Eversheds Sutherland
MEVA SK
INISOFT

Dovážajú sa státisíce ton odpadu. Väčšina prichádza na Slovensko z dvoch krajín

Pozreli sme sa na dáta o cezhraničnej preprave odpadov (+GRAFY +MAPA).

dovoz odpadu

Foto: Depositphotos

Množstvo odpadu dovážaného na Slovensko rastie. Rezort životného prostredia v rokoch 2020 – 2022 povolil import 600-tisíc až 700-tisíc ton odpadov ročne. V porovnaní s predošlými rokmi to bolo výrazne viac.

Väčšina dovezeného odpadu sa na Slovensku spaľuje s energetickým využitím. A viac než polovica importov dlhodobo prichádza z dvoch hlavných destinácií.

Vyplýva to z údajov Ministerstva životného prostredia o cezhraničnej preprave odpadov na základe vydaných povolení.

V článku sa dozviete:

  • odkiaľ sa dováža odpad na Slovensko,
  • ako import odpadu rástol v uplynulých rokoch,
  • ako sa nakladá s dovezeným odpadom,
  • koľko odpadu sa zo Slovenska vyváža.

Odkiaľ odpad prichádza

Podľa posledných dostupných komplexných dát zo Správy o stave životného prostredia za rok 2021, ktorú ministerstvo s oneskorením zverejnilo až vo februári tohto roka, v predminulom roku prišla väčšina legálne dovezeného odpadu na slovenské územie z Rakúsku a Talianska.

Z celkového množstva 652-tisíc ton dovezených odpadov pochádzalo od našich západných susedov 308-tisíc ton (47 % celkového importu). Ďalších 143-tisíc ton (22 %) prišlo z Talianska.

S odstupom ďalej nasledovali Nemecko, Slovinsko, Švajčiarsko a Belgicko, z ktorých sa predvlani na Slovensko priviezli rádovo desaťtisíce ton odpadov. Zvyšok cezhraničných prepráv pochádzal z krajín regiónu V4

Ide pritom o celkové množstva odpadov povolených na cezhraničný pohyb odpad na základe povolení vydaných v roku 2021. V zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 1013/2006/ES o preprave odpadu ministerstvo predvlani vydalo 179 takýchto rozhodnutí.

„Rozhodnutí v roku 2021 bolo o 26 viac ako v predchádzajúcom roku. Počet rozhodnutí na dovoz odpadov však medziročne poklesol z 88 na 73. Nárast z 29 na 63 bol zaznamenaný v kategórií tranzit/tiché súhlasy,“ píše sa v najnovšej správe o stave životného prostredia.

Ako sa vyvíja dovoz odpadu

Ako sumarizuje nasledujúci graf s dátami od roku 2010, celkový objem odpadu dováženého na Slovensku bol v roku 2021 podobný ako v predošlom aj nasledujúcom roku. Kým v roku 2020 ministerstvo povolilo import približne 700-tisíc ton odpadov, v roku 2022 to bolo takmer 650-tisíc ton.

 
 

Zostáva vám 51% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 7,50 € + DPH si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (4)

  1. info@odpadovyhospodar.sk06.06.2023 (13:36)
    Ja len doplním info, že celkových import ci export odpadov je oveľa viac. Tieto dáta co sú v článku a sú z dat od mzp, tak to sú len množstva, ktoré podliehajú povoovaciemu procesu. Potom je tu druhá skupina, ktorá nepotrebuje povolenie z ministerstva a tato skupina v týchto číslach nie je zahrnutá.
  2. juraj.ciz@ecorec.eu06.06.2023 (21:34)
    "Množstvo odpadu dovážaného na Slovensko rastie ?!" Podľa grafu v článku už 3 roky za sebou klesá. Okrem toho, to nie je množstvo dovážaného odpadu, ale množstvo, ktoré je povolené doviezť. Firma dostane povolenie na dovoz 5000 ton, dovezie však len 500 t. Čo hovorí ISOH, koľko sa reálne doviezlo ? :-)
  3. Radovan Potočár (autor)08.06.2023 (09:35)
    Dobrý deň, ďakujem za spätnú väzbu. Námetom pre ďalší článok určite môže byť jednak vyhodnotenie reálnych prepráv (v rámci povolení) a ďalších importov/exportov, ktoré povoľovaniu nepodliehajú. Tu som rozobral len povolené množstvá, čo je v texte zmienené, ale uznávam, že som to mohol osobitne zdôrazniť aj v úvode. Čo sa týka toho rastového trendu povolených množstiev, tým som mal na mysli postupný nárast od roku 2013 a najmä nárast v rokoch 2020 až 2022 oproti predošlému obdobiu, hoci v dvoch posledných rokoch povolené množstvá klesli. Graf som pritom zámerne potiahol až do rokov 2010/2011, kedy boli celkové povolené množstvá rádovo vyššie. Aby vyznenie textu nebolo zavádzajúce, článok sme vo väčšej miere odomkli tak, aby bol pre všetkých čitateľov aj bez predplatného obsah prístupný až po graf zachytávajúci obdobie rokov 2010 až 2022. Verím, že každý čitateľ tak bude mať priestor aj pre vlastnú interpretáciu dát. Do budúcnosti budem mať pri žurnalistickom zjednodušovaní túto spätnú väzbu na zreteli. RP
  4. juraj.ciz@ecorec.eu08.06.2023 (10:00)
    Clanok je super, konecne sa niekto venuje hlbsej analytike tokov odpadu. Co je smutne, ze SR stale nema elektronicku evidenciu vsetkych tokov materialov. Myslim ze po zavedeni ISOHu budu viacere prekprekvapive skutocnosti, napr. aj pri odpadoch spadajucich pod rozsirenu zodpovednost....

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Mäkké plasty sú problém. Recyklovať sa ich nedarí ani v Spojenom kráľovstve

Mäkké plasty sú problém. Recyklovať sa ich nedarí ani v Spojenom kráľovstve

Veľký obchodný reťazec spustil projekt, ktorým chce dokázať, že ich vyzbierané mäkké plasty skončia v recyklácii.

Naprší a stúpne hmotnosť. Predražiť odpady môže aj dážď, otvorené kontajnery sú problém

Naprší a stúpne hmotnosť. Predražiť odpady môže aj dážď, otvorené kontajnery sú problém

Základnou prevenciou je zatvárať kontajnery. K dispozícii sú však aj ďalšie riešenia.

Zníži Slovensko mieru skládkovania pod 10 % a od čoho to závisí?

Zníži Slovensko mieru skládkovania pod 10 % a od čoho to závisí?

Zhodnocovanie nerecyklovateľného odpadu môže znížiť ceny energií aj šetriť životné prostredie.