NATUR-PACK
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Marián Kobolka: Úspech samospráv pri zbere kuchynského odpadu závisí od niekoľkých faktorov (VIDEO)

Už dnes máme na Slovensku samosprávy, ktoré sú v oblasti triedeného zberu kuchynského odpadu na európskom priemere, prípadne ho presiahli.

Marián Kobolka

Konateľ spoločnosti JRK Slovensko Marián Kobolka / Foto: Odpady-portal.sk

Niektoré slovenské samosprávy dosiahli či dokonca presiahli európsky priemer v oblasti triedeného zberu kuchynského odpadu a môžu sa stať vzorom pre obce a mestá, ktoré sa ešte len nachádzajú v prípravnej fáze. O faktoroch, ktoré ovplyvňujú úspech jednotlivých projektov, hovoril na konferencii Odpady 2021 konateľ spoločnosti JRK Slovensko Marián Kobolka.

V článku sa dozviete:

  • aké sú aktuálne možnosti ako nakladať s biologicky rozložiteľnými odpadmi,
  • ako na to išli v Lietavskej Lúčke pri predchádzaní vzniku odpadu,
  • aké sú faktory úspechu správneho systému zberu bioodpadu,
  • prečo sú podla M. Kobolku najlepšie decentralizované riešenia,
  • je MBÚ prekonananá technológia?

Väčší podiel zmesového komunálneho odpadu tvorí biologicky rozložiteľný komunálny odpad, z ktorého napríklad pri komplexnej bytovej výstavbe je drvivá väčšina práve kuchynský biologicky rozložiteľný odpad.

„Pri individuálnej bytovej výstavbe je to trochu obrátené, tam je tohto odpadu menej,“ hovorí M. Kobolka.

Produkcia komunálneho odpadu každoročne rastie, pričom rastie aj miera jeho vytriedenia. „Ale tá topánka nás tlačí stále rovnako, čiže stále máme rovnaké množstvá kuchynských a zelených záhradných biologických odpadov v našich čiernych nádobách,“ dodáva.

Aké sú aktuálne možnosti ako nakladať s biologicky rozložiteľnými odpadmi? Podľa M. Kobolku ide vždy o súlad s hierarchiou nakladania s odpadmi.

„V prvom rade sa snažíme všade, kde je to možné, zavádzať predchádzanie vzniku odpadu prostredníctvom podpory systému domáceho kompostovania,“ vysvetľuje M. Kobolka.

Ak to z nejakého dôvodu nie je možné, až vtedy sa zameriava na triedený zber zelených odpadov a kuchynských odpadov, ktoré následne putujú na zhodnotenie buď do kompostárne a následne ako aplikácia na polia a do hnojiva, alebo do bioplynovej stanice.

„My neodporúčame, aby boli digestáty priamo aplikované, pretože prax hovorí, že by mali byť opäť poslané do kompostárne, skompostované, aby boli stabilizované, a až potom môžu byť aplikované na polia,“ hovorí ďalej.

Všetok biologický odpad, ktorý je súčasťou zmesového odpadu, môže putovať do zariadenia na mechanicko-biologickú úpravu, kde sa získajú jednotlivé triedené zložky, tuhé alternatívne palivo a inertný materiál spolu so šedým kompostom, ktorý slúži ďalej na rekultiváciu skládok.

„Je to integrovaný systém, ktorý by mal byť na Slovensku aktívny, aplikovaný. Samozrejme, nie je aplikovaný a stojí to pred nami ako úloha, pretože toto je štandard v rámci Európy, ak sa chceme vysporiadať s tou najpočetnejšou zložkou odpadu,“ zdôrazňuje M. Kobolka.

Lietavská Lúčka usporila takmer polovicu nákladov na ZKO

Príkladom správneho zavádzania prvkov predchádzania vzniku odpadu je obec Lietavská Lúčka, ktorá má necelých 400 rodinných domov a 26 bytových domov. Je špecifická tým, že približne 50 % obyvateľstva žije v komplexnej bytovej výstavbe a druhá polovica v individuálnej bytovej výstavbe.

V roku 2014, keď projekt so zameraním na znižovanie množstva zmesových komunálnych odpadov odštartoval, obec produkovala 590 ton a 322 kilogramov zmesového odpadu na obyvateľa, pričom v čiernych nádobách tvoril 40 % hmotnosti práve biologicky rozložiteľný odpad. Zvoz mala obec zabezpečený štyrikrát mesačne.

Celý projekt sa začal nákupom kompostérov v snahe predchádzať vzniku odpadu. „My sme obci tieto kompostéry dodali, ale zároveň sme ju motivovali, že tam tá úloha nekončí, ale naopak, celý príbeh sa tým len začína,“ vysvetľuje ďalej.

Následne začali s vytvorením strategického plánu, ktorý bol predstavený obci aj obyvateľom spolu so zoznamom všetkých akcií a termínov na to, aby došlo k významnému zlepšeniu odpadového hospodárstva v obci.

Súčasťou boli aj fyzické analýzy odpadov, ktoré mali ukázať, či obec s postupujúcim časom dosahuje naplánované výsledky a ciele. Súčasťou boli aj prednášky pre obyvateľov či základné školy. Realizovala sa aj intenzívna osveta od dverí k dverám či súťaž, ako aj sedem kontrolných dní v deň vývozu zmesového komunálneho odpadu.

„Ak obyvatelia dosiahli nadpolovičný počet dní, kedy nemali žiaden biologický odpad vo svojej zmesovej nádobe, boli zaradení do žrebovania. Bola to forma pozitívnej motivácie ako ľudí zapojiť do tohto systému,“ hovorí M. Kobolka s tým, že sa realizovali aj súťaže o najlepší kompost v obci a vybudovali sa komunitné kompostoviská.

Čo priniesol necelý rok fungovania projektu? Dvadsaťpäť percent obyvateľov malo svoje nádoby naplnené na menej ako polovicu svojho objemu, čo znamená, že v deň vývozu by tento odpad na vývoz nemuseli ani dávať.

Ďalej viac ako polovica obyvateľov nemala žiaden biologicky rozložiteľný odpad vo svojich čiernych nádobách.„ Celkovo došlo k zníženiu zmesového odpadu o viac ako 25 percent oproti referenčnému roku 2014,“ zdôrazňuje ďalej.

Na základe toho bola obec schopná znížiť frekvenciu zberu o polovicu, čiže odpad bol zvážaný už len dvakrát mesačne. Celkovo obec usporila 48 % nákladov na zmesový komunálny odpad.

Aké sú faktory úspechu?

Ďalšou populárnou možnosťou predchádzania vzniku odpadu sú komunitné kompostoviská v oblastiach, kde občania nemajú zabezpečený triedený zber kuchynských odpadov. „Je to alternatíva k systému zberu, väčšinou pre bytové spoločenstvá, väčšinou financovaná samotnými spoločenstvami alebo mestskými časťami,“ vysvetľuje M. Kobolka.

V týchto komunitných kompostoviskách je zaškolená obsluha a sú celé zabezpečené nielen proti vandalom, ale aj proti hlodavcom a škodcom.

Medzi faktory úspechu nakladania s biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom patrí napríklad donášková vzdialenosť. Je pritom dokázané, že s každými 50 metrami donáškovej vzdialenosti naviac klesá počet obyvateľov, ktorí sú ochotní vytriediť svoj odpad, a to až o 50 %. Podľa M. Kobolku je teda dôležité zabezpečiť pohodlnú infraštruktúru.

„To znamená, že ak sú to rodinné domy, mali by dostať prevetrávané košíky, kompostovateľné vrecká, nádoby, do ktorých vykladajú pri zbere tento odpad, prípadne alternatívou je zabezpečiť predchádzanie vzniku odpadov kompostérmi. Pri bytových domoch zabezpečiť minimálne triedenie v domácnostiach, pretože tam sa začína efektívny zber, prostredníctvom práve takýchto košíkov, a podčiarkujem, kompostovateľných vreciek, aby sme následne nedostali mikroplasty do kompostu, digestátu a do pôdy,“ hovorí ďalej.

Dôležité je tiež zabezpečiť vhodnú zberovú infraštruktúru, ktorá je umiestnená na zberových miestach. Kľúčovým faktorom je hygienický zber. Kombinácia prevetrávania tiež podľa neho znamená, že sa nevytvárajú plesne a zápach.

M. Kobolka tiež zastáva názor, že dôležitý je aj typ nádob. „Štúdie preukázali, že čím je väčší objem nádob, tým je väčšie znečistenie, pretože umožňuje nám zbaviť sa väčšieho množstva odpadu. Teda základom pri triedení práve týchto biologických odpadov by malo byť znižovanie objemu nádob tak, aby sme znížili aj znečistenie inými druhmi odpadu,“ konštatuje.

Pri malých 120-litrových či 240-litrových nádobách je podľa neho znečistenie o viac ako 50 % menšie. Kuchynské odpady majú špeciálnu vlastnosť, že majú vysokú objemovú hustotu, ale aj vysokú frekvenciu zberu, pretože rýchlo podliehajú hnilobným procesom. M. Kobolka je preto presvedčený, že je nelogické realizovať tento zber do veľkoobjemových nádob, v ktorých zároveň dochádza k rýchlejšiemu hnitiu tohto odpadu.

Základom je, samozrejme, aj informovanie a vzdelávanie obyvateľov. „My si pod tým predstavujeme osobnú kampaň, ktorá sa týka distribúcie, osvety obyvateľov, ktorá dokáže v danom regióne zaujať, a využívajú sa rôzne kanály,“ dodáva ďalej.

Kontrola, prehľad a motivácia

Dôležité je mať už hneď od začiatku prehľad o tom, kto sa do systému zapojil. „Treba mať nejaký elektronický distribučný systém, či už pri vydávaní košíkov, nádob, aby mesto či obec mali prehľad o tom, kto je zapojený a aby následne vedeli cieliť na jednu aj druhú skupinu,“ vysvetľuje.

Monitorovanie nádob a evidencia vo všeobecnosti hovoria o efektivite využívania systému a pomáhajú hľadať slabé miesta.

Zásadným prvkom by podľa M. Kobolku mali byť kontroly, ktoré predstavujú jednoduchý spôsob, ako dať obyvateľom informáciu o tom, že ak budú nádoby dlhodobo zle triedené, budú započítané do zmesového odpadu. „Sú rôzne modely, ako vieme obyvateľov odmeňovať za ich správanie,“ pripomína.

Spoločnosť od začiatku roka sleduje sedem miest, ktoré začali triediť kuchynské odpady. „Máme mestá, ktoré dnes triedia 2,2 kilogramu kuchynského odpadu na obyvateľa za rok a máme mestá, ktoré už dnes triedia 56 kilogramov kuchynského odpadu na obyvateľa za rok,“ hovorí ďalej.

Rozdiel súvisí s aktivitami, ktoré sa v týchto samosprávach realizujú. Najlepšia samospráva v oblasti triedenia realizuje až 19 podporných aktivít, pričom „najslabšie“ mestá realizujú štyri až osem aktivít. „Výsledkom je až 20-násobný rozdiel medzi najlepšou a najhoršou samosprávou,“ zdôrazňuje.

Najvyužívanejším spôsobom komunikácie sú sociálne siete. Samozrejmosťou sú aj rozdané kompostovateľné vrecká, avšak podľa M. Kobolku je veľký rozdiel v tom, ako to jednotlivé samosprávy urobili. „Až na jednu samosprávu všetky zaviedli dvojtýždenný zber. Samosprávy teda nemali problém so zavedením vyššej frekvencie, dokonca aj keď zvolili prevetrávané nádoby s roštami,“ konštatuje.

Samosprávy s najlepšími výsledkami sa zameriavajú na niekoľko aktivít

Rozdiel medzi „najhoršími“ a „najlepšími“ spočíva najmä v (ne)adresnej distribúcii. „Znamená to, že tá aktivita sa akoby nechala na strane obyvateľstva,“ zdôrazňuje M. Kobolka.

Významnú úlohu však hrali aj donáškové vzdialenosti. „Nie každá samospráva zabezpečila minimálne donáškové vzdialenosti a práve tie, ktoré dosahujú najslabšie výsledky, nemajú ten minimálny štandard, čo je hnedá nádoba pri zmesovom komunálnom odpade, ale majú tie nádoby inštalované vo väčšej vzdialenosti, ako je zmesový komunálny odpad,“ vysvetľuje ďalej.

Čo podľa M. Kobolku robia samosprávy s najlepšími výsledkami? Realizovali si analýzy odpadov, aby pochopili, kde je potenciál, realizovali aj štúdiu a realizačný projekt, aby vedeli, akým spôsobom majú triedený zber zaviesť, adresne distribuovali infraštruktúru, zabezpečili dostatočnú donáškovú vzdialenosť, dostatočnú ročnú kapacitu 250 litrov na obyvateľa ročne, zabezpečili prevetrávané nádoby, zber realizovali aj od dverí, realizujú osvetu od dverí k dverám, zapájajú dobrovoľníkov, lokálne inštitúcie, realizujú komunikačnú kampaň a komunikujú benefity.

Dôležité je zabezpečiť integrovaný systém odpadového hospodárstva a pri vyššej miere vytriedenia postupne znižovať frekvenciu či počet nádob na zmesový komunálny odpad, čím si obce dokážu lepšie zafinancovať triedený zber kuchynských odpadov.

Najjednoduchšou cestou sú decentralizované riešenia

Ako na zhodnocovanie kuchynského odpadu? Podľa M. Kobolku je problémom marketing kompostu. „Stále počúvame, že je problém s kompostom, nikto ho nechce, my ho vyprodukujeme a ostane nám na kompostárňach. Je to veľká domáca úloha, ktorá pred nami je, teda vytvoriť správny obraz o komposte. Na jednej strane čelíme klimatickej kríze, 50 % pôd trpí stredne vysokým stupňom erózie, ktorý nedokáže zachytávať vlahu, nedopĺňajú sa podzemné vody. To je všetko napríklad spôsobené tým, že nám chýba organická hmota,“ hovorí ďalej.

Podľa M. Kobolku si už aj Európska únia uvedomuje, že musíme presmerovať biologicky rozložiteľné odpady na pôdu. V tomto prípade je potrebné vzdelávať aj poľnohospodárov, ktorí si často nie sú vedomí potenciálu, ktorý majú vo svojom komposte.

Zábery zo slovenských kompostární sú dôkazom toho, že obsluha často nerozumie, o čom je priemyselná výroba kompostu, nerozumie logistike, skladovaniu či fyzikálnym a chemickým procesom, ktoré sa dejú v kompostoch.

Častým problémom tiež je, že kompostárne sú nedostatočne vybavené, prípadne sú vybavené nesprávnymi nástrojmi.

Najjednoduchšia cesta, ktorou sa môžu na začiatku vybrať hlavne malé samosprávy, je realizácia malých kompostární. Tie sú primárne určené na zelený odpad z údržby verejnej zelene a záhrad.

„Je tu možnosť kompostovať na voľnej ploche, nezabezpečenej, do 100 ton, splniť nejaké základné požiadavky, ktoré určuje vyhláška, realizovať registračnú povinnosť voči okresnému úradu,“ vysvetľuje M. Kobolka.

Aj takéto malé kompostárne však vyžadujú určité základné technické vybavenie. Na realizáciu malých kompostární sú potrebné veľmi nízke náklady, ako aj na zber a prepravu, keďže ide o decentralizované riešenie. Dôležité je, že každá malá kompostáreň nepotrebuje svoju techniku a technologické vybavenie.

„Je dôležité, aby sa tieto obce spájali dohromady a využívali zdieľanú techniku. Ideálne vieme prepojiť tú malú kompostáreň s miestnym malým farmárom, ktorý bude vlastníkom, prevádzkovateľom alebo odberateľom toho kompostu, pretože ten si vie najlepšie ustrážiť kvalitu kompostu, ktorý bude potrebovať,“ zdôrazňuje ďalej.

Sú tu aj limity, ako sú napríklad poveternostné podmienky alebo fakt, že nemáme tento systém taký sofistikovaný, napriek tomu však podľa M. Kobolku môže byť výstupom veľmi kvalitný kompost.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 9 € si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Mohlo by vás zaujímať

Miroslav Jakuš: Český ISOH neprišiel skokovo, ale prešiel evolúciou. V tom je jeho sila

Miroslav Jakuš: Český ISOH neprišiel skokovo, ale prešiel evolúciou. V tom je jeho sila

Tajomstiev úspechu českého Informačného systému odpadového hospodárstva je hneď niekoľko.

Ako sa Franta Vopršálek z Čučelákovic triediť odpad nenaučil a koľko ho to bude stáť

Ako sa Franta Vopršálek z Čučelákovic triediť odpad nenaučil a koľko ho to bude stáť

Možno ľudia začnú odpad jesť alebo zakopávať na záhrade. To bude to predchádzanie vzniku, komentuje Jan Krišpín z Eveco Brno absenciu ZEVO zariadení.

Samosprávy jednej z OZV vlani vytriedili o 18 % viac odpadu. Čomu za to vďačia?

Samosprávy jednej z OZV vlani vytriedili o 18 % viac odpadu. Čomu za to vďačia?

Ľudia triedia odpad zodpovednejšie a lepšie, stále je však čo zlepšovať, upozorňuje odborníčka.