Obce musia vyvážať kuchynský odpad dvakrát častejšie, ak ho nezbierajú z drahších nádob. Narýchlo zavedenú zmenu rezort nemení, argumentuje nedostatkom údajov.
Nakladanie s kuchynským odpadom patrí k najdrahším položkám v odpadovom hospodárstve miest a obcí. Podľa analýzy, ktorú si dal vypracovať Zväz odpadového priemyslu v roku 2022, priemerná cena za tonu vyzbieraného a spracovaného BRKO dosahuje viac ako 340 eur za tonu.
O to nepríjemnejšie bolo zistenie samospráv na sklonku roku 2020, že do vyhlášky, ktorá upravovala aj nakladanie s kuchynským bioodpadom, sa bez ich vedomia dostala regulácia, ktorá nakladanie s týmto odpadom ešte viac zdražila.
V rozsiahlom článku sa dozviete:
- ako nastala zmena vo vyhláške a čo spôsobila,
- v čom spočívajú minimálne štandardy nádob,
- ako presadilo občianske združenie zmenu vo vyhláške,
- či mohlo byť opatrenie pod vplyvom lobingu,
- kto namietal zneniu vyhlášky,
- akú štúdiu si dalo vypracovať ministerstvo životného prostredia,
- súčasný postoj envirorezortu k predmetnej regulácii vo vyhláške.
Nečakaná zmena vo vyhláške
Jednou z prvých legislatívnych aktivít ministerstva životného prostredia pod vedením Jána Budaja bolo vydanie novely vyhlášky č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch.
Tú predstavil rezort v júni 2020 a vydaná bola 13. novembra 2020 (348/2020 Z. z.).
Návrh upravoval niektoré pravidlá pre donáškovú vzdialenosť, zodpovednosť za triedený zber od podnikateľov, ale podmienkam pre zber biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov (BRKO) z domácností sa venoval len okrajovo.
Združenie presadilo zdraženie zberu
V pripomienkovom konaní si však presadilo environmentálne združenie Priatelia Zeme - SPZ opatrenie, ktoré mnohým samosprávam, ktoré už mali zavedený fungujúci zber BRKO, výrazne zvýšilo náklady.
Ministerstvo totiž súhlasilo s návrhom združenia, aby obce, ktoré zbierali BRKO do obyčajných, neupravených nádob, boli povinné vyvážať BRKO dvakrát častejšie, než tie, ktoré si zaobstarali upravené nádoby.
„Biologicky rozložiteľný odpad je možné zbierať aj v neupravených (špeciálnych) nádobách – bez vetrania a mriežky, len frekvencia vývozu musí byť vyššia. Aj dnes máme v SR obce, ktoré používajú neupravené nádoby na zber BRKO a majú frekvenciu 1x za 14 dní. Zápach, ktorý pri tom vzniká, však odrádza ľudí od zapojenia sa do zberu. Preto navrhujeme, aby neupravené nádoby (sú lacnejšie ako upravené) mohli používať aj naďalej, ale budú musieť BRKO z týchto nádob vyvážať častejšie. Kto bude používať špeciálne upravené nádoby (v uvedenom minimálnom rozsahu), tak frekvencia pre nich zostane menej častá,” uviedlo združenie Priatelia Zeme - SPZ ako zásadnú pripomienku, ktorú zopakovalo aj ako pripomienku verejnosti.
Hoci pripomienku formálne zaslalo environmentálne združenie, jeho predseda Branislav Moňok sa podľa informácií, ktoré sme získali z viacerých dôveryhodných zdrojov, v tom čase aktívne podieľal na príprave odpadovej legislatívy aj na pôde MŽP SR.
Zúčastňoval sa tiež pracovných rokovaní s významným vplyvom na pozíciu ministerstva.
Kontajner na kuchynský odpad s otvormi | Ilustračné foto: Odpady-portal.sk
Zvláštne štandardy nádob
V schválenom predpise boli v Prílohe 10b určené aj minimálne požiadavky, ktoré musia spĺňať nádoby na to, aby ich nemuseli obce vyvážať dvakrát častejšie: musia mať vetracie otvory na tele nádoby, systém vetrania na veku a mriežku na dne nádoby, ktorá oddeľuje tekutú časť od pevnej časti.
Samosprávy, ktoré mali zavedený systém zberu BRKO z domácností v bežných nádobách, tak v polovici novembra zistili, že od 1. januára budú musieť vyvážať bioodpad dvakrát častejšie, než tie, ktoré si zakúpia upravené nádoby.
Podozrenia z lobingu
Nezvyčajná požiadavka na vlastnosti nádob by mohla vytvoriť výhodu na trhu pre dodávateľov, ktorí disponujú takýmto sortimentom.
Na možné zvýhodnenie niektorého dodávateľa upozornil aj bývalý poradca MŽP SR pre informačný systém Martin Basila v nedávnom rozhovore, v ktorom naznačil, že táto regulácia má znaky lobistického zásahu v prospech predajcov tzv. dierkovaných nádob.
Redakcia Odpady-portal.sk nedisponuje informáciami, ktoré by naznačovali, že niektorý z dodávateľov získal takúto výhodu a preukázateľne ju využíval.
Disponujeme však dôkazom, že na pracovné stretnutie, ktoré zorganizovalo ministerstvo k výhradám voči už vydanému predpisu, ktoré vzniesli začiatkom roku 2021 Únia miest Slovenska aj koaličná strana SaS (autor článku bol v tom čase poslancom NR SR v klube SaS a jedným z adresátov pozvánky - pozn. red.), boli prizvaní aj Branislav Moňok a Marián Kobolka, konateľ spoločnosti JRK Slovensko. Tá je popredným dodávateľom nádob na bioodpad na slovenský trh.
Kuchynský odpad pred prípravou na zhodnotenie v bioplynovej stanici | Ilustračné foto: Odpady-portal.sk
Namietali nielen samosprávy
Ako sme už uviedli, proti narýchlo prijatému opatreniu, ktoré zvýšilo náklady niektorým obciam, namietala už vo februári 2021 Únia miest Slovenska, no neúspešne.
Opätovne sa pokúšali presadiť zmenu sporného predpisu po zmene vo vedení ministerstva. Tému otvorila Únia miest Slovenska pri rokovaní s ministrom životného prostredia Milanom Chrenkom.
Na nezmyselnosti zavedenej regulácie sa zhodli aj šiesti profesionáli v odpadovom hospodárstve, ktorí vydali koncom roku 2021 spoločné vyhlásenie, v ktorom požadujú zrušiť ju.
Podobný názor prezentoval začiatkom roku 2021 aj Matej Kolesár zo spoločnosti CMT, ktorá sa veľa rokov zaoberá práve nakladaním s kuchynským odpadom.
„Nestretli sme sa s tým, aby sa kuchynský odpad zbieral do dierkovaných nádob. Zbierať ho v dierkovaných nádobách je ako chodiť so sitkom po vodu do studne. Aj kvôli nebezpečenstvu mikrobiologickej nákazy táto oblasť spadá pod veterinárnu správu,” uviedol v rozhovore pre Odpady-portal.sk.
Aktuálny postoj ministerstva k regulácii prinášame nižšie.
Dobre utajená štúdia
Po vznesení výhrad k regulácii, ku ktorej Budajovo ministerstvo neumožnilo vyjadriť sa dotknutým subjektom, sa ministerstvo rozhodlo posilniť argumentáciu tým, že dodatočne zadalo vypracovať štúdiu, ktorá by mala posúdiť vplyv rôznych typov nádob na kvalitu bioodpadu. Na základe nej sa chcelo ministerstvo rozhodnúť, či bude trvať na frekvencii vývozov a štandardoch nádob.
Štúdiu vypracoval profesor Ján Gaduš z SPU v Nitre, renomovaný odborník na bioodpad. Ministerstvo potvrdilo, že štúdia vznikla. V tom čase envirorezort otáľal s jej zverejnením, v máji roku 2021 ju odmietol poskytnúť autorovi článku.
Odborný podklad MŽP nezverejní
Ministerstvo ju však nezverejní ani pod vedením Tomáša Tarabu.
„Štúdia s názvom Zhodnotenie vhodnosti úprav kontajnerov a rôzneho spôsobu uskladnenia triedeného biologicky rozložiteľného odpadu bola dokončená a odovzdaná. Štúdia však zverejnená však nie je, slúžila ako odborný podklad,” uviedol odbor komunikácie pre denník Odpady-portal.sk.
Zostáva vám 24% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.