Prinášame spoločné vyhlásenie šiestich špecialistov z rôznych odvetví odpadového hospodárstva.
Ministerstvo životného prostredia zaviedlo do právnych predpisov odpadového hospodárstva tzv. primerané donáškové vzdialenosti. Od roku 2022 sa majú týkať biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov a od roku 2023 aj triedených zložiek ako papier, plasty, sklo, kovy a viacvrstvové kombinované materiály.
V praxi to znamená nádoby alebo vrecia na všetky vyššie spomenuté odpady pre každý rodinný dom a všetky farebné nádoby na mieste zberu zmesového komunálneho odpadu pre bytové domy.
Plne si uvedomujeme ciele tejto zmenenej legislatívy a nutnosť zvyšovania miery triedenia komunálnych odpadov. Toto opatrenie by malo Slovensko približovať k plneniu cieľov v odpadovom hospodárstve. Myšlienku door to door systému neodmietame. Práve naopak, vítame ju, no zároveň pripomíname, že tento systém nie je vhodný pre všetky typy zástavby a nie je vhodný pre všetky odpady.
Dovoľujeme si poukázať na niektoré aspekty tejto výraznej zmeny, ktorá by mala mať veľký dopad na občanov, obce, zberové spoločnosti a organizácie zodpovednosti výrobcov. Pri našich úvahách sa nedalo vyhnúť otázkam, či boli dôsledne vyhodnotené všetky ekonomické, technické a ekologické aspekty, ktoré táto zmena prinesie.
Občanom by to malo priniesť vyšší komfort a blízkosť danej služby. To je pozitívne a malo by to podporiť triedenie odpadov. Niektoré odpady však nie sú pre zavedenie nulovej donáškovej vzdialenosti vhodné – napríklad sklo, či jedlé tuky a oleje.
Obciam, ktoré dnes majú nedostatočnú infraštruktúru triedeného zberu, by pod vplyvom zavedenia tejto zmeny mala rásť miera vytriedenia komunálnych odpadov. No musia sa vysporiadať s priestorovými nárokmi v individuálnej a aj komplexnej bytovej výstavbe, racionalizovať zberné miesta, či spájať niektoré odpady do jednej nádoby.
Čo navrhujeme?
- Zrušiť nulovú donáškovú vzdialenosť pre zber skla a ponechať to na preferovaný systém zberu v danej obci,
- zrušiť nulovú donáškovú vzdialenosť pre zber kuchynských olejov, a ponechať to na preferovaný systém zberu v danej obci,
- zrušiť prílohu 10b vyhlášky 371/2015a ponechať to na preferovaný systém zberu v danej obci,
- zvýšiť skládkové poplatky za ukladanie odpadov na skládky odpadov,
- zreformovať systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov a štandardov zberu.
Prečo to navrhujeme?
Povinné plošné štandardy a presne stanovené donáškové vzdialenosti nie sú v krajinách EÚ bežné. Okrem toho, že akákoľvek plošná povinnosť nerešpektuje lokálne podmienky, je potreba detailného nastavenia každej povinnosti priamo v zákone iba dôsledkom zle nastaveného systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov, či jednostranného pohľadu na zber biodpadov.
Na začiatku celého systému sú ciele, ktoré preberáme zo smerníc EÚ a slovenská legislatíva ich prenáša na výrobcov. Ciele pre recykláciu odpadov z obalov, ako aj ciele pre recykláciu komunálneho odpadu rastú a budú rásť. Tieto ciele sú jasne definované a mali by byť hlavnou motiváciou výrobcov a obcí pre zvyšovanie množstva vytriedeného odpadu, ale aj zlepšovanie čistoty zberu.
Na obce sa kladú neodôvodnené nároky a sme toho názoru, že obciam by sa nemali zadávať presné nádoby, či frekvencie, ale je im potrebné stanoviť ciele, ktoré by museli dosahovať. Následný výber systému zberu odpadov by mal ostať na obci, ktorá najlepšie vie vyhodnotiť lokálne podmienky a možnosti.
Práve zmysluplné nastavenie cieľov zberu a recyklácie, ich transparentné vyhodnocovanie a najmä reálna vymožiteľnosť ich plnenia sú predpokladom pre funkčné nastavenie triedeného zberu. Pri absencii vyššie uvedeného, bude snaha plošne definovať čiastkové ciele a opatrenia, viesť iba k ich ďalšiemu obchádzaniu.
Apelujeme na ministerstvo, aby prehodnotilo plošné zavedenie nulových donáškových vzdialeností v rámci aktuálnej novelizácie príslušnej vyhlášky a nastavilo systém, ktorý bude vychádzať z konkrétnych dát a analýz a bude rešpektovať špecifiká jednotlivých druhov odpadov, najmä skla a jedlých olejov, pri ktorých takéto nastavenie nedáva zmysel.
Ďalej apelujeme na Ministerstvo, aby prehodnotilo štandardy zberu pre triedený zber tak, aby nemohlo dochádzať k vývozom odpadov len pár krát za rok, aby sa odpady odvážali zmysluplne a aby sa zohľadňovali dáta z terénu a praxe a to s primárnym cieľom splnenia cieľov zberu.
Zároveň si uvedomujeme, že prílišné legislatívne definovanie povinností a rôznych štandardov nie je správne. Máme za to, že štát by mal definovať len ciele a vykonávať kontrolu ich plnenia, pričom cestu k splneniu cieľov by mal štát ponechať na povinné osoby, či už sa jedná o OZV alebo obce.
Michal Sebíň | riaditeľ OZV NATUR-PACK
Zuzana Čachová | špecialistka pre životné prostredie mesta Trenčín
Jozef Kozák | riaditeľ OZV SEWA
Kamil Potoma | konateľ REWA-TECH, s.r.o.
Tomáš Schabjuk | konateľ Odpadový hospodár, s.r.o.
Martin Basila | riaditeľ SENSONEO
Pozn.: Článok je názorovým príspevkom. Postoje prezentované v ňom môžu, ale nemusia vyjadrovať názor redakcie Odpady-portal.sk
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.