NATUR-PACK
MEVA SK
INISOFT

Využili pôvodné materiály, vzniklo recyklované terrazzo. Ako obnovili Námestie slobody

Ušetrili sme 500 ton materiálu, konštatujú architekti. Cirkulárny prístup ale projekt predražil, lacnejšie by bolo použiť hotový produkt.

námestie slobody

Námestie slobody počas rekonštrukcie / Foto: Ateliér 2021 Facebook / LABAK

Jedna z najväčších na Slovensku po 16 rokoch opäť funguje. Stalo sa tak po obnove Námestia slobody v Bratislave, ktorého dominantou je práve ikonická fontána z roku 1980.

Úpravami prešla časť námestia, kde sa vysadili stromy, upravili vyvýšené záhony, pribudlo automatické zavlažovanie, nový mobiliár, osvetlenie aj unikátne liate terazzo, ktoré nahradilo pôvodnú popraskanú žulovú dlažbu.

Za prvou etapou rozsiahlej rekonštrukcie stojí hlavné mesto spolu s Metropolitným inštitútom Bratislavy (MIB) a Generálnym investorom Bratislavy (GIB). Aktuálnu podobu námestia určila architektonická súťaž z roku 2017, ktorú vyhrali architekti z ateliérov 2021 a LABAK.

Obnovili fontánu aj priestranstvo

Rekonštrukcia Námestia slobody podľa magistrátu patrí medzi najväčšie obnovy verejného priestoru v Bratislave. Hlavným lákadlom zostáva ikonická fontána, ktorá má po obnove fungovať s nižšou spotrebou vody aj elektrickej energie. 

„Úpravou prešlo v rámci prvej fázy revitalizácie aj námestie, ktoré je teraz oveľa lepšie prispôsobené na konanie veľkých verejných zhromaždení, čo v minulosti pri koncipovaní tohto verejného priestoru nebolo žiaduce,” povedal primátor Bratislavy Matúš Vallo.

Práce sa začali v novembri 2021 a počas necelých 19 mesiacov prešla komplexnou opravou fontána s lipovým kvetom a podzemnou strojovňou, a tiež plochy námestia. V rámci prvej fázy rekonštrukcie sa zmodernizovalo osvetlenie, vymenili sa rozvody a na námestí pribudla zeleň.

Na jeseň tohto roka má pokračovať druhá fáza rekonštrukcie, v rámci ktorej sa vysadí ďalšia zeleň, pribudne ihrisko pre najmenších a opravia sa posledné spevnené plochy námestia. Projekt bol spolufinancovaný z vládnych dotácii.

Žulovú dlažbu nevedeli opätovne použiť

„Zvolili sme citlivú rekonštrukciu, ktorá rešpektuje pôvodný charakter námestia. Priestor je viac prispôsobený verejným podujatiam, ktoré sa tu historicky diali. Fontánu sme upravili tak, že návštevníci môžu do nej vstúpiť a ochladiť sa,“ priblížil architekt Peter Lényi z ateliéru 2021.

Do bezprostredného okolia fontány sa vylialo unikátne terazzo, ktoré architekti zrecyklovali z pôvodnej žulovej dlažby a čadičových obkladov.

„Pôvodnú žulovú dlažbu a čadičový obklad sme navrhli vybrať a rozdrviť na menšie kúsky, ktoré sú pozorovateľné v štruktúre novej liatej dlažby. Prebrúsením vznikol atraktívny povrch nadväzujúci na pôvodný materiál. Týmto krokom sme mestu ušetrili približne 500 ton materiálu, ktorý by inak skončil na skládke a bolo by nutné vyťažiť nový materiál,“ vysvetlil architekt Ondrej Marko z ateliéru 2021 s tým, že originálne lúčovité tvary zo štiepanej dlažby typické pre toto námestie zostali zachované.

Tvorcovia projektu podľa jeho slov chceli poňať renštrukciu cirkulárne a narazili na to, že žulová dlažba z okolia fontány sa nedala opätovne použiť. Jednotlivé kusy totiž mali rôznu hrúbku, z ložnej strany hrboľatý povrch a často boli popraskané.

„Bolo nám ľúto vyhodiť 500 ton tohto ušlachtilého kameňa a preto sme vymysleli spôsob ako z neho vytvoriť pekný, kvalitný a trvácny povrch okolo fontány,” dodáva O. Marko.

Nahradili 55 % prírodného kameniva

Ďalším pôvodným materiálom bol čadič, ktorým boli vydláždené bazény samotnej fontány. Šlo o materiál, ktorý vznikol roztavením prírodného čadiča a má lepšie vlastnosti, napríklad nenasiakne vodu.

Žulové dlaždice spolu s taveným čadičom sa pre potreby nového projektu podrvili na drobnú frakciu a použili ako prímes do betónu v okolí fontány. Nahradili až zhruba 55 % prírodného kameniva, ktoré sa tak nemuselo vyťažiť a prepravovať, čím sa ušetrili emisie skleníkových plynov, nie však financie.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Kde je hranica medzi zberným dvorom a inými formami zberu? (PRÁVNY POHĽAD)

Kde je hranica medzi zberným dvorom a inými formami zberu? (PRÁVNY POHĽAD)

Článok Márie Sadloňovej z advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland vyšiel v júnovom vydaní časopisu Odpadové hospodárstvo 04-06/2024 a zaoberá sa problematikou dvoch foriem zberu.

Zbyněk Kozel: Nariadenie o obaloch veľmi nezmení zber, no prináša tlak na triedičky

Zbyněk Kozel: Nariadenie o obaloch veľmi nezmení zber, no prináša tlak na triedičky

Samostatná recyklácia obalových odpadov bude znamenať triediace linky pre najmenej 12 druhov obalov, upozorňuje šéf českej OZV.

Ministerstvo nie je hračka, hoci sa jeho vedenie tak správa (KOMENTÁR)

Ministerstvo nie je hračka, hoci sa jeho vedenie tak správa (KOMENTÁR)

Komentár Radovana Kazdu vyšiel v úvodníku júnového vydania štvrťročníka Odpadové hospodárstvo 04-06/2024 s prílohou ENERGO a VODA.

X
X
X
X