Názor. Mechanicko-biologická úprava odpadu je prekonaný koncept

Mechanicko-biologická úprava (MBÚ) odpadu pred uložením na skládku je systém, s ktorým krajiny Západnej Európy experimentovali už v 90-tych rokoch a vkladali do neho veľké nádeje.

Povinné zavedenie úpravy odpadov pred uložením na skládku napríklad v Nemecku od roku 2005 znížilo počet prevádzkovaných skládok, no v posledných rokoch tento systém stagnuje, dokonca počet prevádzok klesá. Kým v roku 2012 bolo v Nemecku 60 zariadení MBÚ, v roku 2018 ostalo v prevádzke iba 46.

Príčinou je nielen jej vyššia cena v porovnaní s energetickým zhodnotením a problém s odbytom vyseparovaných zložiek, ale najmä fakt, že po zavedení oddeleného zberu kuchynského a zeleného odpadu MBÚ prestala dávať zmysel.

Napriek tomu, že MBÚ je zavedená a schválená v legislatíve EÚ už od roku 1999 (smernica 1999/31/EC), v mnohých krajinách sa považuje už za spiatočnícku cestu. Na Slovensku, žiaľ, nie. Takmer 20 rokov starú smernicu sme minulý rok implementovali do našej legislatívy a vyzerá to tak, že jej kontroverzné ustanovenia v roku 2021 uvedieme do praxe.

Podľa smernice z roku 1999 znamená MBÚ spracovanie zmesového komunálneho odpadu, ktoré technologicky vytriedi využiteľné zložky z odpadu buď na ich ďalšie použitie v podobe druhotných surovín, alebo spracovanie do podoby vhodnej pre výrobu energií ako tuhé alternatívne palivo (TAP).

Ďalším produktom MBÚ je biozložka tvorená prevažne kuchynským biologickým odpadom (KBO), ktorého oddelený zber Slovensko sprísni trochu nelogicky z pohľadu potrebných vstupov pre MBÚ v rovnakom termíne. 

Slovenská skládková schizofrénia

Od 1. januára 2021 teda začne platiť zákaz ukladať odpad na skládku bez jeho predchádzajúcej úpravy a povinnosť zavedenia triedeného zberu kuchynského odpadu pre obce a mestá.

Novela zákona o odpadoch priniesla túto podmienku koncom roka 2019. Čas, za ktorý je potrebné úpravu zaviesť do praxe, je jeden rok od jej prijatia.

Keďže väčšina obcí a miest v SR nemá vybudované zariadenia MBÚ, je jeden kalendárny rok na ich vybudovanie šibeničný.

Existuje na to niekoľko dôvodov. Ten najsilnejší je, že samotný EIA proces na takéto stavby trvá u nás minimálne 1 až 2 roky, nehovoriac o ďalšom potrebnom čase na ich vybudovanie.

Okrem toho stále neustále chýba vykonávacia vyhláška o tom aký odpad má ísť na úpravu a aký má byť výstup z úpravy. Rýchlosť a nepripravenosť tejto legislatívnej zmeny zo strany tímu exministra Sólymosa vyvoláva mnohé otázky.

Napríklad aj to, prečo chceme takto umelo udržiavať pri živote kapacitu skládok odpadu, keď sú v ponuke ďalšie ekologickejšie a ekonomickejšie riešenia.

Pripomeňme si samotný záväzok SR voči EÚ, že do roku 2035 budeme skládkovať už len 10% z celkového objemu odpadu. Pritom skládky a zariadenia MBÚ sú ako jing a jang, jedno bez druhého nedokáže existovať.

Síce sa od MBÚ očakáva zníženie miery neekologického skládkovania, na druhej strane však samotná MBÚ znížením dovezeného odpadu len predlžuje skládkam životnosť.

Bez skládok nebude kam ukladať zostatkový odpad z MBÚ. Je to začarovaný kruh.

Otázne eko

V prípade KBO bude vytriedená biologicky rozložiteľná frakcia musieť byť následne biologicky stabilizovaná pomocou aeróbnych (kompostáreň) alebo anaeróbnych (bioplynová stanica) procesov.

Ak sa kuchynský odpad do kompostární a bioplynových staníc dostane, budeme musieť rátať aj s prítomnosťou mikroplastov v spracovaných zvyškoch (kompost, tuhý digestát - separát, tekutý digestát - fugát), ktoré sú ako hnojivo aplikované do životného prostredia.

Treba si uvedomiť, že v prípade masového zavedenia MBÚ sa do už aj tak zaťaženej pôdy a vody dostanú ďalšie tony mikroplastov ročne.

V prípade výroby tuhého alternatívneho paliva (TAP) sa zjavuje ešte väčší ekologický problém, ktorým sú emisie z dopravy. Odpad v podobe TAP dnes putuje po celej Európe a jeho využitie je naviazané predovšetkým na ekonomiku cementární.

Fakt je ten, že v biznise s TAP nie je ekologické vôbec nič.

Jednotlivé štáty ako napríklad Rakúsko, Taliansko, či Nemecko, ročne vyprodukujú tisíce ton TAP a v snahe zbaviť sa ho sú ochotné s ním cestovať stovky kilometrov a dokonca platiť za jeho spálenie konečnému užívateľovi.

V prípade, že trh s TAP zostane v Európe naďalej otvorený, je veľmi otázne, či slovenskí producenti TAP budú schopní cenou konkurovať napríklad rakúskym producentom TAP.

Predpokladaná produkcia slovenského TAP je na úrovni 700-800.000 ton za rok.

Dnešné kapacity cementární na Slovensku sú zhruba 400.000 ton ročne. Čo budeme robiť s rozdielom vyprodukovaného TAP v prípade, ak dôjde k uzatvoreniu hraníc EÚ pre obchod s odpadom? Budeme vytvárať ďalší ekologický dlh a voziť ho tisícky kilometrov na Ukrajinu?

Ekonomická hojdačka s neistým výsledkom

MBÚ prinesie veľké finančné dopady na systém odpadového hospodárstva pre obe strany – teda spoločnosti, ktoré budú MBÚ zabezpečovať ako aj obce, mestá a obyvateľov, ktorí budú musieť zvýšené technologické náklady preniesť do svojich rozpočtov.

Keďže štát predbežne nepočíta so žiadnou dotačnou schémou pri budovaní a prevádzke zariadení MBÚ, už dnes môžeme odhadnúť, že dôjde k vzniku najmä atomizovaných „technologických liniek“ s nízkou kapacitou a neefektívnou ekonomickou prevádzkou z dôvodu nevyhnutných fixných nákladov.

Tie budú viesť k ďalším trhovým a ekonomickým problémom.

Podľa našich prepočtov sa ukazuje, že ak majú vznikať centrá pre MBÚ, mali by mať rozhodne kapacitu nad 15.000 ton ročne.

Vtedy by investícia a prevádzkovanie takéhoto zariadenia aj bez štátnej podpory vedela hospodáriť s miernym ziskom.

Zjavne však bude nevyhnutné rátať s tým, že takáto zmena v prístupe pri spracovaní odpadu pred skládkovaním prinesie zvýšenie ceny za konečné zneškodnenie na skládke.

Modelový príklad

Základné vstupné predpoklady, ktoré boli použité pre modelovanie dopadov:

1.) Cena za zneškodnenie primárneho ZKO bez dopravy na prevádzku MBÚ bude definovaná ako posledný parameter vo výpočte s ohľadom na definovanú návratnosť 5 rokov.

2.) Investícia do technológie, haly s administratívnou časťou a infraštruktúrou pre kapacitu do 35.000 ton ročne v dvojzmennej prevádzke vo výške zhruba 3.5 - 4.0 mil eur vrátane prípravných a projektových nákladov (EIA, ÚR, SP, projektanti).

3.) Financovanie formou úveru 65 % z celkovej investície, pri dĺžke splácania 10 % a úrokovej sadzbe v priemere 2.5 %.

4.) Štruktúra ZKO podľa vrátane ďalších parametrov:

• TAP (45.0-50.0%) po vyrobení bude dodaná do cementární s nákladom 35.00 eur za tonu dovezenej suroviny.
• KBO (20.0-25.0%) po vytriedení odpredaný spracovateľským prevádzkam na energetické zhodnotenie s priemerným výnosom 20 eur za tonu.
• Druhotné suroviny (5.0-7.0%) najmä sklo a kovy (papier v kvalite separátu z ZKO je vhodný pre výrobu TA) v hrubej priemernej cene 15 eur za tonu.
• Inert a sekundárny ZKO (18.0-30.0%) inak nespracovateľný a nevyužiteľný ako prekrývkový materiál s nákladom 55 eur za tonu vrátane poplatku.

Ostatné prevádzkové náklady sú kalkulované na úrovni bežných trhových cien či už je to doprava, poplatok za uloženie odpadu na skládku, mzdové náklady, energie alebo ostatné nepriame výdavky.

Ekonomické dopady

Ak uvažujeme nad ziskovosťou projektu na úrovni zhruba 15% potom bude nutné uvažovať s cenou za spracovanie, zhodnotenie a zneškodnenie ZKO bez dopravy na prevádzku MBÚ v nasledovných intervaloch:

• Kapacita 20.000 – 70-80 eur za tonu
• Kapacita 35.000 – 60-70 eur za tonu

Uvedené ceny sú teda nevyhnutné minimálne jednotkové náklady pre mestá a obce pri predpokladoch, ktoré sú uvedené pre tento model.

Je dôležité spomenúť premenné, na ktoré je kalkulácia pomerne citlivá:

• Volatilita s ohľadom dynamicky sa meniace podmienky na trhu s odpadmi.
• Zvyšujúce sa poplatky za uloženie odpadu na skládku.
• K nákladom je potrebné pripočítať dopravu v intervale od 5.00 – 10.00 eur za tonu v závislosti od vzdialenosti od najbližšej skládky a prevádzky MBÚ.
• Model je založený na pomerne vysokej spracovateľskej kapacite, ktorú môže byť problém naplniť v plnom rozsahu ak zohľadníme, že v imaginárnom regióne nebude jediný monopolný dodávateľ na spracovanie ZKO podľa platnej legislatívy (nemusí ísť nutne o MBÚ).

Záver vyplývajúci z tejto analýzy ukazuje na razantné navýšenie nákladov pre mestá a obce pri dôslednom aplikovaní podmienok MBÚ v zmysle aktuálne dostupných informácií či už legislatívnych, technologických, trhových alebo štatistických.

Cena sa môže pohybovať od 65-90 eur za tonu vrátane dopravy v porovnaní s dnešným stavom na úrovni 45-50 eur za tonu vrátane poplatku za uloženie na skládku. Čo predstavuje nárast od 45% až do 80%.

Cena v krajinách ako Rakúsko a Nemecko sa bežne pohybuje od 90 eur až do 140 eur bez DPH za tonu spracovaného ZKO.

Richard Biznár
CFO, KOSIT, a.s.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.