

Zákon o odpadoch zaviedol potrebu "vyváženosti" obcí zo strany OZV. To znamená, že OZV k výrobcom, ktorých povinnosti plní, každoročne „dovažuje“ počet obyvateľov a na základe tejto rovnováhy uzatvára zmluvy s obcami.

Spôsobuje to, že sa každý rok nanovo zazmluvňujú resp. prepúšťajú obce.

Najmä v prvých mesiacoch roka tak vznikajú problémy so zabezpečením triedeného zberu v obciach. ENVI - PAK vidí problém aj v tom, že tento princíp bráni zberovým spoločnostiam v investíciách do technológií, keďže si nemôžu byť isté zmluvou s konkrétnou obcou na viac ako jeden rok.

„Zároveň tento prístup prináša problém v nastavení systému na každý ďalší kalendárny rok," pokračuje OZV.

Združený systém triedeného zberu OZV sa totiž nastavuje na kalendárny rok, ale údaje potrebné na nastavenie vyváženosti sú k dispozícii až na konci prvého štvrťroka – v roku, v ktorom má byť už funkčný systém vyvážený.

Chýba tiež rámec stanovený ministerstvom životného prostredia na činnosť a fungovanie Koordinačného centra (KC), najmä pri nastavovaní mechanizmov, ako je zlosovanie obcí alebo zabezpečenie náhradného zvozu.

V praxi to môže spôsobovať problémy, najmä keď sa majú konkurenčné OZV dohodnúť na jednotnom mechanizme pri zlosovaní obcí prípadne pri zabezpečení náhradného zvozu.

Aké je riešenie?

OZV a obce by mali mať možnosť záväzne uzatvárať zmluvy na obdobie dlhšie ako jeden rok.

Keďže systém nie je nastavený na dlhodobejšie vzťahy, stáva sa krehkým a nepredvídateľným. Pravidelne tak dochádza k zmenám a nikto z účastníkov systému nemá istotu.

ENVI – PAK dôvodí, že ak by boli obce dlhodobejšie zazmluvnené, tak organizácie zodpovednosti výrobcov by presne vedeli na základe infraštruktúry, koľko ton ktorého materiálu je možné v obci vyzbierať a podľa toho by zazmluvňovali výrobcov.

Vyváženie by spočívalo v tom, že počet ton vytriedeného a vyzbieraného odpadu v obciach zazmluvnených OZV by bol vyvážený množstvami výrobcov.

„Vyváženosť systému by tak nestála na strane obcí, ale na strane výrobcov. Samozrejme, že platí to za podmienky nastavenia fungujúcich kontrolných mechanizmov," vysvetľuje ENVI – PAK.

Zároveň by sa mali zvýšiť sankcie pre výrobcov na fixné percento z obratu tak, aby boli motivačné a žiadnemu výrobcovi by sa neoplatilo vzdať sa zodpovednosti za svoj odpad a zostať nezazmluvneným.

Na to, aby bol systém predvídateľný vždy od začiatku roka a nestávalo sa, že niektoré obce nemá kto obslúžiť, by sa mali zmeniť evidenčné termíny a systém by sa tak mohol vybalansovať už pred začiatkom nového roka.

Preto je podľa OZV ENVI – PAK nevyhnutné stanoviť a dôsledne kontrolovať presný termín, dokedy musí výrobca uzavrieť zmluvu s OZV na nadchádzajúci rok, aby sa zabránilo tomu, že ešte v januári sú niektorí výrobcovia nezazmluvnení.

Ľudia nevedia ako presne triediť a v každej obci je to inak

Posledný z problémov v systéme financovania triedeného zberu, ktoré považuje ENVI – PAK za najvážnejšie, spočíva v tom, že ľuďom chýba viac presných informácií ako triediť.

Označovanie na obaloch totiž nie je povinné, takže ľudia nevedia z obalu odčítať, do ktorého odpadového koša ho majú vyhodiť.

Ani systém zberu nie je v každej obci rovnaký, či aspoň podobný. V niektorých obciach sú len štyri základné kontajnery (čierny, žltý, zelený a modrý), v iných je kontajnerov oveľa viac.

Táto nejednotnosť následne negatívne ovplyvňuje záujem ľudí triediť.

Aké je riešenie?

Na Slovensku by sa podľa organizácie zodpovednosti výrobcov ENVI – PAK mali zadefinovať jednotné pravidlá nastavenia spôsobu zberu.

Všade by mali byť tri koše na triedenie a zadefinuje sa, kde čo patrí: žltý na plasty, kovy a nápojové kartóny, zelený na sklo a modrý na papier.

„V praxi to znamená doplnenie vykonávacej vyhlášky k zákonu o odpadoch, kde by sa v rámci definície presne vymenovalo to, čo patrí do ktorej nádoby,“ dôvodí ENVI – PAK.

Tým sa odstránia akékoľvek možnosti špekulácií. Zároveň by sa malo posilniť aj vzdelávanie na lokálnej úrovni.

„To sa zlepší, ak obce poskytnú aktívnu spoluprácu a súčinnosť vo vzdelávacích aktivitách organizáciám zodpovednosti výrobcov,“ uzatvára OZV.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.