P. Krasnec: Na úpravu nie je nikto pripravený. Hrozí zastavenie odvozu zmesového odpadu

Zákaz skládkovania neupraveného odpadu by mal na Slovensku začať platiť od 1.1. 2023. Viackrát odkladanú povinnosť envirorezort kvôli európskej smernici už nechce odďalovať. Na druhej strane tí, ktorých sa nové pravidlá nakladania s odpadom týkajú najviac, teda samosprávy a zberové spoločnosti, poukazujú na nepripravenosť z mnohých dôvodov a podstatné zvýšenie finančných nákladov, ktoré nakoniec zaplatia obyvatelia.

O stave pripravenosti miest, obcí a odpadárskych spoločností, ako aj problémoch s úpravou odpadu hovoril na konferencii Odpadové hospodárstvo Peter Krasnec, prezident Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve.

V článku sa dozviete:

• či sú skládky odpadov škodlivé pre životné prostredie a ako sa budú využívať aj po zavedení úpravy odpadov,
• akými technológiami zamedzujú prevádzkovatelia skládok úniku skládkových plynov,
• prečo sú technológie na úpravu odpadu niekoľkonásobne drahšie než systémy odplyňovania skládok,
• aká je súčasná pripravenosť subjektov na úpravu zmesového odpadu,
• či bude kam dávať výhrevnú časť odpadu po úprave,
• o koľko drahšia bude úprava odpadu oproti skládkovaniu,
• prečo hrozí zastavenie odvozu odpadu od 1.1. 2023,
• v čom sú ďalšie prekážky pri spustení úpravy odpadu od nového roku,
• aké riešenie navrhuje odpadárske odvetvie.

Úprava odpadov má odkloniť zmesový odpad zo skládok. Teda regulovaných zariadení s danými technickými normami a parametrami fungovania. “Skládka nemá žiadne negatívne vplyvy na životné prostredie. Ak by mala, bola by zakázaná,” skonštatoval na úvod zástupca odpadárskeho odvetvia.

Aj po zavedení úpravy odpadov sa budú skládky naďalej využívať, iba pre iné typy odpadov – nerecyklovateľné, energeticky a inak nevyužiteľné. Najmä, ak nebudú existovať dostatočné kapacity iných zariadení.

Zamedziť úniku skládkových plynov zo skládky možno systémom odplyňovania vo forme kogeneračnej jednotky alebo tzv. fléry. “Tieto zariadenia stoja od 150-tisíc do 500-tisíc eur, majú takmer nulové prevádzkové náklady, a sú schopné zachytiť 80 až 90 % skládkových plynov. Teda je tu výrazne nižšia investičná náročnosť a žiadne prevádzkové náklady, ktoré by sa museli následne preniesť na obce a obyvateľov,” objasňuje P. Krasnec.

Európska komisia sa pri príprave danej smernice koncom minulého tisícročia vybrala podľa neho ťažšou cestou mechanicko-biologickej úpravy zmesového odpadu. “Náklady na tieto technológie sa pohybujú od 1,5 do 10 až 20 mil. eur. Zároveň sú prevádzkové náklady oveľa vyššie.”

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.