Eversheds Sutherland
MEVA SK
INISOFT

Názor. Ministerstvo opäť pripúšťa odklad MBÚ. Čo s gold-platingom v podobe AT4 a GS21?

Zahraničná prax ukazuje, že nedáva zmysel súčasne preukazovať plnenie oboch parametrov, píše generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu Ján Chovanec.

Ján Chovanec

Generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu Ján Chovanec / Foto: ZOP

V Európe nie sú linky na mechanicko-biologickú úpravu odpadov (MBÚ) žiadnou novinkou a vznikajú a zanikajú už viac ako štvrťstoročie. Ich znovu objavovanie v tom ktorom členskom štáte súvisí hlavne s implementáciou európskej smernice o skládkach a snahou minimalizovať neupravený odpad ukladaný na skládkach. Po vzore Nemecka a Rakúska, kde zaviedli úpravu po roku 2005 a Poľska, ktoré tak urobilo po roku 2012, by malo Slovensko nasadnúť na vlak MBÚ od roku 2024.

Na zavedenie úpravy zmesového komunálneho odpadu pred jeho uložením na skládku zostáva po jeho ročnom odklade opäť len šesť mesiacov a aktuálne vedenie envirorezortu sa preto v predstihu rozhodlo zahájiť pracovné stretnutia so zástupcami samospráv a spoločností pôsobiacich v sektore odpadového hospodárstva.

Aj keď podľa názoru väčšiny odbornej verejnosti je MBÚ skôr na ústupe, čo dokazujú čísla z Nemecka a Rakúska, a mnohí ju dokonca označujú za slepú uličku, aktuálne vedenie envirorezortu pokračuje v príprave Slovenska na danú povinnosť, hoci opätovne pripúšťa možný posun termínu.

Slovensko nie je pripravené a chýba vyhláška

Aktuálne vedenie ministerstva spolu s Inštitútom environmentálnej politiky (IEP) na poslednom pracovnom stretnutí k téme MBÚ 6. júla 2023 potvrdili, že aktuálne je na úpravu pripravená len približne jedna Slovenska, 24 projektov prešlo procesom EIA a koncom roka 2024 bude podľa ministerstva možné väčšinu odpadu na Slovensku upravovať. IEP dokonca uviedlo, že ak by sa mali realizovať všetky schválené projekty, na Slovensku by sme mali po realizácií dokonca nadkapacitu MBÚ.

Papierové kapacity v podobe schválených projektov, ktoré prešli procesom EIA môžu teda naznačovať pozitívny trend prípravy na povinnosť úpravy, no ako to nakoniec celé dopadne, nie je do dnešnej doby kvôli absencii vykonávacej legislatívy jasné.

Envirorezort aj tento nedostatok vníma a okrem úpravy nariadenia k zákonným poplatkom za uloženie odpadu sľubuje aj vykonávaciu vyhlášku k samotnej MBÚ.

Kombinácia AT4 a GS21

Podľa prílohy č. 3a k vyhláške MŽP SR č. 382/2018 Z. z. o skládkovaní odpadov a uskladnení odpadovej ortuti v znení neskorších predpisov musí každý odpad po úprave a pred uložením na skládku splniť nasledovné parametre:

AT4 (statický respiračný test) je krátkodobý mikrobiologický test používaný na stanovenie respiračnej aktivity - emisie oxidu uhličitého alebo rýchlosti absorpcie kyslíka, ktorý je možné určiť za statických podmienok. Parameter AT4 je jedným z ukazovateľov zrelosti materiálu po mechanickom a biologickom spracovaní. Používa sa okrem iného v Nemecku a Rakúsku ako povinný test na posúdenie straty schopnosti ďalšieho biologického rozkladu odpadu (tzv. stabilizovaného materiálu) po mechanickom a biologickom spracovaní.

GS21 je test na stanovenie potenciálu tvorby bioplynu počas inkubačného procesu spočíva v stanovení objemu suchého bioplynu, alebo výhodnejšie metánu (za normálnych tlakových a teplotných podmienok), vyprodukovaného hmotnostnou jednotkou privádzaného substrátu počas stanoveného obdobia 21 dní. Parameter GS21 je ďalším indikátorom zrelosti materiálu po mechanicko-biologickom spracovaní, zjednodušene hovorí o tom koľko metánu ešte odpad vyprodukuje, keď sa uloží na skládke.

Viacero štúdií v zahraničí už v minulosti porovnalo rôzne parametre určovania stability odpadu a vybrané publikácie dokonca porovnali vzťah medzi hodnotami AT4 a GS21.

Zdroj: Prace Instytutu Ceramiki i Materiałów Budowlanych

Zdroj: International Journal of Environmental Research and Public Health

Ak sa teda pozrieme na už vyššie uvedené porovnania závislosti parametrov AT4 a GS21 je zjavne, že tu platí priama úmera. Že ak je parameter AT4 pod 10 mgO2/g, tak aj GS21 spĺňa limitne hodnoty (<20 l/kg). Na základe rakúskych štúdií hodnota AT4 = 7 mg O2/g zodpovedá približne GS21 = 11,5 l/kg.

Zmysluplnosť kombinácie AT4 a GS21

V Rakúsku sa hodnotenie straty schopnosti ďalšej biodegradácie stabilizátu vykonáva spoločne, a to ako v aeróbnych podmienkach - stanovenie AT4, tak v anaeróbnych podmienkach - stanovenie GS21 alebo GB21. V Nemecku sa ako alternatíva smie vykonať iba jeden z testov - označenie AT4 alebo GB21.

V obidvoch krajinách bola pre parametre GS21 a GB21 prijatá rovnaká limitná hodnota - 20 l/kg sušiny, ktorú musia spĺňať, aby mohol byť odpad uložený na skládke. V ostatných šiestich členských krajinách EÚ sa používa len parameter AT4 a v ďalších siedmich krajinách sa používajú iné parametre.

Uvedené porovnanie potvrdzuje, že najviac používaný parameter stabilizácie odpadu je parameter AT4 s limitom stabilizácie na úrovni 10 mg O2 /g.

Odhliadnuc od priamej úmery týchto parametrov hrá v neprospech duálneho systému v slovenských podmienkach aj viacero iných faktorov.

Uvedené porovnanie potvrdzuje, že najviac používaný parameter stabilizácie odpadu je parameter AT4 s limitom stabilizácie na úrovni 10 mg O2 /g.

Odhliadnuc od priamej úmery týchto parametrov hrá v neprospech duálneho systému v slovenských podmienkach aj viacero iných faktorov.

Test GS21 je možno z laboratórneho hľadiska považovaný za vhodnejší parameter na hodnotenie straty schopnosti ďalšej biodegradácie stabilizátora ako parameter AT4, no z pohľadu ceny a prevádzky zariadení takmer zbytočný.

Parameter GS21 s určitosťou nie je prevádzkový parameter, na základe ktorého sa vie/môže prevádzka MBÚ linky rozhodovať, kedy je už možné odpad na skládku umiestniť alebo nie. Dokonca ani v Rakúsku nie je tento parameter prevádzkovo stanovovaný, ale slúži len na počiatočné nastavenie prevádzkového procesu počas skúšobnej prevádzky, kedy sa porovnáva vzťah AT4 vs. GS21, a ďalej sa proces kontroluje už len na základe parametra AT4.

Bez vyhlášky sa nepohneme

Ak má mať zavedenie MBÚ z pohľadu environmentálnych a zdravotných rizík celospoločenskú podporu, pravidlá pre prevádzkovanie takýchto zariadení musia byť správne nastavené, musia byť jednoznačne a zrozumiteľne a taktiež by nemali prekračovať nevyhnutnú mieru pre dosiahnutie sledovaného cieľa (viď. parameter GS21) a klásť tak neprimerané požiadavky na prevádzkovateľov takýchto zariadení a v konečnom dôsledku aj na samosprávy.

Náš severný sused parameter GS21 nemá, na druhej strane ale okrem parametra AT4 (< 10 mg O2/g sušiny), stratu žíhaním (< 35 %) a podielu organického uhlíka (< 20 %) definuje v aktuálnom ministerskom nariadení z decembra 2022 celý rad ďalších prevádzkových pravidiel a podmienok ako:

  • stanovenie veľkosť jednotlivých oddeľovaných frakcií (čo je nadsitná a čo je podsitná frakcia)
  • určuje výstupy z MBÚ (katalógové čísla odpadov),
  • zakazuje miešať odpad z úpravy s oddelene vyzbieraný odpadov (podsitnú s BRKO),
  • pri mechanickej úprave, ktorej výsledkom je zhodnocovanie určuje kód nakladania R12, v prípade zneškodňovania kód D13,
  • pri biologickej úprave, ktorej výsledkom je zhodnocovanie určuje kód nakladania R3, v prípade zneškodňovania kód D8,
  • zakazuje stabilizovať podsitnú zložku na otvorenej ploche počas prvých 2 až 4 týždňoch v závislosti od technológie (odpad je potrebné stabilizovať v uzatvorenom priestore napojenom na biofilter), kedy je riziko zápachu vysoké,
  • stanovuje ročný počet testovaných vzoriek, ktorý by mal zodpovedať ročnému počtu cyklov spracovania odpadu,
  • a v neposlednom rade definuje podmienky biologického spracovania podsitnej frakcie v anaeróbnych a anaeróbnych podmienkach, resp. v podmienkach biologického sušenia.

Ak by sme sa dokázali pri spracovaní chýbajúceho vykonávacieho predpisu pre MBÚ inšpirovať minimálne tým poľským, znamenalo by to záruku splnenia parametra AT4 a požiadavka na meranie GS21 by tým stratila opodstatnenie.

Zároveň by sa vzhľadom na komplikované prevádzkové preukazovanie parametra GS21 a jeho možné obchádzanie minimalizovalo riziko, že na skládkach bude aj naďalej končiť nedostatočne stabilizovaný odpad, ktorý negatívnym spôsobom ovplyvňuje životné prostredie predovšetkým produkciou skládkových plynov.

Ján Chovanec
Generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu


Pozn.: Článok je názorovým príspevkom. Postoje prezentované v ňom môžu, ale nemusia vyjadrovať názor redakcie Odpady-portal.sk


Diskusia (1)

  1. info@odpadovyhospodar.sk24.07.2023 (14:16)
    vynikajúco spracované, ďakujem.

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Pozor na tlačivo aj termín. Odborníčka vysvetľuje ako na ročné ohlásenie vo februári 2024

Pozor na tlačivo aj termín. Odborníčka vysvetľuje ako na ročné ohlásenie vo februári 2024

Podľa aktuálne platného zákona o odpadoch mal byť práve prvý rok po zavedení ISOHu bez ohlásení, pripomína Zuzana Balková.

Pomáhajú príklady dobrej praxe, obaly sa stále menia, hovorí expertka OZV NATUR-PACK (rozhovor)

Pomáhajú príklady dobrej praxe, obaly sa stále menia, hovorí expertka OZV NATUR-PACK (rozhovor)

Vzdelávame verejnosť aj výrobcov, svojim klientom bonusovo poskytujeme aj poradňu, vysvetľuje Ľubica Vargová.

Program odpadového hospodárstva SR a jeho (ne)záväznosť (PRÁVNY POHĽAD)

Program odpadového hospodárstva SR a jeho (ne)záväznosť (PRÁVNY POHĽAD)

Ako je to s plnením podmienok pre cezhraničný pohyb odpadu? Tému rieši článok Sylvie Berovej z advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland.