Zdedené problémy majú podľa štátneho tajomníka MŽP SR korene v podfinancovanom systéme RZV, slabej ekonomickej motivácii, ale aj v existencii takzvaných freeriderov.
V článku sa dozviete:
- v akom stave podľa J. Smatanu zdedilo nové vedenie envirorezortu systém odpadového hospodárstva,
- v čom spočívajú hlavné problémy systému,
- akými krajinami sa envirorezort pri reforme systému inšpiruje,
- s akými opatreniami prišlo ministerstvo.
Podfinancovaný systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, nedostatočne motivačný ekonomický systém pre zberovky aj občanov, ale aj freerideri. Aj to sú podľa štátneho tajomníka Ministerstva životného prostredia SR Juraja Smatanu problémy, ktoré zdedilo nové vedenie rezortu.
O aktuálnom stave odpadového hospodárstva a pripravovaných opatreniach hovoril na online kongrese Deň odpadového hospodárstva 2020.
„Keď sme nastúpili na ministerstvo životného prostredia na čele s Jánom Budajom, tak po úvodnom oboznámení sa s terénom sme museli skonštatovať, že sme zdedili systém odpadového hospodárstva tesne pred kolapsom, vo veľmi vážnom stave,“ konštatuje na úvod.
Z minulosti sme podľa neho zdedili systém, v rámci ktorého nám z jednej strany hrozili infringementy z Európskej únie, teda výrazné pokuty za neplnenie dohodnutých cieľov, z druhej strany sa prepĺňajú skládky, z tretej strany nefunguje systém separácie a obce sú vo veľmi zlom stave.
Práve preto zdôrazňuje, že ministerstvo životného prostredia muselo urobiť rýchle resuscitačné opatrenia. Tými však rezort nechce skončiť.
Pri pokračovaní zdedeného systému by sme míľniky nedosiahli, tvrdí Smatana
Ciele Slovenska sú rozdelené na päťročné obdobia. Do roku 2020 by mala v krajine platiť už 50 % miera recyklácie komunálneho odpadu a 65 % zníženie skládkovania biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu (BRKO).
„V roku 2025 by sme mali byť už na 55 % recyklácie a od roku 2035 dokonca 65 % recyklácie komunálneho odpadu,“ dodáva ďalej.
V roku 2035 by malo Slovensko skládkovať len 10 % komunálneho odpadu. Realita je však podľa neho oveľa smutnejšia.
V roku 2019 je Slovensko len na 39 % recyklácie, pričom do roku 2025 by mala táto miera stúpnuť na 55 %. „To nie je možné pri pokračovaní súčasného systému, tak, ako bol rozbehnutý,“ tvrdí J. Smatana.
Najväčšiu rezervu máme v kuchynskom odpade
Kde máme rezervy a potenciál? Najlepšia situácia je v oblasti triedenia papiera, ktoré je na úrovni necelých 56 %.
Vytriedime asi len 12 % viacvrstvových kombinovaných materiálov (tetrapakov), len necelých 27 % plastov a necelých 52 % zeleného odpadu. „Najväčšiu rezervu máme v oblasti kuchynského odpadu, kde triedime len 5,24 %,“ vysvetľuje.
V smetných nádobách sa nachádza až 80 % odpadu, ktorý by bolo možné vytriediť, ale nedeje sa to. Najväčšiu zložku predstavuje práve BRKO, takmer 45 %. Následne sú to plasty v pomere 13 %, ďalej 7 % papiera, 5 % textilu a obuvi, v podobnom pomere je na tom aj sklo.
Problémom podľa neho je, že v máloktorých mestách a obciach na Slovensku je zavedený ekonomicky motivačný systém, ktorý by viedol ľudí k tomu, aby triedili.
Výsledkom tohto systému je podľa neho to, že na 101 slovenských skládkach skončí ročne približne milión ton zmesového komunálneho odpadu, pričom do siedmich rokov môže byť táto kapacita úplne vyčerpaná.
Problémom je podfinancovaný systém RZV
Zostáva vám 72% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.