Kvalitné zhutňovanie odpadu minimalizuje počet skládok, skládkovanie sa na Slovensku profesionalizuje, hovorí Martin Benko, konateľ spoločnosti Norwit Slovakia, v rozhovore pre Odpady-portal.sk.
V rozhovore sa okrem iného dozviete:
- ako funguje zhutňovanie odpadu na skládkach,
- čím sa líšia moderné kompaktory od nešpecializovaných strojov,
- prečo dopyt po kompaktoroch na Slovensku rastie,
- ako bude možné skládky využiť po ich uzavretí.
Kompaktory musia fungovať non-stop, servis je nevyhnutnosť
Portfólio NORWIT-u tvorí na jednej strane množstvo stavebných strojov, na druhej strane komunálna a odpadová technika, kompaktory a zametače. Ktorý sektor je pre vás dôležitejší?
Firmu sme postavili na dvoch pilieroch. Jedným je stavebníctvo, druhým je komunálna technika. V prípade komunálnej techniky ide o kompaktory BOMAG pre skládky odpadov, ktorých sa síce predáva menej kusov ako v prípade stavebnej techniky, ale ich cena je v porovnaní s malými bagrami rádovo vyššia.
Tieto stroje sú pre nás zaujímavé aj zo servisného hľadiska, pretože musia fungovať prakticky non-stop. Kompaktory musia byť v prevádzke aj v zime, kedy stavebná produkcia stojí, ale odpady sa tvoria stále. Stavebné stroje aj komunálna technika sú pre nás preto rovnako dôležité.
Kto sú dodávatelia vašich strojov?
Máme dvoch hlavných dodávateľov. Jedným z nich je spoločnosť Kubota, ktorá je dodávateľom stavebných strojov, druhým je Skupina FAYAT združujúca viacero firiem. Ide o spoločnosti BOMAG, ktorá vyrába valce a kompaktory, ako aj výrobcov zametačov MATHIEU, RAVO a SCARAB.
Pristavme sa pri kompaktoroch. Už ste spomínali, že zabezpečujete aj ich servis. Poskytujete ho pre všetky druhy strojov?
Sme výhradným dovozcom kompaktorov BOMAG na Slovensko, čo znamená, že našou povinnosťou je držať servis, garancie a celkovú podporu týchto zariadení. Pri väčších strojoch pritom zďaleka nejde len o kvalitu produktu, ale aj o kvalitu poskytovaných služieb.
Snažíme sa, aby zákazník, ktorý si kúpi kompaktor, mohol povedať, že má stroj s plným servisom, teda so zárukami, rýchlymi opravami v prípade porúch, ponukou záložných strojov a podobne.
Predpokladám, že v prípade takých veľkých strojov, akými sú kompaktory, jazdia technici k nim, nie kompaktory k technikom.
Presne tak. Servis kompaktorov sa vykonáva výlučne priamo na skládkach, keďže ich hmotnosť sa pohybuje v desiatkach ton a ich preprava by bola veľmi nákladná. Spravidla však nejde o veľké servisné práce, často ide napríklad iba štandardnú údržbu, napríklad výmenu oleja, čo však v prípade jedného kompaktora predstavuje 400 litrov oleja.
Po celom Slovensku máme 10 technikov s výjazdnými vozidlami. Momentálne máme na skládkach približne 50 našich kompaktorov a pri každom z nich vieme garantovať servis do 24 hodín. Hlavné sklady náhradných dielov a servisné prevádzky máme v Bratislave a Poprade, ale výjazdových technikov máme v každom krajskom meste a aj vo väčších okresných mestách.
Kompaktory BOMAG predstavujú uzavretú štruktúru, vyrábajú sa ako celok. Aj vďaka tomu sú prakticky nezničiteľné, nezastavia sa ani pri požiaroch na skládke. Ak by som tieto stroje prirovnal k tankom, nebol by som ďaleko od pravdy. V prípade, že na kompaktore niečo odchádza, bývajú to napríklad hydraulické komponenty, ale samotný stroj sa prakticky nemá ako pokaziť.
Foto: Odpady-portal.sk
Aká býva prevádzková doba takéhoto stroja? Pracuje len pri návozoch odpadu na skládku?
Všetko závisí od kapacity skládky. Funkcia kompaktora je čo najviac zhutniť odpad na to, aby sa do každého metra kubického kazety skládky zmestilo čo najviac kilogramov odpadu. To je kľúčové poslanie každého kompaktora, využiť čo najväčšiu hmotnosť na čo najmenšej ploche a využiť tlak na zmenšenie objemu odpadu.
Každý stroj pracuje v závislosti od toho, aký je prísun odpadu na skládku. Štandardne kompaktory pracujú štyri až osem hodín denne.
Ovplyvňuje činnosť kompaktorov aj zloženie odpadu? Zhnutňuje sa odpad niekedy ľahšie a inokedy ťažšie v závislosti od jeho skladby?
Zatiaľ je realita taká, že triedenie odpadu je u nás na relatívne nízkej úrovni. To paradoxne pomáha tomu, že skládky sú takto ľahšie zhutniteľné. Zatiaľ sme nezaznamenali nejaký zásadný rozdiel v tom, že by sme v niektorých regiónoch evidovali odlišnú mieru zhutnenia odpadu.
Výkon kompaktorov má stále takú veľkú rezervu, že rozdiel možno ani tak skoro nepocítime. Ak bude miera triedenia výrazne rásť, rozdiel možno bude iba v tom, že kompaktor bude musieť urobiť o jeden alebo pár pojazdov naviac.
Skládok ubudne, ale dopyt po kompaktoroch rastie
Okrem predaja kompaktorov ponúkate aj ich prenájom. V prípade stavebných strojov je to ľahko predstaviteľné: idem realizovať stavbu, na mesiac či dva si požičiam špecializovaný stroj. V akých prípadoch sa ale prenajímajú kompaktory?
Prenájom kompaktorov poskytujeme veľmi často, a to najmä starších zariadení. Je to zaujímavá možnosť hlavne pre menšie samosprávy a združenia obcí, pretože nový kompaktor môže stáť orientačne okolo 350 000 eur, čo je pre malú skládku odpadov príliš veľký náklad.
Odkiaľ takéto staršie kompaktory získavate?
Máme program trade-in, čo znamená, že pre našich zákazníkov poskytujeme spätný odkup kompaktorov. V týchto prípadoch od nás najprv zákazník dostane nový stroj, my ho od neho po určitej dobe odkúpime, vykonáme na ňom generálnu opravu a ponúkneme ho na prenájom pre menšie skládky. Pre ne takýto stroj plne postačuje, pretože ho nevyužívajú osem hodín denne, ale napríklad iba dve hodiny.
V prípade prenájmu kompaktorov je tak cena vstupu pre prevádzkovateľa skládky diametrálne nižšia, pričom vďaka generálnej oprave je stroj stále plne spoľahlivý. Dĺžka prenájmov sa nepohybuje v týždňoch ani mesiacoch, spravidla ide o pol roka, rok či niekoľko rokov. Momentálne takouto formou poskytujeme pre menšie skládky zhruba 5 – 7 kompaktorov.
Foto: Odpady-portal.sk
Takže prenájom kompaktorov neznamená, že na skládku sa priebežne vozí odpad a jej prevádzkovateľ si u vás čas od času požičia kompaktor na jeho zhutnenie.
To by nefungovalo, odpad je nevyhnutné zhutňovať priebežne. Druhým faktorom je, že preprava kompaktora cez Slovensko stojí okolo 2 500 eur, takže jeho vypožičanie na jeden týždeň by nedávalo zmysel ani ekonomicky.
Jednou z horúcich tém slovenského odpadového hospodárstva je kuchynský bioodpad z domácností. Sú vaše zariadenia využiteľné aj v tejto oblasti, napríklad v kompostárňach?
Nie, to je úplne odlišný segment. Kompaktory sú špeciálne vyvinuté na hutnenie štandardného komunálneho odpadu, prípadne, napríklad v Nemecku, sa využívajú na hutnenie strusky po spaľovaní odpadu v zariadeniach na energetické využitie odpadu. Dnes v Nemecku už prakticky neexistujú žiadne skládky komunálneho odpadu a hutnia sa práve vedľajšie produkty spaľovní.
K odklonu odpadu zo skládok by perspektívne malo dôjsť aj na Slovensku, pričom existuje viacero nových projektov na energetické zhodnocovanie odpadov. Pripravujete sa na nové príležitosti v tomto sektore?
Vieme, že skládkovanie z dlhodobého hľadiska asi nie je úplne optimálny spôsob nakladania s odpadom a očakávame, že v horizonte 10 až 15 rokov u nás výrazne poklesne počet prevádzkovaných skládok. Všetko však závisí od ceny odpadu, ktorá sa pri skládkovaní pohybuje na štyrikrát nižšej úrovni ako pri energetickom zhodnocovaní.
Či sa vyberieme nemeckou cestou, to neviem. Španieli, Taliani či Francúzi to robia inak: stále skládkujú, ale majú väčšie skládky a sú manažované lepším spôsobom, systém je centralizovaný. Na odklon od skládkovania sa pripravujeme najmä tým, že rozvíjame svoje portfólio v oblasti zametacích strojov.
Pociťujete už dnes pokles dopytu po kompaktoroch?
Naopak. Musím povedať, že dopyt po kompaktoroch na Slovensku rastie. V minulosti skládky neboli vždy hutnené do miery, akú vyžaduje zákon a na hutnenie odpadu sa používali buldozéry či veľké nakladače s oceľovými kolesami, pri ktorých bolo zhutňovanie na úrovni 50 % či 30 % oproti špecializovaným kompaktorom, aké vyrába napríklad BOMAG.
Tým, že sa zväčšujú skládky a zatvárajú sa najmä menšie skládky, dopyt po veľkých kompaktoroch, aké ponúkame, rastie. Skládkovanie odpadov ide stále viac do rúk veľkých hráčov, akými sú Brantner či Marius Pedersen, ktoré sa na skládkovanie špecializujú a robia to naozaj veľmi kvalitne. Tieto firmy nechcú kupovať lacný produkt, ale chcú kvalitnú technológiu s kvalitným servisom, vďaka čomu budú môcť odviesť dobrú prácu.
Skládky sú zásobárňou surovín, budú sa otvárať
Povolenia pre skládky sa vydávajú pri zohľadnení objemu, nie hmotnosti uloženého odpadu. Dá sa teda povedať, že pri kvalitnom zhutnení je možné na tú istú skládku naviesť výrazne väčšiu tonáž odpadu? O koľko?
Z profesionálneho hľadiska sme radi, že k zhutňovanie odpadu sa na Slovensku pristupuje zodpovednejšie. Slovensko nie je veľká krajina, má obmedzený priestor a akákoľvek skládka asi obyvateľom dotknutých oblastí prekáža. Preto je dôležité odpad čo najlepšie zhutňovať a minimalizovať tak počet skládok. Kvalitné zhutňovanie odpadu znamená, že niekde bude stačiť namiesto dvoch skládok jedna alebo že skládka poslúži namiesto 10 rokov dve desaťročia.
Reálne sa dá povedať, že kvalitným zhutnením odpadu vieme ušetriť aspoň tretinu objemu skládky. Ak výstavba skládky stojí, povedzme, tri a pol milióna eur, je zrejmé, že ide o podstatnú finančnú úsporu.
Foto: Odpady-portal.sk
K finančnej úspore sa dá prepracovať aj inak, napríklad požiarom skládky. Ako je na tom horľavosť odpadu z pohľadu zhutnenosti?
Dovolím si pozrieť sa na to trochu inak, pretože v zahraničí už je badať nový trend. Staré skládky sa otvárajú a vyberajú sa z nich prvky a materiály, ktoré sú zaujímavé, napríklad vzácne kovy. Myslím si, že aj skládky na Slovensku sú konzervami, ktoré sa raz budú otvárať. Realita je taká, že v skládke prebehnú určité procesy, po ktorých skončení sa skládka stáva veľmi zaujímavým objektom pre dolovanie hodnotných materiálov.
Bude otváranie skládok ekonomicky rentabilné?
Tým som si úplne istý. Vďaka zhutňovaniu odpadu sú skládky kompaktnými „zásobárňami“ rôznych surovín, pričom vzhľadom na mieru triedenia odpadu na Slovensku z nich bude čo dolovať pre opätovné využitie.
O tzv. landfillmining sa hovorí už dlho. V akom časovom horizonte otváranie skládok očakávate?
V zahraničí sa to už deje, robia to už Francúzi alebo Nemci. To, ako rýchlo sa tento sektor rozvinie, bude samozrejme závisieť najmä od vývoja cien surovín. Možno už pre našu generáciu a celkom určite pre ďalšie generácie budú skládky veľmi vzácnym zdrojom zaujímavých materiálov, ktoré sa dajú recyklovať.
Ak sa to tak dá povedať, výhodou nášho neporiadku, teda nízkej miery triedenia odpadu, je, že skládky tu necháme pre ďalšie generácie ako zaujímavé zdroje drahých surovín, nie ako ekologické bomby.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.