Názor. Ak chceme zabrániť nadmernému nárastu globálnej teploty, musíme znížiť aj spotrebu materiálov

Priemerný občan EÚ každý rok spotrebuje takmer 14 ton materiálov. Vyhadzovaním použitých zdrojov ako odpad a následným vynakladaním ďalšieho množstva energie na ťažbu a dovoz nových zdrojov, ktoré ich nahradia, Európa v skutočnosti zahadzuje bohatstvo, ktoré by inak mohlo zostať v obehu dlhšie.

Pozornosť v EÚ sa zatiaľ sústredila hlavne na odklon od fosílnych palív s cieľom znížiť emisie uhlíka. Pre obmedzenie nárastu globálnej teploty na 1,5°C do konca storočia (záväzok Parížskej dohody z roku 2015) je však dôležité výrazné zníženie našej spotreby materiálu prechodom z neefektívnej lineránej ekonomiky, ktorá vyžaduje neustály prísun materiálu, na obehovú ekonomiku, ktorá udrží materiály v používaní čo najdlhšie.

Takýto prístup je dôležitý aj z dôvodu odstránenia geopolitických neistôt, nakoľko EÚ je závislá od mimoeurópskych zdrojov.

Potreba revízie rámcovej smernice o odpadoch

Politické prostredie by malo vytvoriť podmienky, príležitosti a stimuly potrebné na to, aby podniky inovovali a investovali do nových obchodných modelov, ktoré prerušia prepojenie medzi spotrebou materiálu a prosperitou. Bude potrebné efektívnejšie regulačné prostredie, ktoré odstráni administratívne a praktické prekážky, ktoré tento pokrok brzdia.

Nezávislá konzultačná spoločnosť v oblasti udržateľnosti Eunomia Research and Consulting vypracovala tzv. Bielu knihu, ktorá predstavuje víziu obehového hospodárstva do roku 2040. Tento dokument poukazuje na potrebu revízie rámcovej smernice o odpade s nasledovnými tézami:

• nastavenie jednoduchšieho regulačného prostredia pre produkty, ktoré možno opätovne použiť, opraviť a prerobiť,

• stanovenie jasnejších požiadaviek na environmentálne vlastnosti produktov opätovného použitia,

• lepšie uplatňovanie rozšírenej zodpovednosti výrobcu vrátane modulovaných poplatkov,

• harmonizácia kritérií modulácie poplatkov vo všetkých členských štátoch,

• harmonizácia požiadaviek na podávanie správ a údajov na účely výpočtu a modulácie poplatkov pri použití digitálnych pasov produktov,

• stimulovanie inovácie v ekodizajne produktov,

• podrobnejšie stanovenie hierarchie recyklácie, ktorá bude charakterizovať „vysoko“ alebo „vyššie“ kvalitnú recykláciu a „nižšie“ alebo „nízko“ kvalitnú recykláciu,

• podpora rozšírenia obehových obchodných modelov v politike verejného obstarávania,

• triedenie zmesového odpadu za účelom maximalizovania vytriedenia recyklovateľných materiálov.

Priemyselné sektory, ktoré je potrebné nielen dekarbonizovať

Pre udržanie hranice zvýšenia teploty o 1,5°C by sme mali významne zmeniť rozsah a rýchlosť požadovaných zmien hlavne v štyroch priemyselných sektoroch týkajúcich sa výroby hliníka, plastov, železa a ocele, cementu a betónu. Tieto priemyselné sektory sú totiž spoločne zodpovedné za 78 % skleníkových plynov. Napriek tomu, že rapídne zníženie produkcie emisií CO₂ je možné dosiahnuť technologickým rozvojom, hroziaci kolaps klimatickej zmeny si vyžaduje aj zníženie spotreby týchto materiálov.

Z uvedeného grafu je možné vyčítať potrebu rapídneho zníženia spotreby materiálov na obyvateľa – vyrobených v nasledovných priemyselných sektoroch:

Dosiahnutie takéhoto zníženia spotreby materiálov bude náročné, následne sa prejaví v stavebníctve, v preprave, v systémoch stravovania, pri obaloch, pri textíliách a pri elektrických a elektronických zariadeniach. Vytvoria sa však aj nové stimuly pre inovácie – nielen v oblasti recyklácie materiálov, ale aj v spôsobe nášho života a v podnikateľských zámeroch.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.