Konkurencia medzi OZV bráni prirodzenej diferenciácii poplatkov, tvrdia ministerskí analytici

Poplatky v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV) nie sú nastavené správne a neodzrkadľujú environmentálne dopady používaných materiálov. K tomuto záveru dospeli analytici Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) spadajúceho pod rezort životného prostredia na základe údajov organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV) zo Slovenska a ďalších krajín EÚ.

Výrobcovia, ktorí uvádzajú na trhu recyklovateľné materiály, podľa analytikov v súčasnosti nie sú zvýhodnení a poplatky sa v rámci jednotlivých materiálových prúdov líšia iba minimálne. V štúdii „Ako pretriediť triedený zber“ IEP predstavil niekoľko návrhov, ako súčasný stav zmeniť. Celý materiál si môžete stiahnuť pomocou odkazu v závere textu.

V tomto článku sa dozviete:

• ako je nastavený systém poplatkov v súčasnosti,
• prečo v systéme dochádza ku krížovému dotovaniu,
• aká je výška poplatkov v iných krajinách,
• aké sadzby poplatkov navrhujú analytici na Slovensku,
• ako by mal podľa analytikov intervenovať štát,
• akých päť základných princípov by mali poplatky rešpektovať.

Dnes sa materiály krížovo dotujú

Jedným z hlavných problémov súčasnej podoby triedeného zberu na Slovensku podľa analytikov IEP je, že poplatky za obaly nezodpovedajú skutočným nákladom na ich spracovanie. Argumentujú tým, že poplatky sa v rámci materiálov prúdov prakticky nelíšia, v dôsledku čoho dochádza ku krížovému dotovaniu medzi recyklovateľnými a nerecyklovateľnými výrobkami.

„Napríklad poplatky pre výrobcov plastových obalov sú dotované prostredníctvom poplatkov od výrobcov ostatných materiálov,“ uvádzajú autori štúdie, Ján Dráb, Marek Engeľ a Tomáš Krištofóry.

Ako ukazujú údaje od OZV z iných európskych krajín, prax v zahraničí je odlišná. Vo všeobecnosti výrobcovia platia najviac práve za plasty, za ktorými nasledujú nápojové kartóny, čiže viacvrstvové kombinované materiály (VKM). Poplatky za sklo či papier sú, naopak, inde v priemere 7-násobne až 10-násobne nižšie ako na Slovensku.

„Na základe dostupných údajov o nákladoch a poplatkoch slovenských OZV predpokladáme, že poplatky za papier a sklo by u nás mali byť menej ako polovičné a pre plasty vyššie približne o 13 %,“ navrhujú analytici.

Problémom je pritom nedostatok diferenciácie poplatkov medzi jednotlivými materiálmi, ako aj v rámci materiálových prúdov, najmä plastov. Recyklovateľné plasty tak dnes paradoxne dotujú tie nerecyklovateľné.

Kým, napríklad, v Belgicku je poplatok pre iné plasty ako PET a HDPE 1,5-násobne vyšší, u nás sa na polypropylén, polystyrén či polyetylén vzťahuje rovnaká sadzba, aj keď reálne náklady ich životného cyklu sa rôznia.

„Jedna sadzba pre všetky plasty umožňuje krížovo dotovať ťažšie recyklovateľné materiály, čím sa oslabuje tlak na zreálnenie nákladov a následný ekologický dizajn,“ upozorňujú autori štúdie.

Pri plastoch navrhujú 129 eur/t

Sadzby pre jednotlivé materiálové prúdy by podľa analytikov IEP mali byť diferencované vzhľadom na jasne určené environmentálne kritériá, napríklad podľa obsahu recyklátu, biologickej rozložiteľnosti či dostupnosti a náročnosti spracovateľských kapacít.

Analytici preto prišli s konkrétnym návrhom, ako by mohli byť v praxi poplatky diferencované aj na Slovensku. Vychádzali pritom z údajov o nákladoch, ktoré IEP poskytla jedna slovenská OZV, na základe ktorých z uvedeného množstva obalov a výšky sadzieb pre výrobcov odhadli predpokladané príjmy OZV z jednotlivých materiálov.

Výšku čistých nákladov jednotlivých materiálov na zber z domácností a ich zhodnotenie následne porovnali s predpokladanými príjmami za jednotlivé materiály.

Ako ukazuje nasledujúca tabuľka, relatívne najvyššie náklady autori štúdie identifikovali pri VKM (389 eur na tonu) a plastoch (313 eur na tonu). Pri týchto materiáloch zároveň navrhujú aj najvyššiu sadzbu poplatkov.

Jedným z možných spôsobov, ako na Slovensku zaviesť ekomoduláciu, čiže stanovovanie poplatkov na základe environmentálnej náročnosti materiálov, je, že štát stanoví minimálne ceny po prúdoch, ako aj systém penalizácií či bonusov.

Minimálnymi cenami sa podľa analytikov IEP zabezpečí, že ceny nepodlezú úroveň, pričom systém bonusov a penalizácií prenesie gro na tých výrobcov, ktorí na trh uvádzajú nerecyklovateľné materiály.

Návrh analytikov by v praxi mohol vyzerať tak, že výrobca, ktorý uvádza na trh recyklovaný papier a v súčasnosti zaň platí 99 eur/t, by po novom platil 41 eur/t. Naopak výrobca nerecyklovateľných jogurtových téglikov, ktorý dnes platí 114 eur/t, by uhrádzal až 258 eur/t.

„Ak by na obale neuviedol informáciu o recyklovateľnosti, platil by ešte o 6,45 eur/t viac. Ak nebude obsahovať recyklát, tak bude platiť o ďalších 25,8 eur/t viac,“ priblížili autori analýzy.

Problémom je konkurencia OZV

Prečo by mal štát zasiahnuť do výšky poplatkov pre výrobcov? Dôvodom na intervenciu štátu je podľa analytikov IEP konkurencia medzi OZV, ktorá v súčasnosti „bráni prirodzenej diferenciácii poplatkov.“ Argumentujú pritom, že zahraničné OZV implementovali ekomoduláciu vo svojich sadzobníkoch práve na základe podnetu zo strany štátu.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.