Radovan Kazda: Dotrieďovacie linky a zber bioodpadu sú dve protichodné riešenia

Celkový cieľ 50 % miery recyklácie v odpadovom hospodárstve na Slovensku pre rok 2020 splnený nebude. Zároveň sa prijímajú stále ambicióznejšie nové méty, ako napríklad dosiahnutie miery recyklácie 65 % do roku 2030.

Michal Bakyta, riaditeľ Sekcie environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva Ministerstva životného prostredia má pre to vysvetlenie. “Obehové hospodárstvo a s tým súvisiaca materiálové aj energetické zhodnocovanie je oveľa drahší proces v porovnaní s tým, ako sa dnes na Slovensku nakladá s odpadom. Odpady na Slovensku nemôžu stáť 20 eur. Hlásenie sa k princípom obehového hospodárstva a cieľom EÚ nie je lacné,” uviedol v diskusii na konferencii “Deň odpadového hospodárstva 2020”. Konferenciu každoročne organizuje spoločnosť Reclay Slovensko a Odpady-portal.sk je mediálnym partnerom podujatia.

Ivana Maleš z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky si myslí, že odpadové hospodárstvo sa za posledné roky pohlo o niečo ďalej. Obehové hospodárstvo je však stále vnímané ako odpadové, teda končí pri smetiach. “Málo sa zatiaľ zameriavame na predchádzanie vzniku odpadov, podporu ekodizajnu, či využívania odpadu ako zdroja.”

Stovky miliónov eur z fondov nespasia

Veľa peňazí má do odpadového hospodárstva smerovať z plánu obnovy, tradičných eurofondov aj domácich fondov. Vyrieši tak niekoľko stoviek miliónov eur všetky problémy? Iba z plánu obnovy pôjde 300 miliónov najmä na bioodpad a materiálovo-biologickú úpravu pred skládkovaním.

“Samozrejme, to nie sú dostatočné finančné prostriedky, aby sa z toho dokázali vyriešiť všetky problémy odpadového hospodárstva. Je to čiastka, ktorá pomôže, ale nezachráni,” tvrdí zástupca envirorezortu. Ministerstvo má predstavu, na čo všetko by peniaze mali ísť.

Základný rámec by mal určovať aj Program odpadového hospodárstva SR na roky 2021-2027, ktorý bude k dispozícii na pripomienkovanie v najbližších dňoch. “Chceme priniesť zmeny v legislatíve v prospech materiálovej recyklácie. Určite jedným z najväčších problémov je aj proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktorý nie celkom dobre funguje,” avizuje M. Bakyta.

Radovan Kazda, poslanec NR SR za stranu SaS (a vydavateľ denníka Odpady-portal.sk) si kladie otázku, či vôbec sú potrebné peniaze z plánu obnovy. “Už z názvu vyplýva, že by sa malo niečo obnovovať. Ale veď tu nejde o renováciu rozbitých recyklačných liniek.” Zhruba tretina z niekoľko miliardového balíka pre Slovensko má ísť na zelené a klimatické projekty.

“V súčasnosti beží niekoľko výziev práve na budovanie infraštruktúry – MBÚ, BRKO, nebezpečný odpad, atď. zo štrukturálnych, či iných fondov. Samozrejme, odpadové hospodárstvo potrebuje peniaze. Ale povedzme aj to, že to bude od občanov napríklad cez poplatky za skládkovanie v prípade envirofondu,” pripomína.

M. Bakyta súhlasí, že je lepšie nachádzať udržateľné riešenia v rámci voľného trhu. “Hľadajme prirodzené finančné riešenia a nespoliehajme sa na to, že dotácie nás zachránia. Balík z plánu obnovy nás určite nespasí. Problém odpadového hospodárstva na Slovensku je ďaleko väčší ako niekoľko sto miliónov.” 

Prioritou ministerstva má byť materiálová recyklácia, kompostárne a transformácia bioplynových staníc. Ručné dotrieďovacie linky v mestách považuje za nie trvalo udržateľné.

V ďalšej časti článku sa ešte dozviete:

• prečo dotrieďovanie a zber bioodpadu predstavujú protichodné riešenia
• aké sú argumenty MŽP SR pre mechanicko-biologickú úpravu
• ako sa zavedenie dotrieďovania zmesového odpadu a spracovania bioodpadu prejavia na poplatkoch za odpad
• vzrastie cena iba pre tých, ktorí netriedia, alebo pre všetkých obyvateľov?

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.