Súčasný systém je v rozpore s princípom rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Nepotrebujeme však žiadnu revolúciu, inšpirujme sa u najlepších, píše v komentári na sociálnej sieti LinkedIn Michal Sebíň, riaditeľ organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) NATUR-PACK.
„Poplatky v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV) nie sú nastavené správne a neodzrkadľujú environmentálne dopady používaných materiálov.“
„Ako ukazujú údaje od OZV z iných európskych krajín, prax v zahraničí je odlišná.“
„Dôvodom na intervenciu štátu je podľa analytikov IEP konkurencia medzi OZV, ktorá v súčasnosti bráni prirodzenej diferenciácii poplatkov. Argumentujú pritom, že zahraničné OZV implementovali ekomoduláciu vo svojich sadzobníkoch práve na základe podnetu zo strany štátu.“
Toto je niekoľko vybraných citácii z článku „Konkurencia medzi OZV bráni prirodzenej diferenciácii poplatkov, tvrdia ministerskí analytici“, ktorý vychádza z aktuálnej štúdie Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) s názvom „Ako pretriediť triedený zber.“
S väčšinou názorov v tomto článku sa stotožňujem. Nemôžem však súhlasiť so záverom, že za tento problém môže iba konkurencia medzi OZV a tento záver podľa môjho názoru zo samotnej štúdie ani jednoznačne nevyplýva.
Systém je v rozpore s princípom RZV
Problém je kombináciou niekoľkých príčin a jednou z hlavných je samotné nastavenie systému rozdelenia obcí medzi OZV.
V súčasnosti zabezpečujú OZV triedený zber v mestách a obciach na základe princípu jedna obec = jedna zmluva s OZV.
Počet obyvateľov, ktorých musí OZV zazmluvniť sa vypočíta na základe trhového podielu každej OZV, ktorý sa vztiahne k celkovému počtu obyvateľov. O problémoch s touto metodikou som písal nedávno.
A tu sa začína aj problém s poplatkami pre výrobcov. Podľa vyššie uvedeného systému prislúcha ku každému výrobcovi určitý počet obyvateľov. Výrobca môže na trh uvádzať napr. 95 % obalového skla a 5 % ostatných druhov obalov. K nemu prislúchajúci občania však tvoria všetky druhy odpadov.
Michal Sebíň | Foto: archív Odpady-portal.sk (2017)
Preto výrobca musí financovať náklady na zber a recykláciu všetkých, občanmi vytriedených, odpadov. Aj tých, pri ktorých sú náklady vyššie. Tie sa logicky, v tomto modelovom príklade, musia premietnuť do ceny skla.
Poplatky za rôzne druhy obalov sú potom logicky, na rozdiel od iných krajín, veľmi podobné, čo konštatuje aj IEP. Súčasné nastavenie systému je podľa môjho názoru v priamom rozpore s princípom RZV (rozšírenej zodpovednosti výrobcov - pozn. red.).
Inšpirujme sa u najlepších
V oblasti triedeného zberu sa dnes skloňujú témy ako ekomodulácia alebo množstevný zber. Ak nevyriešime problém s krížovým dotovaním komodít, tak sa ďalej nepohneme.
A ak to funguje v iných krajinách treba sa pozrieť ako majú systémy nastavené. Niečo o tom píše aj samotný IEP.
IEP navrhuje tento problém riešiť tak ako ho rieši väčšina krajín, v ktorých je nastavený konkurenčný systém OZV, a to aplikáciou systému zdieľaných nákladov.
Štúdia priamo odporúča zaviesť rakúsky systém, ktorý by zabezpečil väčšiu stabilitu systému. K tomu nepotrebujeme robiť žiadnu revolúciu. Koordinačné centrá máme vytvorené, stačí zmeniť ich náplň činnosti. Informačný systém by mal byť na spadnutie.
Nevymýšľajme ďalší slovenský unikát, inšpirujme sa u najlepších. Prioritou by mala byť dlhodobá stabilita systému pre obce aj pre výrobcov.
Michal Sebíň
Autor je riaditeľom organizácie zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK.
(Príspevok preberáme so súhlasom autora. Medzititulky: redakcia.)
Pozn.: Článok je názorovým príspevkom. Postoje prezentované v ňom môžu, ale nemusia vyjadrovať názor redakcie Odpady-portal.sk.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.