Eversheds Sutherland
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Ustanovenie sadzieb na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov z pohľadu slovenského práva a práva EÚ

Článok Bernharda Hagera z advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland o novele zákona o odpadoch z hľadiska súťažného práva vyšiel v decembrovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo 2020/12.

Ustanovenie sadzieb na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov z pohľadu slovenského práva a práva EÚ

Foto: Odpady-portal.sk

  • Publicistika |  14.12.2020 |  Mag. Bernhard Hager, LL.M.

Poslednou novelou zákona o odpadoch1 sa prostredníctvom vyhlášky o stanovení sadzieb na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov2 zavádza nová právomoc ministra životného prostredia.

Ak nemožno dokázať, že systém určovania sadzieb je vo verejnom záujme a je založený na relevantných hospodárskych dátach, je tento regulačný mechanizmus v rozpore so slovenským a európskym právom (hospodárskej súťaže)3.

Zjednodušene povedané, touto novelou sa stanovilo, že Ministerstvo životného prostredia SR vydá „všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví sadzby na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov“.

Kým pôvodne ešte nebolo zrejmé, či pôjde o minimálne ceny, aktuálna navrhovaná verzia vyhlášky hovorí o „ekonomicky oprávnených nákladoch“, pod ktorými sa rozumejú fixné náklady („sadzby“).

Ako uvádza Protimonopolný úrad vo svojom zápornom stanovisku4, na Slovensku existujú veľmi odlišné geografické a demografické podmienky a „už len z tohto dôvodu jednotná sadzba pre všetky zberové spoločnosti pôsobiace na rôznych územiach SR nemôže korešpondovať s ekonomicky oprávnenými výdavkami na triedený zber obalov a neobalov“.

Právo hospodárskej súťaže EÚ

Ako v zavedenej praxi zdôrazňujú Európska komisia a Súdny dvor EÚ, pravidlá práva hospodárskej súťaže a vnútorného trhu EÚ sa uplatňujú aj na systémy zberu a zhodnocovania (v slovenskom kontexte „Organizácia zodpovednosti výrobcov“ – ďalej len „OZV“).

Príslušné trhy preskúmala Európska komisia už v roku 2005 a podrobnejšie sa zaoberala aj vzťahom medzi OZV a zberateľmi a zhodnocovateľmi odpadu, pričom zdôraznila, že sa musia uplatňovať pravidlá hospodárskej súťaže5.

Dohody o cenách sú prísne zakázané. Presne tento efekt majú pevné alebo minimálne ceny, ak sa tým v konečnom dôsledku eliminuje cenová konkurencia v oblasti zabezpečenia triedeného zberu a zhodnotenia odpadov. V závislosti od toho, akú cenu stanoví ministerstvo, je následné cenovo zvýhodnená buď OZV, alebo zberová spoločnosť či spracovateľ odpadu.

RECobal

Eliminácia hospodárskej súťaže prostredníctvom pevných alebo minimálnych cien v tomto segmente je povolená iba vo verejnom záujme, ak slúži uznaným cieľom, ako je napríklad ochrana životného prostredia, prínos pre spotrebiteľov a ak je obmedzenie primerané, to znamená, že tieto ciele by nebolo možné dosiahnuť prostredníctvom opatrení, ktoré narúšajú hospodársku súťaž menej intenzívne ako takto stanovené ceny.

Pre Slovensko by to znamenalo, že je potrebné presne analyzovať a dokázať, či systém doteraz nefungoval, či sú pevné ceny vhodným opatrením pre lepšie fungovanie a či neexistujú opatrenia, ktoré by menej obmedzovali hospodársku súťaž. Bez takejto analýzy má Slovensko malú šancu na úspech v prípade konania pred Súdnym dvorom EÚ.

Nakoľko sú sadzby určené už v zákone o odpadoch, resp. vyhláškou ministra, nesie za protisúťažné pravidlá každopádne zodpovednosť Slovenská republika.

Právo EÚ v oblasti štátnej pomoci

Ak štát zaviaže spoločnosti, aby vyplácali ostatným odmenu za pevnú cenu, ktorá nezodpovedá skutočnej protihodnote, vyvstáva otázka, či nejde o porušovanie zákazu štátnej pomoci v zmysle čl. 107 ZF EÚ6.

Súdny dvor EÚ sa k tejto otázke vyjadril vo veľmi podobných prípadoch ohľadom systému spätného zberu textilu7, v rámci ktorých rozhodol, že nie je zakázaná štátna pomoc, pokiaľ štát nevyplatí peniaze sám, ale iba zaviaže súkromné subjekty, aby peniaze vymáhali od zákazníkov a postúpili inej spoločnosti. To platí aj pre uvedený slovenský systém.

Právne predpisy EÚ o odpadoch a slovenské právne predpisy

Podľa rámcovej smernice o odpade8 a zásady rozšírenej zodpovednosti výrobcov9 by mali výrobcovia znášať iba skutočné náklady („polluter pays principle“ – „zneistiteľ platí“). V súlade so zákazom diskriminácie, ktorý sa vzťahuje na systémy voči zákazníkom, môže systém síce využívať pevné sadzby, platné pre všetkých zákazníkov, tieto však musia súvisieť s nákladmi na systém. Pevné ceny pre celé Slovensko, bez zohľadnenia miestnych podmienok, preto uvedenému pravidlu nezodpovedajú.

Z hľadiska slovenského práva treba tiež poznamenať, že „ekonomicky oprávnené náklady“ na rozdiel od porovnateľných zákonov10 neboli definované, a preto ustanovenie podľa nášho názoru nezodpovedá ústavnej požiadavke právnej istoty.

Možné kroky na nápravu

V prípade, ak bude vyhláška v príslušnom znení aj schválená, pre dotknuté subjekty (výrobcovia, OVZ, ale pokiaľ je to možné, aj zberové spoločnosti a zhodnocovatelia odpadu) prichádzajú do úvahy nasledovné konania:

  • Podanie podnetu Komisii EÚ na začatie konania proti porušovaniu zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tento spôsob je rýchlejší ako postup cez slovenské súdy, podnet môže byť podaný anonymne, resp. prostredníctvom zástupcu.
  • Konanie o predbežnej otázke prostredníctvom slovenského súdu, napr. v prípade, že pevná cena nie je zaplatená. Príslušná zmluvná strana podá žalobu na príslušný slovenský súd a ten sa následne obráti na Súdny dvor EÚ s otázkou ohľadom súladu slovenskej právnej úpravy so Zmluvou o fungovaní Európskej únie.
  • Podnet na slovenský Protimonopolný úrad.

1 Zákon č. 285/2020 Z. z.
2 V čase písania tohto článku je vyhláška v legislatívnom procese.
3 Tento článok je neprávnickým zhrnutím internej právnej analýzy, vytvorenej advokátskou kanceláriou Eversheds Sutherland.
4 https://www.odpady-portal.sk/Dokument/105651/vyhlaska-odporuje-zakonu-a-nie-je-fer-odkazuje-protimonopolny-urad-ministerstvu.aspx.
5 „DG Competition Paper concerning issues of competition in waste management systems“, 22. september 2005.
6[1]Zmluva o fungovaní Európskej únie.
7 C-379/98 – PreussenElektra, C-706/17 Achema.
8 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc.
9 Porovnaj „Study to support preparation of the Commission’s guidance for extended producer responsibility scheme“ apríl 2020.
10 Porovnaj zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Mag. Bernhard Hager, LL.M.,
Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Ako a kam správne vyhodiť použité rúško a hygienické potreby? Pamätajte na tri zásady

Ako a kam správne vyhodiť použité rúško a hygienické potreby? Pamätajte na tri zásady

Nesprávne nakladanie s odpadom, ktorý je kontaminovaný koronavírusom COVID-19, môže spôsobiť sekundárny prenos ochorenia. Nadácia REDOX vyzýva ľudí, aby s odpadom nakladali zodpovedne.

Päť dobrých správ o triedenom zbere na Slovensku

Päť dobrých správ o triedenom zbere na Slovensku

Recyklácia odpadov je na vzostupe, triedený zber rastie a Slovensku sa darí plniť mnohé z recyklačných cieľov. Michal Sebíň, riaditeľ OZV NATUR-PACK, zhrnul päť povzbudivých správ o triedenom zbere.

Mrkvový cement? Aj koreňová zelenina môže zvýšiť udržateľnosť betónu

Mrkvový cement? Aj koreňová zelenina môže zvýšiť udržateľnosť betónu

Pridanie tenkých plátkov koreňovej zeleniny do cementu dokáže výrazne zvýšiť mieru jeho hydratácie. To znamená, že pri výrobe betónu sa bude spotrebúvať menej cementu.