Samosprávy žiadajú Brusel, aby podporil energetické zhodnocovanie odpadov | ODPADY-PORTAL.SK
Eversheds Sutherland
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Slovenské samosprávy sa pridali k výzve, aby Brusel podporil energetické zhodnocovanie odpadov

Skládky odpadov, ktoré musíme na Slovensku postupne zatvárať, nemáme čím nahradiť, upozorňuje odborník.

energetické zhodnocovanie odpadu

Foto: Depositphotos

Ak EÚ nepodporí zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadu (ZEVO), nepriamo podporí skládkovanie. Nerecyklovateľný odpad tu bude vždy. Štáty by nemali pred problémom zatvárať oči a musia investovať do všetkých úrovní hierarchie odpadového hospodárstva.

Tvrdia to signatári „Berlínskej výzvy,“ ktorou Asociácia nemeckých komunálnych podnikov (VKU) vyzýva orgány EÚ, aby pokračovali v podpore energetického zhodnocovania odpadov. K iniciatíve sa najnovšie pridalo Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), ako aj Zväz automobilového priemyslu spolu so spoločnosťami KOSIT a ewia.

Celé znenie výzvy si môžete stiahnuť cez odkaz v závere článku.

Čo hovorí výzva?

Výzva sa opiera o skúsenosti z nemeckého modelu odpadového hospodárstva, ktorý je založený na kombinácii recyklácie s vysokou technologickou úrovňou energetického zhodnocovania nerecyklovateľného odpadu.

Podľa autorov výzvy existuje viacero dôvodov, prečo sú ZEVO nevyhnutnou súčasťou budovania tzv. obehového hospodárstva. Tvrdia, že pre spracovanie nerecyklovateľného prúdu odpadov neexistuje udržateľnejšia alternatíva, ktorá zároveň umožňuje výrobu energie a recykláciu inertných zložiek a kovov v obehovom hospodárstve pri súčasnom dosahovaní európskych klimatických cieľov.

Energetické zhodnocovanie odpadov podľa autorov iniciatívy bezpečne a hygienicky zhodnocuje nerecyklovateľný odpad pri súčasnom využití jeho energetického potenciálu. Argumentujú, že spolu s triedením odpadu a recykláciou ZEVO vytvára vhodné podmienky pre odklon odpadov zo skládok.

ZMOS upozorňuje na rast nákladov

Slovenské samosprávy združené v ZMOS vidia v energetickom zhodnocovaní odpadov environmentálne východisko pri odklone odpadov zo skládok, ako aj odpoveď na rastúce náklady na odpadové hospodárstva miest a obcí.

„Postupné zavedenie zákazu skládkovania a súbežné nepodporovanie energetického zhodnocovania odpadov bude mať za následok okrem ekologických aj ekonomické dopady,“ vyhlásil Michal Kaliňák, ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS.

„ZMOS si v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva uvedomuje vážnosť situácie, kedy absencia koncových zariadení na zhodnocovanie komunálnych odpadov okrem ekologických dopadov spôsobuje, že cena za komunálne odpady exponenciálne rastie a je predpoklad rastu aj do budúcnosti. Bude to mať za následok výrazný finančný dopad na rozpočet verejnej správy, ktorá tento cenový nárast bude musieť zahrnúť do poplatkov pre obyvateľov,“ podotkol M. Kaliňák.

Podľa M. Kaliňáka by sa preto nerecyklovateľný odpad mal radšej premeniť na energiu, čo by mohlo priniesť viacero synergických efektov, napríklad vrátane lacnejšieho zdroja elektrickej energie a tepla.

Halász: Skládky nemáme čím nahradiť

Podľa Ladislava Halásza, experta na odpadové hospodárstva a manažéra spoločnosti ewia, je momentálne Európa vo vyspelosti nakladania s odpadom rozdelená na dve časti – na staré a nové členské štáty.

„Kým v západnej časti Európy funguje kombinácia recyklácie a energetického zhodnocovania odpadov, v tej východnej časti sa odpad vo veľkej miere stále skládkuje,“ povedal L. Halász.

Ako ďalej podotkol, kým niektoré „nové“ členské krajiny EÚ, napríklad Poľsko a Česká republika, sa rozhodli, že ZEVO bude súčasťou ich národnej stratégie odpadového hospodárstva a začali systematicky budovať takéto zariadenia v jednotlivých regiónoch, na Slovensku sa od roku 1991 nepostavilo ani jedno. Dôsledkom toho podľa L. Halásza je, že na Slovensku sa stále približne polovica komunálneho odpadu skládkuje.

„To pre našu krajinu znamená v dlhodobom horizonte veľký problém. Skládky, ktoré musíme postupne zatvárať, nemáme čím nahradiť,“ upozornil L. Halász zo spoločnosti ewia, ktorá na Slovensku zamýšľať postaviť nové ZEVO pri Trnavepri Šali.

Matušek: Slovensku hrozí kolaps

Zástupcovia automobilového priemyslu, ktorí sa k Berlínskej výzve pridali spolu so slovenskými samosprávami a dvojicou spoločností, vidia v energetickom zhodnocovaní odpadov východisko aj pre priemysel. Ten sa podľa Zväzu automobilového priemyslu (ZAP SR) v oblasti nakladania s odpadom dostáva do zložitej situácie.

„Dlhodobo upozorňujeme na nedostatky v riešení odpadového hospodárstva na Slovensku a jeho hroziaci kolaps,“ uviedol Alexander Matušek prezident ZAP SR.

„Automobilový priemysel je globálny a na Slovensku pôsobia výrobné závody nadnárodných spoločností. Vedenia týchto firiem majú reálne obavy, že v dohľadnej budúcnosti budú len s problémami vysvetľovať, prečo výrobné závody lokalizované v SR nie sú schopné napĺňať zelené stratégie centrál,“ podotkol A. Matušek.

Problematiku priemyselných odpadov preto podľa neho automobilky začínajú pociťovať ako faktor, ktorý znižuje konkurencieschopnosť výroby automobilov na Slovensku. „Podporujeme preto výzvu, nakoľko energetické zhodnocovanie je jedným z dôležitých článkov stratégie nakladania s odpadmi v rámci EÚ, ktoré je na Slovensku nedocenené a jeho potenciál sa využíva minimálne,“ doplnil prezident ZAP SR.

Nemci už skládkovanie obmedzili

Podľa autorov „Berlínskej výzvy“ hrozí, že ak EÚ projekty ZEVO nebude podporovať, nepriamo podporí environmentálne škodlivé skládkovanie vysoko výhrevného odpadu ale aj biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý tvorí skleníkový plyn - metán. Mnohé členské štáty sú pritom podľa autorov iniciatívy stále vo veľkej miere závislé na nekontrolovaných alebo technicky nevyhovujúcich skládkach.

V Nemecku je skládkovanie neupraveného a biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zakázané už od roku 2005. Do roku 2015 tento zákaz skládkovania viedol k zníženiu priamych emisií metánu zo skládok o približne 30 miliónov ton CO2eq. za rok. To zodpovedá zníženiu emisií skleníkových plynov o 70 až 80 % v porovnaní s referenčným rokom 1990. Sektor odpadov tak dosiahol zďaleka najväčšie zníženie emisii skleníkových plynov spomedzi všetkých sektorov.

Asociácia nemeckých komunálnych podnikov vychádzala pri koncipovaní výzvy zo skúseností nemeckých miest a obcí. Mestá a obce, spoločnosti nakladajúce s komunálnym odpadom, ako aj ich súkromní partneri v odpadovom a obehovom hospodárstve poukazujú na to, že ZEVO, rešpektujúc hierarchiu odpadového hospodárstva a najlepšie dostupné techniky (BAT), musí zostať pilierom odpadového hospodárstva aj v dlhodobom horizonte.

Dôležitosť a prínos ZEVO sa podľa autorov výzvy ukazuje aj v období pandémie COVID 19, kedy sa hygienicky kritický odpad bezpečne zhodnocuje v ZEVO. Práve košické a bratislavské ZEVO dostali poverenie na spracovávanie nebezpečného odpadu z testovania aj na Slovensku.

Stiahnite si: Berlínska výzva


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Integrované povoľovanie sa má zmeniť. Pribudnú nové povinnosti

Integrované povoľovanie sa má zmeniť. Pribudnú nové povinnosti

Novela zákona má priniesť niekoľko dôležitých zmien.

Kompost z kuchynského odpadu je nekvalitný, farmári ho nechcú, konštatuje ministerstvo

Kompost z kuchynského odpadu je nekvalitný, farmári ho nechcú, konštatuje ministerstvo

Slovenskí farmári ročne použijú desaťtisíce ton kompostu. Väčšinu tvorí priemyselný kompost alebo maštaľný hnoj.

MŽP sľubuje koniec utajovania informácií o pravdepodobných envirozáťažiach

MŽP sľubuje koniec utajovania informácií o pravdepodobných envirozáťažiach

V súčasnosti verejnosť nemá tieto údaje sprístupnené. Zmeniť to má novela geologického zákona, ktorá by mohla nadobudnúť účinnosť už o niekoľko mesiacov.