V roku 2019 smerovalo na skládky okolo 50 % komunálnych odpadov, ukazuje analýza experta na odpadové hospodárstvo Mareka Hrabčáka.
Zhruba pred rokom bol na Odpady-portal.sk zverejnený zaujímavý analytický článok od Radoslava Jonáša. Na základe dostupných údajov o štatistike odpadov za rok 2017 autor popísal niektoré zaujímame fakty o odpadovom hospodárstve Slovenska. Keďže zverejňovanie údajov Štatistickým úradom SR (ŠU SR, 2019) má asi ročnú periodicitu, v najbližších dňoch môžeme očakávať nové údaje za rok 2019. Posledný rok ekonomického rastu pred príchodom čiernej labute v marci 2020.
Je teda najvyšší čas na prípadne prognózy či odhady pred neskorším verifikovaním našich modelov podľa skutočných údajov. Pred pár rokmi sme poukázali na to, ako možno z pravidelných údajov o preprave odpadov predpokladať budúci ekonomický vývoj. V našom dnešnom príspevku ideme na to z opačného konca – ako z údajov o ekonomickom raste predpovedať produkciu odpadov. Je vôbec reálne z ekonomických údajov robiť nejaké prognózy pre produkciu komunálnych odpadov na Slovensku?
Signály krízy prišli už vlani
Pre prognózu tvorby komunálnych odpadov (MSW) za rok 2019 na Slovensku sme použili údaje o makroekonomických ukazovateľoch slovenskej ekonomiky. Súvislosť tvorby MSW s ekonomickým rastom (v skratke vyjadrená ako HDP vs. MSW) je už notorický známa a v minulosti opakovane popisovaná desiatkach možno stovkách článkov a štúdií.
V našom príspevku však upozorníme ešte aj na ďalší ukazovateľ, ktorý podľa nášho názoru veľmi výrazne súvisí s tvorbou komunálnych odpadov. Je to tzv. „konečná spotreba domácnosti.“ (Gylánik, 2020)
Podľa ekonomických príručiek spotreba tvorí najväčšiu časť hrubého domáceho produktu. Zahŕňa konečnú spotrebu domácnosti (KSD) a konečnú spotrebu štátu. Konečná spotreba domácnosti predstavuje až 48 % HDP (EUROEKONOM.SK, 2020).
Ako sa uvádza v správach Národnej banky Slovenska (NBS, 2012), hlavným determinantom rastu konečnej spotreby domácnosti je ich disponibilný príjem. Práve relatívne vysoký príjem domácnosti sa v posledných rokoch prejavil aj vo zvýšenom raste domácej spotreby. V roku 2008 dosiahlo Slovensko jeden z najvýraznejších rastov reálnej spotreby domácnosti v rámci krajín EU (Kollárová & Vladová, 2009).
V podstate od roku 1995 po rok 2008 narástla konečná spotreba domácnosti z 10 408 mil. EUR (b.c.) na 37 667 mil. EUR, čo predstavuje priemerný medziročný rast KSD o 11,4 %. Na druhej strane sa ale Slovensko radí medzi krajiny s najmenej podobným spotrebným košom s priemerom EU. Na Slovensku (aj vplyvom nižšej životnej úrovne v rokoch pred vstupom do EU) prevládajú tovary krátkodobej spotreby a potraviny na úkor služieb a tiež tovarov stredne a dlhodobej spotreby.
Ekonomická kríza sa na spotrebe domácnosti prejavila už v 1.Q. 2009 a pokračovala až do rokov 2012-2013, kedy sa v eurozóne prejavila tzv. dvojitá recesia. Neistota na finančných trhoch viedla k spomaleniu ekonomického rastu (HDP) čo viedlo aj k zníženiu konečnej spotreby domácnosti.
Podobné signály prišli aj v roku 2019. Po konjunktúre však časom vždy prichádza kríza. To je normálny stav popisovaný v každej učebnici ekonómie - ekonomika sa pohybuje v cykloch. Rast ekonomiky v celej EU sa v druhom kvartáli 2019 výrazne spomalil a podľa údajov EUROSTATu predstavoval len 0,2 %. V celej EU sa tak medziročný rast HDP spomalil na 1,4 %.
Podľa oficiálnych údajov ŠU SR z 5. júna 2020 sa po desiatich rokoch nepretržitého rastu začal vývoj slovenskej ekonomiky zadrhávať. V prvom štvrťroku 2020 došlo k poklesu v porovnaní s predošlým rokom o -5,2 %. „Vyhlásenie celoštátnej mimoriadnej situácie v súvislosti s prepuknutím pandémie nového koronavíru ekonomiku ešte viac oslabilo, čo sa prejavilo v poklese hlavných makroekonomických ukazovateľov.“
V prvom štvrťroku 2020 si domáci dopyt ešte udržal nepatrný rast oproti roku 2019, výdavky na konečnú spotrebu sa zvýšili medziročné len nevýrazné. Avšak už druhý štvrťrok 2020 predstavoval pokles domácej spotreby o -3,0 % (openiazoch.sk, 2020).
V porovnaní s predošlými rokmi (2015 až 2018), kedy bolo medziročný rast konečnej spotreby od 3,5 do 6,5 % je to výrazný zlom. Údaje za tretí štvrťrok samozrejme zatiaľ nemáme, ale vzhľadom na aktuálnu spoločenskú situáciu výraznú zmenu nie je možné očakávať.
Koľko odpadu vzniklo na Slovensku vlani?
Pre pochopenie súvislosti produkcie MSW na Slovensku a jeho väzbu na KSD sme zostrojili tabuľku č. 1. V prvom stĺpci sú uvedené údaje o produkcií komunálnych odpadov (sk. 20 resp. MSW) za roky 2005 až 2018 podľa dostupných dát od ŠU SR.
V druhom stĺpci sú uvedené údaje o celkom množstve skládkovaného komunálneho odpadu (MSW->D1). Tretí stĺpec prináša údaje o ukazovateli konečná spotreba domácnosti v bežných cenách (KSD) v mil. EUR Posledne tri stĺpce predstavujú medziročný trend prírastku pre KSD, MSW a D1.
Už z tejto tabuľky sú zrejme tri ekonomicky odlišné obdobia, ktoré sa prejavili aj odlišnou tvorbou komunálnych odpadov.
Produkcia komunálnych odpadov, skládkovaných KO a konečná spotreba domácnosti na Slovensku za roky 2005 až 2018 (zdroj ŠU SR a NBS)
Z údajov tejto tabuľky sme zostrojili následne graf č. 1, kde je znázornená súvislosť medzi produkciu MSW a konečnou spotrebou domácnosti za uvedené časové obdobie. Úvodná časť grafu znázorňuje obdobie rokov 2005 až 2008 teda po začiatok hospodárskej krízy.
Rokom 2008 vrcholilo dlhé obdobie výrazného hospodárskeho rastu na Slovensku, ktorý sa prejavoval priemernými medziročnými prírastkami KSD o 10,4 %. Tempo rastu komunálneho odpadu bolo ale medziročne výrazne nižšie – len cca 5%.
Obdobie rokov 2009 až 2013 predstavuje obdobie ekonomickej krízy. Toto obdobie je poznamenané výrazným spomalením rastu KSD (v roku 2009 pokles -0,2 %) pričom vidíme, že aj produkcia MSW je každý rok klesajúca (-0,7 až -2,3 %). V roku 2013 sa na Slovensku vyprodukovalo len toľko komunálneho odpadu, ako to bolo ešte v roku 2006.
Mohlo by vás tiež zaujímať:
Posledné sledované obdobie začína oživením v roku 2014 a končí v roku 2018, rokom s poslednými oficiálne známymi údajmi o produkcii MSW. Zo stúpajúcej zelenej čiary vidíme veľmi dynamický rast produkcie komunálnych odpadov z 1,738 mil. t v roku 2014 na 2,325 mil. t v roku 2018. Tempo rastu konečnej spotreby domácnosti je už pomalšie a pohybuje sa okolo +4,8 %, ale vzdialenosti medzi bodmi sa zvyšujú, čo znamená rastúcu dynamiku.
Trendová krivka (prerušovaná červená čiara) preložená zelenými bodmi týchto dátových radov je zaujímavá vysokou koreláciou (r2 = 0,995). To znamená, že na základe regresnej analýzy tak vieme pomerne dobre prognózovať produkciu komunálnych odpadov pre rok 2019. Z údajov ŠU SR už vieme, že celková KSD za rok 2019 bola 51 826 mil. EUR b.c.
Na základe výpočtu tak očakávame množstvo komunálnych odpadov za rok 2019 na Slovensku vo výške cca 2 450 000 t.
Korelácia produkcie MSW od konečnej spotreby domácností na Slovensku
Pre rok 2020 je už odhad produkcie MSW trochu veštením z krištáľovej gule, keďže nevieme ako sa súčasná kríza s koronavírom prejaví na HDP a KSD za rok 2020.
Na základe údajov za prvý polrok 2020, kedy KSD klesla o cca -1,0 % predpokladáme že celková produkcia MSW za rok 2020 môže poklesnúť medziročne až o -3,0 %. Nás hrubý odhad produkcie MSW za rok 2020 tak predstavuje cca 2 376 500 t.
Na druhej strane zatiaľ nevieme vôbec zohľadniť zvýšenú spotrebu hygienických potrieb počas koronakrízy a či sa prejaví nejako dramatický aj v produkcii MSW.
Skládkovanie je na ústupe
Na ďalšom grafe č. 2 sme poukázali na časovú líniu údajov o produkcii MSW, skládkovanom MSW a konečnej spotrebe domácnosti za roky 2005 až 2020. Zelená čiara (KSD) sa v roku 2008 výrazne láme po predošlom dlhodobom raste. Roky 2009 až 2011 pokračujú len miernym tempom rastu.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.