Eversheds Sutherland
MEVA SK
INISOFT

Komentár. Je vypnutie ekonomiky dobrý nápad?

Zabudnime na extrémne riešenia, zničenie ekonomiky spôsobí oveľa viac obetí.

Radovan Kazda

Radovan Kazda | Foto: Odpady-portal.sk

Po rozšírení pandémie ochorenia COVID-19 sa vlády mnohých krajín na svete odhodlali k najtvrdšiemu opatreniu, tzv. lockdownu, teda „vypnutiu ekonomiky".

Na Slovensku sme v tomto režime, ktorý sa praktizoval najmä zatvorením hraníc, prevádzok obchodu a služieb a zákazu hromadných podujatí, boli od polovice marca niekoľko týždňov. V čiastočnom "lockdowne", najmä čo sa týka zákazu hromadných podujatí, sme podnes.

Dôsledky týchto rozhodnutí budeme vedieť spočítať oveľa neskôr ako ich benefity. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) však už v súčasnosti apeluje na svetových lídrov, aby ekonomiky krajín prestali "vypínať".

David Nabarro, osobitný vyslanec generálneho riaditeľa WHO pre COVID-19, v rozhovore pre britský denník The Spectator vyzval lídrov, aby prestali využívať lockdown ako primárny prostriedok na kontrolu šírenia koronavírusu.

Lockdown, teda "vypnutie" hospodárstva, totiž prináša jeden vážny dôsledok, ktorý nesmieme zľahčovať: ešte viac ochudobňuje už aj tak chudobných ľudí.

Je to tiež nacionalistické riešenie. "Ak uzavrieme ekonomiku, tento krok nezasiahne len naše hospodárstvo, ale zároveň to znamená, že neobchodujeme so slabšími ekonomikami," hovorí Nabarro.

Neničíme tak len pracovné miesta u nás, ale aj v chudobnejších častiach sveta, ktoré ku nám exportujú.

Za najviac viditeľné negatívne dôsledky lockdownu považuje David Nabarro hlboko zasiahnutý turizmus a nadväzujúce služby, krach drobných poľnohospodárov po celom svete a narastajúcu chudobu.

Tieto politiky viedli k tomu, že do budúceho roka sa pravdepodobne zdvojnásobí miera svetovej chudoby aj detskej podvýživy.

Nabarro a WHO preto odporúčajú nasledovať zlatú strednú cestu, teda držať vírus na uzde, zatiaľ čo ekonomický a spoločenský život v krajine by mal naďalej fungovať. Podľa odborníka to je možné, len si to vyžaduje vysokú úroveň organizácie zo strany vlád, ale aj pozoruhodný stupeň angažovanosti ľudí.

Nabarro tak vyzýva štáty, aby sa zamerali na tri kľúčové oblasti:

1. Základom je dodržiavanie preventívnych opatrení. Najdôležitejšie je teda zachovávanie odstupov, nosenie rúšok, kľúčová je správna hygiena rúk, izolácia chorých alebo najrizikovejších skupín – nie však prostredníctvom nátlaku, ale budovaním dôvery medzi ľuďmi.

2. Služby verejného zdravotníctva by mali byť organizované tak, aby ponúkali lokálne integrovanú podporu pre zastavenie prenosu ochorenia.

  • Musí existovať dostatočná kapacita na testovanie.
  • Občas je potrebné na krátku dobu lokálne obmedziť pohyb, aby došlo k potlačeniu ohnísk nákazy.

3. Medzi štátmi by mala prebiehať konzistentná výmena informácií. Lídri musia byť dôslední vo svojich požiadavkách a obhajobe svojich rozhodnutí, inak bude spoločnosť zmätená, či frustrovaná.

lockdownČiastočný lockdown v Bratislave | Foto: RK

A čo Slovensko?

Pripomeňme si, že 14. marca tohto roku začalo platiť opatrenie, podľa ktorého museli ľudia vracajúci sa zo zahraničia ísť do povinnej štrnásťdňovej karantény.

Už o dva dni neskôr začalo platiť opatrenie o zatvorení škôl a väčšiny prevádzok predajní a služieb, ktorým sa na Slovensku sfinalizoval tzv. tvrdý lockdown. Ten následne trval celý ďalší mesiac a vláda za ten čas minula stovky miliónov eur a vytvorila podobné dlhy, aby kompenzovala ľudí a firmy za jej opatrenia.

Pre lockdown sa vláda rozhodla v čase, kedy malo Slovensko sedemdňový priemer zistených infikovaných na úrovni 1 človek na 100-tisíc obyvateľov za deň.

V súčasnosti má Slovensko sedemdňový priemer zistených infikovaných 30 krát vyšší, t.j. na úrovni 30 zistených infikovaných ľudí na 100-tisíc obyvateľov za deň. Vláda však zaviedla (zatiaľ) len výrazne miernejší lockdown, iba na jeden týždeň a s nákladmi niekoľko desiatok miliónov eur na zrealizovanie dvojitého testovania.

Čo to znamená? Fakty naznačujú, že zmena v uvažovaní vlády o použití "vypnutia ekonomiky" je evidentná a ide dobrým smerom.

Netýka sa to však len tej slovenskej, pretože podobné opatrenia, náklady a dlhy vytvárali na jar vlády po celom svete.

Štátne kasy vyprázdnili hneď na začiatku. Tento náboj vystrelili na menej škodlivý cieľ (v počte nakazených) než dnes. Podobne aj Európska komisia vypálila dlh vo forme bilión-eurového Plánu obnovy, hoci je od začiatku celkom jasné, že ten plán nemá čo obnovovať a pandémia je skôr dobrou zámienkou pre európskych ľavičiarov na splnenie ich sna útratách na environmentálne investície.

Dnes sa cez Európu valí vlna oveľa silnejšia než tá prvá (áno, aj cez "prvého importéra" Taliansko, tam našťastie s menším počtom obetí), ale vlády už zjavne podstatne viac premýšľajú a taktizujú. Musia priznať, že ďalšiu vlnu takýchto riešení si už nemôžu dovoliť, lebo verejné vrecká vyprázdnili už v marci.

Všetkým vládam preto poprajme rázne blíženie sa k racionálnemu záveru o (ne)vypínaní ekonomiky.

Tá slovenská začala tentoraz už len s miernejším lockdownom a až pri čísle 30 zistených infikovaných na 100-tisíc ľudí, čo v prepočte znamená, že v dedine s tisíc obyvateľmi sa raz za tri dni infikuje jeden človek. Česká vláda ho spustila pri čísle trikrát vyššom, až keď sa dostala na vrchol svetového rebríčka v náraste počtu prípadov aj obetí.

Dúfajme, že šírenie ochorenia sa podarí stabilizovať tak, aby už neprišla ešte horšia tretia vlna. No ak by prišla, potom môžeme dôvodne očakávať, že vlády začnú v zdecimovanej ekonomike s lockdownom ešte neskôr, než dnes, napríklad až pri čísle tisíc.

To bude síce ťažké a možno nepopulárne, ale zodpovedné rozhodnutie.

Lebo lockdown nie je dobré riešenie. Nákladovo najefektívnejším je individuálna zodpovednosť ROR (rúško – odstup – ruky).

Rok 2020 zatiaľ ukazuje, že mnoho vlád bolo namiesto vládnutia až príliš často služobníkmi nezodpovedného hlasu väčšiny. Vypínali ekonomiku a zadlžovali nie na základe rozumných dôvodov, ale toho, či sú presvedčené, že sa to ľuďom páči.

Dobrou správou je, že sa objavujú signály, že už ich to prechádza.

Radovan Kazda
Autor je spoluvlastník vydavateľstva denníka Odpady-portal.sk,
v súčasnosti poslanec NR SR za stranu SaS.

 


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Aktuálny vývoj a vplyv zálohových systémov na rozšírenú zodpovednosť výrobcov

Aktuálny vývoj a vplyv zálohových systémov na rozšírenú zodpovednosť výrobcov

V niektorých krajinách zavedenie záloh spôsobilo pokles ochoty triediť ostatné plasty a kov. Ak to bude aj prípad SR, bude náročnejšie plniť povinnosti výrobcov, píše špecialistka na odpadovú legislatívu OZV ENVI - PAK Katarína Borovičková.

Štát bude od majiteľov pozemkov žiadať, aby financovali sanácie envirozáťaží

Štát bude od majiteľov pozemkov žiadať, aby financovali sanácie envirozáťaží

Pôvodný legislatívny materiál poslanci prijali s pozmeňujúcim návrhom.

Recyklované suroviny pokrývajú 13 % materiálovej spotreby v EÚ. Slovensko zaostáva

Recyklované suroviny pokrývajú 13 % materiálovej spotreby v EÚ. Slovensko zaostáva

Slovensko sa však zaradilo ku krajinám, ktoré vlani zaznamenali najväčší pokrok.