NATUR-PACK
REDOX
INISOFT

Tisícky ton odpadov z cintorínoch končia na skládkach. Dá sa to zmeniť

Aj Sviatok všetkých svätých a Pamiatka zosnulých môžu byť zero waste. Inšpirujte sa tipmi na dušičky bez odpadu.

cintorín

Ilustračné foto: NATUR-PACK

Blíži sa začiatok novembra. Mnohí budeme cestovať po krajine, navštevovať miesta, na ktorých sme vyrastali a spomínať tu na svojich blízkych. Na pamäti ich máme po celý rok, no práve v tieto dni chodíme naše spomienky zhmotniť na miesta ich posledného odpočinku.

Čo však znamenajú Dušičky z hľadiska ekológie? Koľko a akého odpadu počas týchto dní vyprodukujeme a čo môžeme robiť lepšie? Pozrite si videoreportáž OZV NATUR-PACK.

Väčšina odpadu ide na skládky

Ročne cintoríny v menších obciach vyprodukujú aj šesť ton odpadu a drvivá väčšina pritom končí na skládke. Či už na dedine, alebo v mestách – sú cintoríny, ktoré nádoby na separovanie k dispozícii majú, a sú cintoríny, ktoré ich nemajú. Napriek tomu končí väčšina odpadu na skládkach.

Možno si myslíte, že za túto smutnú štatistiku môžu nezodpovedné samosprávy, ktoré jednoducho kontajnery na triedený odpad cintorínom nedodali. Tú istú domnienku môžeme aplikovať na správu cintorínov.

Problém je však inde a je rozdrobený na viacerých úrovniach. Pravdou totiž je, že si za to môžeme sami a môžu za to i výrobcovia produktov, ktoré pre spomienkové účely kupujeme. Teraz sa možno pýtate: Ako môžem za to, že na cintoríne nemám kde triediť plastový alebo sklenený odpad?

Triedený odpad býva znečistený

Na cintoríne v Rožňave sú okrem kontajnera na komunálny odpad k dispozícii viaceré nádoby na triedený zber odpadu. Návštevníci môžu triediť sklo, plasty a zelený odpad (bioodpad), avšak správa cintorína plánuje tieto kontajnery stiahnuť. Podľa nich robia viac škody než úžitku. Ľudia totiž rôzne druhy odpadu vhadzujú do nesprávnych nádob.

Druhý scenár znie zas tak, že do kontajnerov na triedený zber ľudia vyhadzujú odpady, ktoré pozostávajú z viacerých zložiek a tým kontaminujú obsah zbernej nádoby. Za to však už môžu skôr výrobcovia daných produktov – manuálne roztriediť viaceré zložky z jedného produktu dá totiž človeku zabrať a väčšine to ani nenapadne.

Materiál použitý na výrobu takýchto produktov – najmä plast a sklo, je taktiež problematický.

„Plasty a sklá používané na výrobu kahancov často nie sú tie isté druhy plastov a skiel, ktoré sa dajú separovať,“ hovorí Boris Šramko, riaditeľ spoločnosti MARIANUM – pohrebníctvo Bratislava. V našom hlavnom meste cintoríny vyprodukujú až alarmujúcich 1 000 ton odpadu za rok. Aj preto je mimoriadne potrebná iniciatíva pohrebníctiev, ako i obyvateľov.

Bioodpad tvorí polovicu

Nie je plast ako plast a nie je sklo ako sklo. Tak znie smutná realita výroby nielen finančne nenáročných produktov. Pravdou však ostáva, že ak chceme, aby sa ľudia na cintorínoch správali svedomitejšie, je potrebné vyjsť im v ústrety. Pre väčšinu dodnes nie je triedenie odpadu samozrejmosťou – nieto ešte mimo domácností.

Boris Šramko ďalej vraví: „Stojiská pre bioodpad sme umiestnili iba k hlavným vstupom do cintorínov. Momentálne, žiaľ, nemáme priestorové ani materiálne možnosti, aby sme ich rozmiestnili i inde a ľudia musia bioodpad doniesť niekedy aj zo vzdialenejšieho sektora.“

„V tomto roku sme však zrealizovali pilotný projekt na cintoríne v Petržalke, kde sme nechali vybudovať dve stojiská pre podzemné a polopodzemné kontajnery. Jeden kontajner slúži na zmesový odpad a druhý na bioodpad. Zisťujeme, že keď ideme za ľuďmi bližšie, triedi sa im ľahšie.“ 

Bioodpad tvorí približne polovicu všetkého odpadu na cintorínoch. Keby sme sa správali zodpovednejšie, až polovica celkového odpadu by nemusela smerovať na skládku a mohla by byť ďalej využitá.

Bežne sa stáva, že ľudia okolo hrobového miesta pozbierajú lístie do igelitového vrecka a celé to hodia do kontajnera na bioodpad. To však znamená, že obsah tohto kontajnera sa už ďalej vyviezť ako bioodpad nedá. Všetko začína jednotlivcom.

Ľudia môžu poznať výhody a potrebu triedenia odpadu, no musia si k tejto aktivite vytvoriť i návyk a musia tiež poznať jej pravidlá. Pár vyhodených kahancov či igelitiek môže spôsobiť to, že celý kontajner s bioodpadom je znehodnotený a jeho obsah sa využiť nedá.

Vývoz bioodpadu a jeho spracovanie je až o 70 % lacnejšie ako vývoz a likvidácia zmesového odpadu. Keď si prerátame, koľko cintorínov máme po celom Slovensku, môžeme tak ovplyvniť naozaj obrovské množstvo odpadu. Je len na nás, či skončí v komposte, alebo na skládke.

Cieľom je v prvom rade bioodpad zbierať a v druhom rade predísť jeho znečisteniu inými druhmi odpadu. Keď sa pozrieme na zloženie produktov, ktoré bežne na cintoríne využívame, ide o produkty tvorené viacerými zložkami. Rozoberať sa nedajú – a ak áno, tak iba náročne.

Na udržateľnosť je potrebné myslieť už pri dizajne daného produktu. Taký obyčajný veniec je tvorený čečinou, kvetmi, no i kovovými drôtmi a plastovými stuhami. Takýto produkt do bioodpadu hodiť nemôžete a takisto ani nikde inde. Ostáva vám teda kontajner na komunálny odpad, a tým pádom, na drvivej väčšine územia Slovenska skládkovanie. Takýto osud je pre odpad strašidelnejší ako Halloween.

Existujú zero-waste alternatívy

Na cintoríne v obci Častá majú obyvatelia k dispozícii nádoby na triedenie skla, komunálneho odpadu a kompostéry na bioodpad. Mnohé samosprávy tiež plánovali nasadenie zberu zeleného odpadu, no ich skúsenosti s vytrieďovaním boli negatívne.

Prečo si to teda komplikujeme produktmi, ktoré to všetko robia len zložitejším?

Jednoduchý prírodný veniec síce nevydrží na hrobe mesiace, no takisto ako život, tak i prírodný výrobok je pominuteľný. Zloženie produktov ovplyvniť nemôžeme, môžeme ale využívať veci, ktoré sa do prírody vracajú predsa len ľahšie. Rozhodovať sa ekologicky musíme už pri samotnom začiatku.

Ako môžeme Dušičky poňať ekologickejšie? Jednoducho sa inšpirujme prírodou a bežnými vecami.

Pár rád má pre nás Andrea Uherková – správkyňa prírodného cintorína Záhrada spomienok: „Rozhodovať sa ekologicky musíme už pri samotnom začiatku. Sami rozhodujeme, ako bude hrobové miesto vyzerať. Či budeme mať hrob prikrytý kamennou platňou, alebo naň vysadíme trvalky, kvety a necháme iba kamennú obrubu. Dôležité je aj odkiaľ bude kameň pochádzať – či bude z Číny, alebo to bude kameň lokálny.“

Nie je tiež nič krajšie ako vlastnoručne natrhaná kytica kvetov z nášho okolia. Už samotný zber môže byť pre nás spomienkou na milovaného človeka. Dajme si tú námahu a prinesme zosnulým úprimné a osobné dary. Využiť tiež môžeme (určite početné) sklenené nádoby z našich domácností.

Vyrobte si vlastné kahance zo skla, ktoré budete vedieť používať opakovane. Pridajte prírodné voskové sviečky a máte zero-waste kahanec, ktorý poteší oko i prírodu.

Podobné zelené nápady ohraničuje iba vaša predstavivosť. Väčšinu náčinia máte doma a sami viete, že fantázii sa medze nekladú.

Menej je viac

Všetko začína od jednotlivca. Rýchle produkty znamenajú rýchly odpad. Samozrejme rozumieme, že konvenčné riešenia vyžadujú menej času a často aj financií, no z dlhodobého hľadiska sú neudržateľné.

O skutočnej úprimnej hodnote takýchto dekorácií takisto nemôže byť reč. Kúpená obyčajná kytica sa s tou vlastnoručne natrhanou nedá porovnávať. Stále platí, že menej je častokrát viac.

Nekupujme veci, ktorých osud nenávratne končí na skládke. Produkty na jedno použitie a ich následné vyhadzovanie je v pomyselnom rozpore s ideou Dušičiek.

Počas Sviatku všetkých svätých a v Deň Pamiatky zosnulých si pripomíname pominuteľnosť, ako aj kolobeh života. Ten sa týka i neživých vecí a nakladanie s nimi sa v konečnom dôsledku dotýka i nás. Myslite na to i pri budúcom nákupe a dajte prednosť riešeniam, ktoré majú budúcnosť.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Japonec vymyslel jedlé nákupné tašky, ktoré neškodia zvieratám

Japonec vymyslel jedlé nákupné tašky, ktoré neškodia zvieratám

Alternatívne vrecká z ryžových otrúb, ktoré bezpečne prejdú tráviacou sústavou, vyvinuli v Japonsku za účelom predísť úhynu vzácnych jeleňov, ktoré sa neraz kŕmia plastovými odpadkami po turistoch.

Čína od januára zakáže dovoz všetkého odpadu zo zahraničia

Čína od januára zakáže dovoz všetkého odpadu zo zahraničia

Postupné zákazy importu platia už od roku 2018. Od januára budúceho roka spraví Čína v oblasti zákazu dovozu posledný krok.

Michal Bakyta: Som za transparentné účty OZV a zberových spoločností

Michal Bakyta: Som za transparentné účty OZV a zberových spoločností

Výrobcovia budú platiť len za materiál, ktorý sa materiálovo či energeticky zhodnotí, uviedol v súvislosti s reguláciou tzv. recyklačných poplatkov šéf odpadovej sekcie MŽP Michal Bakyta.