Ministerstvo by nemalo zavádzať opatrenia narýchlo a skôr, než ich vie zdôvodniť. Odstraňovať reguláciu je potom oveľa ťažšie. V prípade regulácie o bioodpadoch sa tak, žiaľ, stalo.
Ministerstvo životného prostredia vydalo na sklonku minulého roka vyhlášku k zákonu o odpadoch.
Proces prípravy a konzultácií k vyhláške bol veľmi neštandardný.
Až po skončení pripomienkového konania sa totiž samosprávy, ale aj zberové spoločnosti a spracovatelia kuchynského odpadu dozvedeli, že ministerstvo pre nich určilo minimálne požiadavky na frekvenciu odvozu a druh zberných nádob na zber biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov (BRKO) z domácností.
V čom spočíval problém, to som sa pokúsil podrobne vysvetliť v inom článku.
Po tom, čo sme boli spolu s kolegyňami poslankyňami zo strany Sloboda a Solidarita Annou Zemanovou a Jarmilou Halgašovou upozornení na spornosť predmetného ustanovenia, oslovili sme ministerstvo s návrhom na zmenu vyhlášky.
Čo sa dialo potom?
Na základe nášho podnetu sme boli prizvaní na pracovné stretnutie dotknutých strán aj odborníkov k týmto ustanoveniam vyhlášky.
Stretnutia s odbornou verejnosťou a zainteresovanými stranami boli dve. To druhé sa uskutočnilo 4. marca.
Hneď po jeho skončení som požiadal pána štátneho tajomníka Smatanu (v kópii pani riaditeľke “odpadového” odboru Čajkovej, ktorá sa stretnutia taktiež zúčastnila), aby MŽP SR určilo termín a poskytlo nám informáciu o ňom, kedy vydá finálne stanovisko k nielen našim výhradám, ale aj všetkých zúčastnených strán. Zároveň som požiadal o zaslanie zápisu z online stretnutia.
Keďže na môj e-mail nik nereagoval, tak následne som túto žiadosť zopakoval 23. marca. A keďže som opäť neobdržal žiadnu reakciu, tak som vo štvrtok 1. apríla telefonoval pánovi štátnemu tajomníkovi Jurajovi Smatanovi.
Pán Smatana sa mi ospravedlnil (následne aj e-mailom) za prehliadnutie e-mailov a poprosil o vedenie ďalšej komunikácie prostredníctvom e-mailu, ktorý je uvedený v zozname kontaktov a ktorý preberá aj jeho kancelária, teda nie na osobný e-mail MŽP, z ktorého mi reagoval len pár dní predtým.
Dôvod zavedenia regulácie MŽP preskúma
Ako vyplynulo z telefonického rozhovoru, ministerstvo v nadväznosti na online diskusiu zadalo na vypracovanie výskumný projekt pre Slovenskú poľnohospodársku univerzitu, ktorého výstupom má byť porovnanie rôznych variantov nakladania s bioodpoadom podľa toho, o ktorú nádobu ide.
V podobnom duchu mi bola e-mailom doručená reakcia kancelárie pána štátneho tajomníka o osem dní neskôr, 9. apríla: “Čo sa týka výhrad k predmetnej časti v prílohe č. 10b, ministerstvo tieto výhrady posúdi na základe štúdie "Zhodnotenie vhodnosti rôznych úprav zberných nádob a rôzneho spôsobu ukladania triedeného biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu.""
K mojej žiadosti spred mesiaca o zaslanie zápisnice z online stretnutia ministerstvo nezaslalo zápis, ale nahrávku. S podmienkou, že ju nie je možné zverejniť, nakoľko zúčastnení neposkytli súhlas so zverejnením nahrávky.
Dosť nešťastné rezervy v konaní ministerstva
V spôsobe, akým ministerstvo životného prostredia pristúpilo k regulácii a vysporiadalo sa s námietkami, vidím niekoľko zásadných pochybení:
1. Ministerstvo určilo zásadnú reguláciu, ktorou stanovilo sporné minimálne požiadavky na frekvenciu odvozu a druh zberných nádob na zber BRKO z domácností, až v reakcii na pripomienku jej autorov označených ako “verejnosť” v pripomienkovom konaní. Teda po medzirezortnom pripomienkovom konaní. Ostatní účastníci nemohli nové opatrenie už nijako ovplyvniť, teda ani voči nemu namietať.
2. Ministerstvo síce po tom, čo odborná a zainteresovaná verejnosť vzniesla zásadné výhrady voči zneniu úpravy po jej zverejnení v zbierke zákonov, usporiadalo dve odborné online stretnutia, ale ani mesiac po skončení odbornej diskusie neinformovalo účastníkov stretnutia o vyhodnotení ich pripomienok. Neurobilo tak ani po mojej opakovanej urgencii.
3. Ministerstvo zaviedlo prísnu reguláciu, ktorej odôvodnenosť začalo preskúmavať až po jej zavedení. Výskumná úloha, ktorá má overiť, či predpoklady pre zavedenie striktného opatrenia boli správne, prebieha až v týchto dňoch.
Záver
V tomto momente vnímam naše možnosti, teda mňa a kolegýň z poslaneckého klubu SaS, ako vstúpiť do procesu namietania voči opatreniu, za takmer vyčerpané. Na ťahu je ministerstvo.
Moje skúsenosti zo spolupráce s vedením MŽP SR, ktoré nastúpilo po vlaňajších parlamentných voľbách, vyhodnocujem ako prevažne pozitívne. Hoci sú naše názory na smerovanie odpadového hospodárstva na Slovensku v mnohých oblastiach odlišné, tak sa nám podarilo nájsť aj viaceré prieniky názorov, ktoré sa už prejavili v legislatívnych výsledkoch opatrení k poplatkom za uloženie odpadu, environmentálnemu fondu, či k súčasnosti prebiehajúcemu procesu zmeny úpravy o povinnosti vážiaceho systému.
Pevne verím, že v ďalšom období bude ministerstvo dôsledne dbať na to, aby verejnosť mohla pripomienkovať návrhy striktných opatrení a aby mala dostatok času na ich preštudovanie.
Po tom, čo v septembri minulého roku nemohla verejnosť včas zareagovať na ustanovenie o úhrade nákladov na triedený zber na základe vyhláškových ekonomicky oprávnených výdavkov v novele zákona, ktorá prišla náhle v skrátenom legislatívnom konaní, je tak tento prípad už druhý v rade.
Potrebu, aby sa ministerstvo vrátilo k štandardným postupom prípravy legislatívy, považujem za najvyššiu prioritu.
Radovan Kazda
Autor je poslanec NR SR za SaS,
spoluvlastník vydavateľstva denníka Odpady-portal.sk.
Pozn.: Článok je názorovým príspevkom. Postoje prezentované v ňom môžu, ale nemusia vyjadrovať názor redakcie Odpady-portal.sk
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.