Martina Gaislová: Kompost oživí pôdu, ochráni nás pred suchom a bojuje s klimatickou krízou (ROZHOVOR)

Kompostárne na Slovensku zatiaľ nemajú dostatočné kapacity, je stále priestor na budovanie nových či rozširovanie existujúcich. Kľúčové však je, aby sami poľnohospodári začali pociťovať, že kompost potrebujú. Pri súčasných cenách syntetických hnojív je to určite aktuálne.

Moderné odpadové hospodárstva smerujú k cirkulárnemu modelu. Práve biologicky rozložiteľný odpad je ten, pre ktorý je tento model najviac prirodzený. Zo zvyškov sa stane výživa pre pôdu a novú generáciu rastlín. Bioodpad už triedime, ďalším krokom je dobudovať a využívať spracovateľské kapacity tak, aby boli dodržané výrobné procesy. Zároveň vytvoriť pre kompost trh, pretože jeho hodnota pre pôdu, poľnohospodárstvo, ekosystémy a riešenie klimatickej krízy je zásadná.

Vo veľkom rozhovore pre Odpady-portal.sk to hovorí riaditeľka spoločnosti JRK Slovensko Martina Gaislová. Pýtali sme sa, ako k tomu môže prispieť odpadové hospodárstvo.

Martina Gaislová v rozhovore priblížila:

• ako kvalita pôdy súvisí s klimatickými zmenami,
• čo kompost znamená pre zadržiavanie vody v pôde,
• v akom stave je trh s kompostom na Slovensku,
• ako by mal vyzerať zber kuchynského bioodpadu na výrobu kompostu.

Pôda môže zachytávať vodu aj CO2, potrebuje kompost

Na Odpady-portal.sk o komposte píšeme najmä v kontexte spracovávania bioodpadu, vy však zdôrazňujete aj aspekty spojené s klímou, pôdou a zadržiavaním vody v krajine. Prečo?

Áno, zdôrazňujem. Myslím si, že väčšina ľudí už teraz pociťuje vplyvy klimatickej zmeny na ich vlastný život – či už hovoríme o extrémnom teple a suchu, alebo o tom, že poľnohospodári hlásia problémy pri pestovaní rôznych plodín.

Vedci pritom už dávno zistili, že máme skvelý nástroj na to, aby sme dokázali ukladať oxid uhličitý, ktorý v atmosfére spôsobuje skleníkový efekt a zrýchľujúce sa globálne otepľovanie. A tým nástrojom, ktorý je prirodzene dostupný, je pôda. Tá má totiž vlastnosť, že vďaka fotosyntéze rastlín dokáže sekvestrovať atmosférický oxid uhličitý.

Štúdie však preukázali, že takúto schopnosť má najmä zdravá pôda. Žiaľ, viac ako 50 % pôd máme pod určitým stupňom erózie alebo degradácie. A práve preto vidíme veľký priestor pre kompost a organické hnojivá vo všeobecnosti.

Aké benefity teda prináša kompost vo vzťahu ku kvalite pôdy?

Organická hmota vráti všeobecne pôde mikrobiálny život, vďaka čomu máme lepšiu a zdravšiu úrodu, môžeme sa vyhnúť používaniu rôznych chemických prípravkov alebo syntetických hnojív na poliach. Takže v tomto vidíme obrovský prínos kompostu.

Vrátenie organickej hmoty do pôdy znamená, že krivka globálneho otepľovania sa dá zvrátiť, ak bude pôda zdravá. Napríklad iniciatíva „4 per 1000“, ktorú pôvodne spustili vo Francúzsku, poukázala na to, že pokiaľ dokážeme zvýšiť uhlík v našich poliach o 0,4 %, tak táto pôda dokáže uložiť toľko CO2, koľko je celoročná produkcia ľudstva. Kompost je dôležitým nástrojom zvyšujúci schopnosť pôdy zadržiavať uhlík.

Čo kompost znamená pre zadržiavanie vody v pôde?

Organické hnojivá dokážu pôde prinavrátiť zdravie aj štruktúru tak, aby dokázala lepšie absorbovať vodu a zadržiavať ju, čím môžeme predchádzať povodniam v dôsledku prívalových dažďov.

Zdroj: JRK

V praxi to funguje tak, že keď je pôda degradovaná, je veľmi zhutnená. Na Agrokomplexe sme mali rozhovor s pánom Dohálom z PD Krakovany, kde hospodária organicky. Porovnávali pôdu na svojej roli a na vedľajšom poli, kde hospodári iný farmár tradičným spôsobom. Výsledky preukázali, že keď sa o pôdu „staráme“ tradičným spôsobom, je zhutnená a voda do nej prenikne len veľmi ťažko. Keď pôde dodáme organickú zložku, začína vytvárať štruktúru a dokáže cez kanáliky absorbovať vodu. Je totiž pórovitá, takže ju zadrží, pričom funguje vyslovene ako špongia.

Druhým benefitom je skutočnosť, že táto voda neodteká nejakým spádom po povrchu poľa do potoka, ale to, čo už pôda nezadrží, odchádza do spodných vôd.

Dá sa to aj kvantifikovať? Koľko vody zadrží pôda, na ktorej sa hospodári organicky v porovnaní s bežne hnojenou pôdou?

Sú na to rôzne štúdie. Podľa reportu organizácie ISWA z roku 2020 o výhodách kompostu a digestátu - aplikáciou kompostu v množstve 30 ton za rok na 1 ha pôdy sa zvýši jej dostupná vodná kapacita vo vrchnej vrstve o 38 metrov kubických na 1 hektár.

Súčasný stav vychádza z väčšej chemizácie od 60. a 70. rokov. Aké sú aktuálne trendy v prípade Slovenska? Čo sa zlepšuje a kde je ešte stále veľký potenciál na zmeny?

Podľa oficiálnych údajov ministerstva pôdohospodárstva je drvivá väčšina pôdy obhospodarovaná práve syntetickými hnojivami. Komposty a organické hnojivá sa využívajú pomerne málo.

Treba si však uvedomiť, že biologicky rozložiteľné odpady tvoríme všetci a úplne im nedokážeme predchádzať. Určite dokážeme znížiť ich produkciu, ale úplne na nulu sa nedostaneme. Znamená to teda, že stále nám bude vznikať nejaký materiál, z ktorého dokážeme vyrobiť kompost. Je preto dôležité, aby Slovensko aj v tomto ohľade trochu zmenilo svoj postoj.

Európska stratégia Z farmy na stôl, ale aj Stratégia v oblasti pôdy do roku 2030sú presne tie dokumenty, ktoré budú postupne prinášať povinnosť, aby sa zvýšilo používanie organických hnojív na pôdach. Takže verím, že Slovensko sa bude chcieť, ale aj bude musieť zásadným spôsobom zlepšiť aj v tejto oblasti.

Kompostární je málo, dopyt po komposte musí vzrásť

Na jar sme v rámci diskusie EE Club na tému bioplynových staníc hovorili aj o tom, že nie všetky typy bioodpadu sú vhodné pre bioplynové stanice. Ak by sme sa takto pozreli na kompostovanie, ktoré suroviny alebo druhy bioodpadov sú na kompostovanie vhodné a v akom pomere sú tie suroviny potrebné na to, aby bol kompost kvalitný?

V podstate takmer všetky biologicky rozložiteľné odpady alebo suroviny sú vhodné na kompostovanie, pretože tu nemáme očakávaný výstup v energetickej efektívnosti ako v prípade bioplyniek. Je tu zaujímavý priestor pre symbiózu bioplynových staníc a kompostární. Odpady s vysokým obsahom cukrov, tukov, bielkovín sú vhodné pre BPS, ale aj tak je potrebné ich dokompostovanie, keďže päťtýždňový fermentačný proces nedokáže naviazať chemické prvky potrebné pre výživu rastliny, aby boli uvoľňované postupne. Preto by cez kompostáreň mal prejsť aj digestát, aj materiály s obsahom lignínu a celulózy.

 Pri kompostovaní zohráva dôležitú úlohu čas. Ide o aeróbny proces, kde pracujú len mikroorganizmy. Znamená to, že „zjedia“ všetko, čo je biologicky rozložiteľné – takže im nevadí ani drevo, ani papier, ani kuchynský odpad, ani živočíšne produkty. Ale áno, ide o to, aby sme vždy dodržiavali správny pomer uhlíka a dusíka, keďže ten je rozhodujúci.

Na to, aby sme mali správny kompostovací proces, potrebujeme splniť tri základné parametre. Mikroorganizmy potrebujú dostatočný prísun kyslíka. Aby sme mali prístup kyslíka do kompostovacej základky, nemôžeme tam dať príliš hutný materiál. Keď ideme napríklad kompostovať kuchynský odpad alebo tekuté zvyšky, potrebujeme ich zmiešať s materiálom, ktorý im dodáva štruktúru, aby sa v základke vytvorili vzduchové kanáliky, cez ktoré bude môcť vzduch prúdiť k mikroorganizmom.

Štruktúra však nie je dôležitá len z hľadiska prístupu kyslíka, ale aj z hľadiska pomeru uhlíka a dusíka. Ďalej potrebujeme dostatočnú vlahu, teda kontinuálny prísun vody. Mikroorganizmy si vyžadujú kyslík, vodu a „potravu,“ ktorou je práve biologicky rozložiteľný odpad.

Keď sa o mikroorganizmy dobre staráme, aj ich práca je kvalitná. Ak sa o ne nestaráme a vytvoríme si len štvormetrovú hromadu bioodpadu a myslíme si, že tam budú prebiehať potrebné procesy, tak, žiaľ, vo veľkej časti tej hromady bude prebiehať skôr anaeróbny proces, lebo do základky sa vzduch nedostane. A výsledkom bude nekvalitný kompost.

Ako má k dodržiavaniu týchto zásad pristupovať obec alebo iný subjekt, ktorý uvažuje o vybudovaní kompostárne? Na čo by mala myslieť, ak chce získať naozaj kvalitný kompost?

V JRK si zodpovedne plníme úlohu v oblasti poradenstva. Okrem nás sú aj ďalšie subjekty, ktoré takéto informácie poskytujú. Napríklad na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre plánujú kurzy kompostovania, kde odborníci ponúknu tie správne informácie, ako realizovať celý proces v rámci priemyselnej kompostárne.

Tie pravidlá sú jednoduché. O tom, či bude priemyselná kompostáreň produkovať kvalitný alebo nekvalitný kompost, rozhoduje skôr to, či sa daný človek, ktorý je zodpovedný za celý proces, rozhodne niečo si zjednodušiť alebo to neurobiť. Myslím si, že často to nie je o nedostatku informácií, ale o nedodržaní navrhnutého technologického postupu. Zlyháva teda ľudský faktor.

Máme v súčasnosti na Slovensku dostatočné kapacity kompostární na to, aby sme mali dostatok kompostu pre potreby poľnohospodárstva?

Podľa mňa nie. Drvivá väčšina kompostární spracováva len biologicky rozložiteľný komunálny odpad. Je tu teda veľmi významný priestor pre biologické odpady z poľnohospodárskej produkcie. Potrebujeme to však primárne nastaviť z tej druhej strany, aby poľnohospodári začali pociťovať to, že kompost potrebujú.

Kým bola cena syntetických hnojív pomerne nízka, túžba prejsť na regeneratívne alebo organické poľnohospodárstvo možno nebola až taká vysoká. Dnes, keď už ich cena išla významným spôsobom hore, vzniká predpoklad, že poľnohospodári začnú hľadať aj iné zdroje, ako dostať živiny do pôdy. Svojím spôsobom sa tu teda otvára cesta pre kompost.

Martina Gaislová | Foto: JRK

Keď sa rozprávame o kapacitách, ako sme na tom v porovnaní s inými európskymi krajinami? Kto by nám mohol byť vzorom?

Napríklad Taliansko. V roku 2020 malo 293 kompostární a 43 bioplynových staníc zhodnocujúcich komunálne odpady. Ak sa pozrieme na Európsku úniu ako celok, bolo tu 4 700 zariadení na zhodnotenie bioodpadov, z toho 1 600 je bioplynových staníc a 3 100 je kompostární.

Súčasné ceny hnojív trochu menia situáciu. Farmári sú teda zrejme motivovaní postupne prechádzať ku kompostovaniu po ekonomickej stránke.

Rozhodne. Asociácia ISWA vypracovala v roku 2020 štúdiu, ktorá už v tom čase preukázala, že keď sa porovnali ceny hnojív na európskom trhu s kompostami, práve kompost bol pre farmárov finančne výhodnejší.

Takže vzhľadom na to, že už v roku 2020 to na európskej úrovni vyšlo pozitívne smerom ku kompostom, tak pri aktuálnom raste cien hnojív je jednoznačné, že teraz to musí vychádzať ešte pozitívnejšie. Motivácia farmárov by tu teda mala byť.

S rastúcim dopytom sa postupne vytvára trh aj pre kompost. Rast cien syntetických hnojív môže byť prvým motivátorom. Ďalšími môžu byť príklady a štúdie, ktoré hovoria o prínosoch organických hnojív a ich účinkov na pôdu a úrodu. V konečnom dôsledku to môže byť opäť pre poľnohospodárov ekonomicky motivujúce, keďže vzrastie výnosnosť polí aj kvalita produkcie.

Je však motivácia preorientovať sa na využívanie kompostu na Slovensku dostatočná? Akými ďalšími nástrojmi by sa dalo podporovať to, aby ho poľnohospodári využívali vo väčšej miere?

Poľnohospodári na Slovensku zatiaľ nemajú finančnú motiváciu v rámci priamych dotácií na regeneratívne postupy, takže na tom sa určite bude pracovať. Na európskej úrovni sú veľkou témou uhlíkové kredity.Máme taktiež prvé osvedčené postupy z Francúzska, takže si myslím, že postupne sa aj Slovensko bude môcť inšpirovať týmito príkladmi.

Čo sa týka samotného kompostu, podľa môjho názoru nemajú zatiaľ poľnohospodári dostatok informácií o tom, aké všetky výhody prináša. Napokon, netreba sa čudovať, veď 60 rokov tu hospodária len vďaka syntetickým hnojivám.

Máme však už prvé veľmi dobré príklady, ako sú napríklad spomínané PD Krakovany. Poľnohospodárov, ktorí sa venujú regeneratívnemu poľnohospodárstvu na menších výmerách, je už niekoľko. A každým rokom ich počty rastú. Kľúčové je teda dostávať k farmárom a poľnohospodárom informácie o tom, aké všetky benefity prináša kompost či organické hnojivo.

Rozhodujúcim ukazovateľom pre každého poľnohospodára je jeho úspešnosť v produkcii. Znamená zdravšia pôdavyššiu výnosnosť?

Presne tak. Existuje množstvo štúdií, ktoré preukázali, že nielenže je pôda zdravšia, ale narastá aj produkcia. Napríklad jedna štúdia porovnávala výnosy na kontrolnom poli, kde ďalej hospodárili predchádzajúcim systémom, pričom na nové pole začali aplikovať kompost. Produkcia išla hore až do 46 %.

Jedna talianska štúdia uvádza, že po pohnojení kompostom vykázali významné navýšenie produkcie na hektár približne o 40 % viac oproti vzorke, ktorá nebola hnojená týmto materiálom.

Odkiaľ môže poľnohospodár na Slovensku kvalitný kompost získať?

Jednou možnosťou je, že farmár si kompost dorobí sám z vlastných surovín. Ak nemá k dispozícii odpad z poľnohospodárskej alebo živočíšnej výroby, ideálne je, ak ho vie získať od iného hospodára, prípadne ak pri kompostovaní spoja sily. Inšpiráciou môžu byť rakúski farmári, ktorí pri zameraní na bio produkciu dbajú na používanie organických hnojív a preto si kompost vyrábajú sami.

Pre poľnohospodárov, ktorí sa z akýchkoľvek dôvodov rozhodnú nevyrábať vlastný kompost, je alternatívou kompost z priemyselných kompostární, ktoré spracovávajú aj komunálny biologicky rozložiteľný odpad. Tu je dôležité, aby si obhospodarovateľ pôdy našiel výrobcu, ktorý mu dodá naozaj kvalitný kompost.

Pri zbere bioodpadu sa inšpirujme v Taliansku

Existujú na Slovensku kompostárne, ktoré sú schopné dodať kvalitný kompost vyrobený z komunálneho biologicky rozložiteľného odpadu?

Tu je základným predpokladom správne nastavenie zberu. V prípade, ak máme zle nastavenú zberovú infraštruktúru, v biologicky rozložiteľnom odpade bude veľa nečistôt a v dôsledku toho bude veľa nečistôt aj vo výslednom komposte.

Za predpokladu, že kompostáreň má kvalitnú technológiu, s nečistotami si dokáže poradiť. Napríklad ak kompostáreň disponuje prekopávačom, ktorý odpad v základke neseká, ale len premiešava, taký plastové tašky či sklenené poháre nerozdrobí na malé čiastočky, aké by z odpadu už nebolo možné dostať. Ak máme správnu techniku, nečistoty zostanú väčšie, plasty neroztrhané a sklo nerozbité na drobné kúsky, takéto nečistoty sa dajú následne odstrániť vhodným sitovaním.

V každom prípade je však absolútne rozhodujúci vstup. Ak je veľa nečistôt už na vstupe, je predpoklad, že nebude dosť dobrý na to, aby ho poľnohospodár chcel použiť na svoju pôdu.

Kde na Slovensku je podľa vás zber kuchynského bioodpadu z domácností nastavený dobre? Ktoré samosprávy považujete za dobré príklady?

Dobrým príkladom jednoznačne môže byť hlavné mesto. Bratislava zavádza systém zberu kuchynských odpadov takmer ideálne, a to či už z hľadiska systému ako takého, ale aj z pohľadu práce s obyvateľmi. Nech sa v meste pozriete kamkoľvek, nech si otvoríte ktorúkoľvek sociálnu sieť, komunikácia mesta vás nemôže minúť. Bratislava nerobí jednorazovú informačnú kampaň typu „leták do každej schránky,“ ale dlhodobo a systematicky komunikuje tému.

Vďaka tomu, ako Bratislava nastavila systém zberu a komunikáciu, je znečistenie odpadu veľmi nízke. Analýza obsahu hnedých nádob v mestskej časti Lamač ukázala mieru znečistenia na úrovni pod 0,5 % (výsledkom analýzy sme sa na Odpady-portal.sk podrobnejšie venovali tu – pozn. red.).

Ďalším pozitívnym príkladom je určite aj Partizánske. Tam sa rozhodli pre zber od dverí aj komplexnej bytovej výstavbe.

Čo konkrétne je predpokladom toho, že systém zberu bude fungovať dobre?

To, čo Bratislava dokazuje v praxi na Slovensku, zároveň ukázali už aj viaceré zahraničné štúdie. V prípade, že systém zberu využíva košíky, že pri rodinných domoch je zber door-to-door, ročne sa darí vyzbierať po odpočítaní firiem 60 – 80 kg na obyvateľa za rok, pričom znečistenie je menej ako päť percent. Na druhej strane donáškové systémy, kedy sú kontajnery umiestnené na ulici, dosahujú 20 kg na obyvateľa ročne pri znečistení 10 až 15 %.

Čo sa týka nádob, košíky musia byť prevetrávané a vrecká kompostovateľné, čo umožňuje odparovanie. Kuchynský odpad má vysoký obsah vlhkosti. Ak je správna nádoba v domácnosti aj na ulici, bioodpad priebežným odparovaním vody stráca hmotnosť. Do času, kým poň príde zberová spoločnosť, môže takto stratiť 10 až 30 % svojej hmotnosti.

Zároveň to však nie je len o tých košíkoch a vreckách, ale dôležité je aj to, ako prebieha distribúcia, aké nádoby sú na uliciach, ako je nastavená frekvencia zberu a ako sa komunikuje s obyvateľmi. Z našich interných analýz vyplýva, že práve dobre nastavená komunikácia so zásahom všetkých vekových a sociálnych skupín sa ukazuje ako nevyhnutný prvok.

Foto: Odpady-portal.sk

Ak sa na zber kuchynského bioodpadu z domácností pozrieme z hľadiska celého odpadového hospodárstva, v čom vidíte jeho prínos?

To je dobrá otázka, hoci zatiaľ na ňu ešte nikto nedal odpoveď v tom zmysle, že by to bol celospoločenský úzus. Je ale už načase prestať hovoriť o odpadovom hospodárstve a zamerať sa na koncept obehového hospodárstva. Obehovosť tomu dá oveľa širšie súvislosti ako úzky výsek odpadového hospodárstva. Zrazu sa zmení princíp chápania využívania zdrojov, podpory lokálnej ekonomiky, uhlíkovej neutrality cez uloženie uhlíka v pôde... Obehovosť dostane do úplne iného uhla aj chápanie spotreby fosílnych palív na produkciu syntetických hnojív.

Pri úzkom pohľade, len z hľadiska odpadov, sa totiž mnohým javí zber kuchynských odpadov ako záťaž. Ale my považujeme tento princíp za prekonaný. Odpadové hospodárstvo v kontexte obehovosti, má riešiť znožovanie množstva ZKO, znižovanie frekvencie ZKO, zvyšovanie kapacít recyklácie a hľadanie optimálnych možností efektívneho využitia odpadu. Pretože odpad je zdroj.

Keďže v zmesovom komunálnom odpade v súčasnosti máme celkovo (zelený + kuchynský) okolo 50 % bioodpadu, myslím, že ak by sme sa dostali niekde na úroveň obsahu bioodpadu v ZKO 15 až 20 %, mohli by sme byť spokojní. Nemôžeme očakávať, že sa zapoja absolútne všetci obyvatelia a že budú triediť absolútne dokonale.

V roku 2020 sme na Slovensku vyprodukovali 1,144 mil. ton zmesového komunálneho odpadu. Ak z toho bioodpad tvorí približne polovicu, hovoríme o takmer 600-tisíc tonách hodnotnej suroviny, ktorú je možné získať zo zmesového odpadu, ktorý inak končí na skládkach. V rukách to majú obce a mestá. Celé je to o správnej infraštruktúre, o frekvencii zberu, o nádobách a v neposlednom rade o komunikácii.

Keď hovoríme konkrétne o kuchynskom odpade, tak potenciál vidíme niekde na úrovni 120 – 150 000 t, ak sa nám podarí dosiahnuť účinnosť zberu aspoň 65 %.

Už ste spomenuli príklady dvoch slovenských miest. Vidíte nejaké úspešné vzory aj v zahraničí?

Inšpiráciou určite môžu byť talianske mestá. Napríklad v Parme a v stovkách iných miest dokážu vyzbierať až 105 kg kuchynských odpadov na obyvateľa a rok, vďaka čomu znížili zmesový komunálny odpad na 110 kg.

Systémy zberu biologicky rozložiteľného odpadu od dverí k dverám fungujú však nie sú izolované len na jedno mesto. Fungujú na regionálnych či celoštátnych úrovniach a municipality, ktoré ho takto zaviedli, dosahujú zásadne lepšie výsledky a úsporu ako mestá a obce so stojiskovým zberom.

Už len to je príklad, ktorý jasne ukazuje, že to ide. My hovoríme, že netreba nič vymýšľať nanovo, pozrime sa, ako to úspešne robia tam.

Čo treba na Slovensku zlepšiť, aby sme sa k tomu príkladu priblížili?

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.