Kam kráča komunálny odpad na Slovensku? (1. časť)

V článku sa dozviete:

• ako sa mení produkcia zmesového komunálneho odpadu v porovnaní s celkovým komunálnym odpadom;
• ako sa mení spôsob nakladania s komunálnym odpadom a v ktorých odpadoch dochádza k najväčším nárastom recyklácie;
• akým tempom bude narastať vznik komunálneho odpadu v najbližšej budúcnosti;
• ktoré zložky komunálneho odpadu najviac prispievajú k rastu jeho objemu.

Úvod

Prirodzenou a nevyhnutnou súčasťou ľudskej spoločnosti je používanie a spotreba tovarov. Čim je spoločnosť alebo krajina vyspelejšia, tým je spotreba tovarov vyššia a na trh sa uvádza väčšie množstvo výrobkov.

Každý výrobok po uplynutí doby svojej životnosti skončí svoju životnú púť vo forme odpadu, preto aj vznik odpadov, vrátane komunálnych odpadov, zatiaľ rastie. Je to všeobecný a logicky odôvodniteľný jav.

Na Slovensku v roku 2017 vzniklo 12,3 mil. ton všetkých odpadov, z toho sa 41 % zhodnotilo (recyklácia, využitie energie), 35 % sa zneškodnilo (skládka, spálenie bez využitia energie) a s 24 % sa naložilo iným spôsobom.

Komunálne odpady tvoria zo všetkých odpadov iba 17 %.

Cieľom tohto článku je na základe overených a verejne dostupných údajov analyzovať vznik a nakladanie s komunálnym odpadom v Slovenskej republike, posúdiť pravdepodobný vývoj v tejto oblasti, zosumarizovať ciele, ktoré Slovensko v tejto oblasti musí dosiahnuť a porovnať či na základe tohto vývoja Slovensko bude stanovené ciele schopné dosiahnuť.

Článok sa zaoberá vznikom komunálneho odpadu za obdobie 2005-2018, spôsobmi ako sa s týmto odpadom nakladá ako aj posúdením koľko jednotlivých jeho zložiek vzniká a ako sa s nimi nakladá. Ďalej analyzuje aj ako jednotlivé zložky KO prispievajú k nárastu jeho vzniku a k nárastu jeho recyklácie.

Slovensko je viazané európskou legislatívou, ktorej súčasťou sú aj právne predpisy upravujúce oblasť odpadového hospodárstva.

Ciele EÚ pre recykláciu komunálneho odpadu

Členské krajiny podľa novely rámcovej smernice o odpadoch z roku 2018 musia dosiahnuť tieto základné ciele v oblasti recyklácie komunálneho odpadu:

• do roku 2020 sa zvýši príprava na opätovné použitie a recykláciu odpadu z domácností ako papier, kov, plasty a sklo a podľa možnosti z iných zdrojov, pokiaľ tieto zdroje obsahujú podobný odpad ako odpad z domácností, najmenej na 50 % podľa hmotnosti;
• do roku 2020 sa zvýši príprava na opätovné použitie, recykláciu a ostatnú konverziu materiálu vrátane zasypávacích prác použitím odpadu z bezpečných konštrukcií a sutí z demolácií ako náhrady za iné materiály, bez využívania prirodzene sa vyskytujúceho materiálu definovaného v kategórii 17 05 04 v zozname odpadov, najmenej na 70 % podľa hmotnosti;
• do roku 2025 sa zvýši miera prípravy na opätovné použitie a miera recyklácie komunálneho odpadu najmenej na 55 % hmotnostných;
• do roku 2030 najmenej na 60 %;
• do roku 2035 najmenej na 65 %.

Ciele EÚ pre (ne)skládkovanie

V oblasti skládkovania je v novele smernice o skládkach odpadov z roku 2018 stanovený cieľ, že do roku 2035 sa množstvo komunálneho odpadu ukladaného na skládky zníži na 10 % alebo menej z celkového množstva vzniknutého komunálneho odpadu.

V programovom dokumente, tzv. Envirostratégii 2030, ktorú schválila vláda SR v roku 2019, je stanovený (nezáväzný) cieľ do roku 2035 znížiť mieru skládkovania komunálneho odpadu na menej ako 25 % hmotnostných.

Uvedené ciele sú zahrnuté aj do návrhu (v čase písania tohto článku) novely zákona o odpadoch.

Pre úplnosť výpočtu hlavných cieľov v odpadovom hospodárstve je potrebné spomenúť aj cieľ zhodnotiť v roku 2020 minimálne 70 % všetkých odpadov, pričom realita v roku 2017 bola 41 %, čo je vzhľadom na zostávajúci čas a doterajšiu dynamiku vývoja tohto ukazovateľa príliš nízke číslo na to, aby sa tento cieľ podarilo Slovensku splniť.

Vznik komunálneho odpadu (KO) a zmesového komunálneho odpadu (ZKO)

Množstvo komunálneho odpadu v období 2005 - 2013 nevykazoval žiadnu výraznú rastovú alebo zostupovú tendenciu a kolíše v pásme 1,5 – 1,8 mil. ton.

Naopak, v období 2013 - 2018 rastie výrazným priemerným tempom 136 tis. ton ročne.

Je to významná zmena, pričom je zaujímavé, že množstvo zmesového komunálneho odpadu sa trendovo v podstate nemení a za celé sledované obdobie 13 rokov je na rovnakej úrovni 1,1 – 1,2 mil. ton ročne.

Logickým záverom z týchto dvoch číselných radov je skutočnosť, že rastie množstvo tých komunálnych odpadov, ktoré vznikajú alebo sa zbierajú oddelene, pričom nemusí vôbec ísť len o nárast separovaného zberu odpadov, ktoré sa recyklujú.

Podrobnejšie bude tejto téme a analýze tohto fenoménu venované pokračovanie článku.

Produkcia komunálneho odpadu rastie s HDP

Odpadové štatistiky sú verejne dostupné za všetky krajiny EU a už na prvý pohľad zaujme jeden fakt. V hrubom princípe platí, že čím je krajina bohatšia (vyššie HDP/obyvateľa), tým je vyššia tvorba komunálneho odpadu/obyvateľa.

Ak porovnáme vývoj týchto dvoch ukazovateľov za posledných 13 rokov na Slovensku, zistíme, že tento princíp platí rovnako aj na Slovensku:

Obe krivky jasne reagujú svojím poklesom na ekonomickú krízu v r. 2008, reakčný čas odpadov je však dlhší, ale posledných päť rokov krivka odpadov zaznamenáva o to prudší nárast.

Táto vzájomná závislosť hrá dôležitú úlohu, pretože pri očakávanom raste HDP do budúcna sa dá očakávať aj rast tvorby komunálnych odpadov (vrátane separovane zbieraných).

Rastúca miera blahobytu bude mať zrejme sprvu väčší a rýchlejší vplyv ako pôsobenie prevenčných opatrení, ktoré sa prostredníctvom vzdelávania a výchovy prejavia až v neskoršom čase.

Priemerná tvorba komunálneho odpadu na obyvateľa bola v roku 2018 na úrovni 427 kg, čo je menej ako je priemer EÚ a pravdepodobnosť ďalšieho rastu tohto ukazovateľa v SR je z hľadiska očakávaného zvyšovania HDP a reálnej skúsenosti vo väčšine členských krajín EU pomerne veľká.

Pretrváva skládkovanie, recyklácia však rastie

Analýza údajov potvrdzuje dlhodobý stav, že skládkovanie je dominantným spôsobom zneškodňovania komunálneho odpadu.

Toto sa však postupne mení. Miera recyklácie komunálnych odpadov v rokoch 2005 – 2014 rovnomerne a pomaly rástla. Po roku 2014 sa tento nárast zrýchľuje na impozantných priemerných 165 tisíc ton, t.j. 6,3 % ročne. Príčiny tohto nárastu budú analyzované v pokračovaní článku.

Nakladanie s komunálnym odpadom v rokoch 2005-2018

Miera skládkovania komunálneho odpadu rovnomerne a mierne klesá od r. 2010 cca 2 % ročne, avšak v absolútnom vyjadrení sa skládkované množstvo KO za celé obdobie pohybuje v pásme 1,2 – 1,4 mil. ton ročne.

Výsledná klesajúca miera skládkovania je teda skôr funkciou rastúceho množstva vznikajúcich a recyklovaných KO, nie ich reálne klesajúcim množstvom na skládkach.

Podiel energeticky zhodnocovaných odpadov je za celé sledované obdobie konštantný a nevykazuje žiadnu dynamiku.

Zmesový komunálny odpad bez zmeny

ZKO je najpodstatnejšia časť KO, predstavuje cca 1,2 mil. ton, to je presne jedna polovica hmotnosti KO.

Táto veľká časť KO je počas posledných 13 rokov imúnna voči doterajším opatreniam, Slovensko skládkuje každý rok okolo milióna ton (90 %) a zvyšok spaľuje.

Nakladanie so zmesovým komunálnym odpadom v rokoch 2005-2018

Dotrieďovanie takmer neexistuje

Dotrieďovanie zmesového komunálneho odpadu a následná recyklácia/zhodnotenie v relevantnej miere na Slovensku neexistuje, hoci počas posledných 13 rokov bolo prijatých v legislatíve a zavedených do praxe viacero opatrení pre oblasť odpadov: vznik a fungovanie Recyklačného fondu, zavedenie zodpovednosti výrobcu a vznik OZV a následný logický zánik Recyklačného fondu, podpora spracovania odpadov formou EU grantov, programy odpadového hospodárstva na úrovni republiky, krajov, okresov, miest a pôvodcov odpadov, povinné miery recyklácie odpadov z obalov a ďalších častí KO, opatrenia na podporu zberu a recykláciu BRKO, navyšovanie poplatkov za uloženie odpadov, sprísnenie podmienok pri povoľovaní skládok odpadov, plány úprav skládok, atď.

Ktoré odpady spôsobujú rast vzniku KO a nárast ich recyklácie?

Takáto bola produkcia KO a ZKO v r. 2018:

• Komunálny odpad | 2 325 178 ton
• Zmesový komunálny odpad | 1 173 662 ton
• Rozdiel | 1 151 516 ton

Ktoré zložky KO sa teda najviac podieľajú na cca 1,15 mil. ton? A ktoré z toho najviac rastú?

Keďže množstvo ZKO sa v podstate zatiaľ v čase nemení, ale množstvo KO naopak rastie, tak musia rásť množstvá iných zložiek ako je ZKO. Tieto otázky sú dôležité aj z hľadiska tempa nárastu KO (136 tis. ton ročne), aj z hľadiska predpokladaného vývoja HDP (rast na úrovni 4 % až 2,5 % MF SR, IFP), na základe čoho sa dá odôvodnene domnievať, že rastová krivka tvorby komunálneho odpadu v najbližších rokoch naďalej pretrvá.

Nárast komunálneho odpadu (1,15 mil. ton) v roku 2018 je tvorený nasledovnými zložkami:

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.